Košický hypermarket COOP Jednota nevydržal tlak konkurencie. Majiteľ ho pred troma rokmi zavrel a budovu predal spoločnosti Vamex. Tá ju prerobila na veľkokapacitnú pekáreň. Aj letmý pohľad do útrob napovedá, že na vybavení nešetrila.
Žiadna stará, výbehová technológia. Len nové, automatizované linky. Napríklad tá, čo vyrába rožky a žemle, ich dokáže za hodinu vychrliť 24-tisíc kusov. Na jej obsluhu stačia traja ľudia. Jeden kontroluje kvalitu, zvyšní dvaja odoberajú debničky s čerstvým pečivom.
Stroj dlhý zhruba 120 metrov sa volá Konig a pri jeho obzeraní si Vladimír Kopaničák, majoritný akcionár Vamexu, neodpustí poznámku, že takto vybavenú pekáreň nemá na Slovensku zrejme nikto.
Ďalšiu ide jeho firma stavať na západnom Slovensku. Bude o tretinu väčšia než tá, ktorú pred časom spustila v Košiciach. A má stáť zhruba miliardu korún. V ktorom meste to bude, to košický podnikateľ zatiaľ nechce prezradiť. Ale pozemok je už ich, firma čaká na stavebné povolenie. Platí to čiastočne z vlastných zdrojov, no hlavne z bankových úverov.
Sebavedomý prienik
To všetko v čase, keď časť tých, čo v tejto brandži doteraz pôsobili, s problémami odoláva tlaku obchodných reťazcov, ktoré stláčajú cenu pečiva. Ich finančná kondícia nedokáže držať krok s požiadavkami veľkoobchodu na zalistovacie poplatky a lehoty splatnosti faktúr za dodané výrobky. Aj preto im chýbajú zdroje na modernizáciu fabrík.
Príchod Vamexu na slovenský pekárenský trh vyzerá dosť razantne. Do košickej pekárne investoval päťsto miliónov korún a do pripravovanej západoslovenskej chce dať raz toľko. Do konca roka plánuje dosiahnuť tržby z pekárenskej výroby 480 miliónov korún.
Keď začne naplno piecť západoslovenská fabrika, v ktorej počítajú s výkonmi o tretinu vyššími, obrat oboch prevádzok presiahne hranicu miliardy korún. Vamex sa tak zaradí do prvej trojky slovenských pekárenských lídrov. S dvoma prevádzkami.
Jeho najväčší konkurenti, nadnárodné skupiny Agrofert a Delta, vlastnia sieť niekoľkých pekární. Len východoslovenská fabrika Vamexu plánuje do konca roka dosiahnuť výkony, vďaka ktorým bude denne produkovať 90 ton výrobkov.
„Ak je to pravda, pôjde o jednu z najväčších pekární na Slovensku,“ hovorí Demeter Semančák, výkonný riaditeľ Podnikateľského zväzu pekárov, cestovinárov a cukrárov. V odhadoch je opatrný a priznáva, že o košickej pekárni má veľmi málo informácií.
V. Kopaničák sa tomu nečuduje. Vamex donedávna fungoval mimo slovenskej pekárenskej brandže. A na otázku, prečo postavil veľkú fabriku v čase, keď domáci pekári bojujú o prežitie a svoje firmy zatvárajú alebo predávajú, odpovedá, že Vamex sa riadi teóriou opačných postupov. „Nerobíme to, čo iní, chceme byť o krok vpredu,“ hovorí. Firma sa podľa neho snaží sústrediť na to, čo sa bude diať na trhu o niekoľko rokov.
Partii okolo Vamexu ešte na prelome milénií vyšlo, že pekárenstvo je perspektívny biznis. No treba staviť na robotizáciu, automatizáciu a veľké objemy výroby. A tak sa Košičania pred niekoľkými rokmi začali potichu, no intenzívne pripravovať na svoju pekárenskú ofenzívu.
Proti prúdu
Vamex nie je v potravinárskom odvetví úplny nováčik. Vznikol v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Jeho zakladateľ, pôvodne veterinárny lekár s takmer pätnásťročnou praxou V. Kopaničák sa rozhodol živiť vlastným biznisom ešte pred rokom 1989.
Od vtedajšieho národného výboru získal povolenie podnikať. Ako horolezec sa venoval výškovým prácam pri opravách fabrík a obytných domov. Po páde režimu si zriadil na košickom sídlisku Mier malú rodinnú pekáreň s dvoma rotačnými pecami. Aj napriek tomu, že s jej rentabilitou neboli problémy, po dva a pol roku ju predal.
Spomína, že v tom čase v Košiciach vznikalo množstvo podobných. Uvedomoval si, že takáto malá prevádzka nemá v budúcnosti šancu na úspech. Pekárni mohol dať perspektívu len široký sortiment výrobkov a skúsenosti z maloobchodu. Práve do tejto oblasti sa rozhodol investovať peniaze, ktoré za výrobňu dostal od pekárne Medea, v tom čase najväčšej v Košiciach.
