Komfort ľudí v budovách môže byť dosiahnutý súčasne ekonomickou aj ekologickou cestou. Pre dobrý pocit je dôležité zladiť akustiku, svetlo, teplo a do vnútorných priestorov dostať kvalitný vzduch. Ak jeden aspekt zanedbáme, hrozí, že budova nebude optimálne plniť funkciu a jej užívatelia sa v nej nebudú cítiť dobre. Dodatočné stavebné úpravy sú vždy komplikované a nákladné, hovorí Michal Chaban, technický špecialista na systémové riešenia zo spoločnosti Saint-Gobain.

Súkromie a komfort sú dôležité, keď je reč o byte, dome či kancelárskom priestore. Myslíte, že pandémia ešte viac umocnila tieto požiadavky?

Určite áno, ľudia sú citlivejší na podnety spojené s bezpečnosťou, hygienou a pocitmi, ktoré v nich priestor vyvoláva. To je do značnej miery spôsobené tým, že sme boli dlho zavretí doma a veľkým strachom z ochorenia.

Ako ovplyvňuje kvalita stavby a vnútorných priestorov komfort užívateľa?

V budovách trávime 80 percent času, deti až 90, takže vplýva na nás enormne. Často sa stretávame s tým, že užívatelia stavby sa v prostredí necítia dobre, no nevedia definovať, čo ich diskomfort spôsobuje. Väčšinou je to kombináciou rôznych podnetov, ktoré vplývajú na zmysly. Keď si pomôžeme vedeckým vysvetlením, ide o fyziologické, fyzikálne a socio-psychologické aspekty, ktoré musia byť v rovnováhe.

Čo znižuje, čo, naopak, zvyšuje pocit komfortu?

Teplo, svetlo, akustika spolu s kvalitou vzduchu predstavujú štyri základné pojmy, ktoré používame na pomenovanie širokej palety podnetov. Napríklad pod tepelným komfortom posudzujeme vlhkosť, tepelné zisky, rýchlosť prúdenia vzduchu, sálavé teplo či teplotu vzduchu. Pri akustike ide o hladinu hluku, čas dozvuku, zrozumiteľnosť reči a takto by sme mohli rozobrať všetky aspekty. Každá extrémna odchýlka znižuje komfort užívateľov stavby.

Nejde však len o komfort, ide aj o udržateľnosť. Je to akoby 2 v 1?

Skôr by som povedal že 4 + 2 v 1. Ide o citlivé naladenie všetkých aspektov komfortu, akustického, svetelného, tepelného a kvality vzduchu – tak, aby sme minimalizovali vplyv na životné prostredie a zároveň dokázali budovy stavať čo najekonomickejšie.

Udržateľnosť ide ruka v ruke s inovatívnymi metódami a materiálmi. Riešenia musia byť správne prepojené, je to tak?

Presne tak. Ide o kombináciu uvedomelého prístupu, výber vhodných materiálov a správne používanie budov. Ak sa pri návrhu budovy či výbere materiálov sústredíme len na jeden či dva aspekty, môže sa stať, že na druhej strane výrazne zhoršíme ďalšie „komforty“.

Ako docieliť, aby všetko spolu takpovediac hralo?

Najdôležitejší je prístup k návrhu a realizácii. Odporúčam integrovaný spôsob. Od začiatku zohľadňovať požiadavky na vnútorné prostredie a pri projektovaní ich preniesť do vlastností stavebných konštrukcií.

Veľa zrejme závisí od materiálov a ich použitia.

Funkčnosť a parametre konštrukcií sú ovplyvnené výberom materiálov, správnou kombináciou a realizáciou. Ideálne je, keď sú kvalitné materiály a je odskúšaná ich spoločná funkčnosť. Dôležité je vybrať vhodné tepelnoizolačné materiály, taktiež sú typy izolantov, ktoré sú priamo nadviazané na konkrétne zatepľovacie systémy. Nesmieme zabúdať na výber zasklení v kombinácii s kvalitným okenným rámom. Kvalitu vnútorného vzduchu do veľkej miery ovplyvňujú materiály, ktoré sú v kontakte s interiérom, ako sadrové omietky, sadrokartóny, akustické podhľady či podlahové systémy. Mnohé riešia viac problémov naraz. Napríklad deliaca priečka zo sadrokartónovej konštrukcie spĺňa bezpečnostné parametre, parametre zvukovej nepriezvučnosti, nosnosti a môže likvidovať v interiéri formaldehyd z nábytku či kobercov.

Aká je kvalita stavieb na Slovensku? Máme čo zlepšovať?

Máme čo zlepšovať. Nekvalitné novostavby a rekonštrukcie nájdeme všade a v každej oblasti. Mnohé rodinné domy sú pre nevhodný návrh, zámenu materiálov či šetrenie na nesprávnom mieste ukážkovo nekomfortné. Samostatnou kapitolou sú rekonštrukcie starších budov – najmä školských. Pri nich by sme obzvlášť mali dbať na vysokú kvalitu a udržateľnosť. Vlna obnovy školských budov priniesla zlepšenie ich energetickej hospodárnosti, no pri mnohých viedla k nedostatočnej výmene vzduchu a zlému presvetleniu, čo negatívne ovplyvnilo kvalitu vnútorného prostredia. Predísť sa tomu dá, ak návrh a realizácia sa budú robiť s ohľadom na všetky aspekty udržateľnosti, teda 4 + 2 v 1.