Bola prvá polovica deväťdesiatych rokov a do masívnej ofenzívy nadnárodných reťazcov ostávalo ešte niekoľko rokov. Aby ich využil, spolu s viacerými východoslovenskými, predovšetkým košickými podnikateľmi založil eseročku a postupne vytvorili sieť pätnástich maloobchodných predajní. Hypermarkety sa v Košiciach objavili až na prelome milénia a hneď bolo jasné, že domáci maloobchodní hráči nedokážu dlho konkurovať.
Návrat do biznisu
Ľudia z Vamexu sa rozhodli ostať na maloobchodnom trhu, ale ako dodávateľ. Hľadali produkt, s ktorým by sa mohli presadiť. Malo ísť o regionálny výrobok, ktorý by neohrozovala zahraničná konkurencia. No zároveň aj o tovar, ktorý by sa dal vyviezť do blízkeho zahraničia.
Voľba padla opäť na pekárinu. Vamexáci videli trápenie ostatných pekárov a nechceli kopírovať ich chyby. „Žiadne staré technológie a dôraz na marketing,“ vymenováva V. Kopaničák hlavné zásady, ktorými sa jeho firma rozhodla riadiť.
Do staronového biznisu prechádzali postupne. Ako predávať chlieb a pečivo, poznali z vlastných maloobchodných predajní. Po rozhodnutí piecť v nich začali zriaďovať malé pekárenské prevádzky. Na svojich zákazníkoch testovali kvalitu vlastných výrobkov a zároveň dostávali svoje pečivo do povedomia spotrebiteľov.
V. Kopaničák tvrdí, že Vamex sa týmito postupnými krokmi začal presadzovať u odberateľov, medzi ktorých postupne pribudli aj veľké obchodné siete. Hovorí, že je to najmä vďaka kvalite a servisu, teda schopnosti dodávať pečivo do hypermarketov dvakrát denne. Firme pomohlo aj finančné zázemie. To znamená schopnosť bez problémov akceptovať lehoty splatnosti faktúr za výrobky, ktoré reťazcom dodávala.
Menšie pekárne Vamexu časom nestačili pokrývať záujem odberateľov. Potreboval veľkokapacitnú fabriku. Príležitosť sa naskytla v mestskej časti Sídlisko nad jazerom, kde skrachoval hypermarket.
V roku 2005 kúpil budovu a prerobil ju. V tom istom roku v nej spustil výrobu. Firme zahralo do karát aj to, že pár mesiacov po tom, čo v novootvorených priestoroch začal piecť, zavrela prevádzku najväčšia košická pekáreň – Medea.
Rožky na vývoz
Sieť maloobchodných predajní Vamex prenajal spoločnosti Milk Agro. Okrem peňazí získal pri tom aj dohodu, že bude v obchodoch, ktoré kedysi prevádzkoval, výhradný dodávateľ pečiva. Zmenil sa z eseročky na akciovku, v ktorej je V. Kopaničák majoritný akcionár. Dnes zamestnáva okolo tristo ľudí, mnohí prešli z jeho maloobchodov.
Podľa tohto manažéra čaká zánik ešte mnoho slovenských pekární. Tvrdí, že tie, ktoré boli sprivatizované, neinvestovali dosť do modernizácie. Ich brzdou bol aj manažment, ktorý nedokázal držať krok s dobou. Vo firme si zakladá na mladých ľuďoch, zväčša tridsiatnikoch.
Posielal ich na cesty do zahraničia, kde mapovali podmienky, v akých pôsobia tamojšie pekárne. Ich pobyty len potvrdili, že bez moderných výrobných liniek, v ktorých hrá prim robotizácia a výpočtová technika, nie je šanca na úspech. „Nesnažíme sa vymýšľať nič nové, kopírujeme zabehnuté modely, ktoré prispôsobujeme našim podmienkam,“ pripomína.
Z košickej pekárne rozváža čerstvé pečivo pre svojich odberateľov až po Svit a Detvu. Západoslovenská fabrika bude zásobovať zvyšnú časť Slovenska a má ambíciu preniknúť až k Ostrave. Vamex plánuje expandovať do zahraničia s výrobkami s predĺženou trvanlivosťou. Cieľom budú stredoeurópske krajiny.
Budúcnosť pekáriny vidí V. Kopaničák vo veľkokapacitných pekárňach, ktoré dokážu chrliť desiatky ton výrobkov denne. Prežiť podľa neho môžu aj malé rodinné prevádzky špecializované na ručnú výrobu, ktorá sa veľkým výrobniam neoplatí.
Napríklad vianočky. S takýmito výrobňami chce Vamex v budúcnosti spolupracovať a vytvoriť si z nich svojich kooperantov. Tak, aby mohol outsourcovať takú výrobu produktov, ktoré sú preňho z pohľadu výrobných nákladov neperspektívne, no odberatelia majú o ne záujem.
Foto - Ivan Fleischer
