Tie najlepšie správy Enel ani Pavol Rusko v transakčných dokumentoch nenájdu

Právnici Enelu vianočnú atmosféru trávia nad transakčnými dokumentmi k privatizácii 66 percent akcií Slovenských elektrární (SE), a.s., Bratislava. Hneď po Novom roku by totiž mal taliansky koncern podpísať text, na ktorom sa začiatkom decembra uzniesla vláda SR. Právnici pozorne hľadajú práve zmeny, ktoré priniesli výhrady a pripomienky členov vládneho kabinetu počas niekoľkotýždňového odsúvania podpisu finálneho znenia dokumentácie.

Minister Pavol Rusko nepredpokladá, že by Enel schválené podmienky neakceptoval, čím by s ním musel skončiť rokovania. TREND sa napriek tomu opýtal, či má pre prípadný neúspech pripravenú alternatívu. Minister zopakoval, že nemá dôvod pochybovať o tom, či dôjde k úspešnému zavŕšeniu procesu tak, že v júni bude akcionárom SE koncern Enel. Je presvedčený, že „zmluva, ktorej príprave bola venovaná náležitá pozornosť, bude maximálne výhodná tak pre kupujúceho, ako aj predávajúceho“.

Čo je nové

Právnici Enelu i minister by sa však mali dozvedieť aj novosti, ktoré si v transakčnej dokumentácii neprečítajú. A sú priaznivé pre obe strany. Tento týždeň elektrárne zavŕšili proces finančnej reštrukturalizácie a splnili „stabilizačný scenár“. Dlhy sú odložené, ich podmienky štandardné, odrážajú súčasnú kapacitu úverového trhu, štátne garancie klesnú na minimum, SE si môžu pýtať nový rating...

Ďalšia dobrá správa je hlavne pre P. Ruska – hoci o tom dosiaľ nehovoril, výstavba jadrových blokov nestála len na rozhodnutí vlády. Boli to banky, kto si v úverovej dokumentácii stanovil podmienku nepoužiť poskytnuté zdroje na rozvoj nukleárneho energetického programu, pod čo spadá aj dokončenie rozostavaných blokov 3 a 4 v Mochovciach. Pre prípad začatia dostavby si v zmluvách zakotvili dokonca možnosť predčasného splatenia úveru.

Úspešná reštrukturalizácia 550 miliónov eur komerčných dlhov SE na jar toho roku síce do kontraktov vniesla mnohé štandardné prvky, „nie“ jadru v nich však ostalo. Až preklopenie štátom garantovaného sedemstomiliónového balíka rozviazalo ruky komukoľvek, kto sľubuje či nariaďuje investíciu do nových jadrových kapacít.

Čo spomalil štát...

Keď na sklonku tohtoročnej jari SE oznamovali úspešný presun vyše pol miliardy eur komerčných dlhov do dlhšej splatnosti a lepších podmienok, šéf úseku ekonomiky Miloš Šujanský priznal, že náročnejšia druhá polovica ešte len stojí pred nimi. Pri transformácii zhruba 700 miliónov eur úverov so štátnou zárukou sa firma nevyhne rokovaniam so štátnymi úradníkmi, priznal možné ťažkosti. No vyjadril vieru, že novozískaná dôvera bánk pomôže ku konečnému úspechu.

Nemýlil sa. Štátni úradníci mesiace brzdili projekt, aby ho nakoniec elektrárne za pár týždňov dali pod strechu s tými istými bankármi, ktorý sa podieľali na jarnom úvere a emisii eurobondov.

Firma dohodla syndikovaný úver pol miliardy eur. Takmer 90 percent zozbierali „klubové“ banky SE. Polmiliarda eur síce úplne nenahrádza štátom garantované úvery, avšak dáva viac, ako elektrárne nevyhnutne potrebujú. A na rozdiel od pôvodných zámerov je päťročný syndikovaný úver čisto komerčný, teda bez akýchkoľvek podporných mechanizmov štátu. Úspech presvedčiť banky, aby vystúpili z „komfortného“ financovania, označuje M. Šujanský za obrovský pokrok.

Agentúre pre riadenie štátneho dlhu a likvidity (ARDaL) však trvalo mesiace, kým elektrárňam poslala stanovisko na ich ponuku reštrukturalizovať štátom garantované dlhy na nový balík. Vo vydaní nových štátnych záruk by problém nebol, veď zámer predtým odobrila Európska komisia. Nové garancie by platili 3,5 roka, podľa priemernej životnosti existujúcich záruk. Agentúra však odmietala akceptovať zámer SE ísť do eurovej transakcie – vzhľadom na prebytok korunovej likvidity v bankách.

... to dohonili banky

Prenesenie štátnej záruky na nový korunový dlh by SE podľa vlastných odhadov ušetrili zhruba pol miliardy korún. No pri eurovom financovaní predpokladali až 1,7-miliardovú úsporu. Elektrárne však potrebovali konať rýchlo. Budúci rok musia okrem dvoch miliárd korún komerčných úverov splatiť desať miliárd dlhov garantovaných štátom.

Až na rokovaniach s tímom ministra Ivana Mikloša sa podľa M. Šujanského podarilo dosiahnuť kompromis. „Ministerstvo uznalo našu potrebu reštrukturalizovať, aj to, že je pre nás efektívnejšie robiť ju v eurách,“ tvrdí.

„Realizácia štátom negarantovanej reštrukturalizačnej transansakcie je komerčná záležitosť, teda nezávislá od preferencií okolia. Tak môže plne zohľadňovať predovšetkým ekonomickú výhodnosť riešenia pre spoločnosť,“ komentuje výkonný riaditeľ pre finančnú politiku financovanie Ivan Lovíšek. Napriek niekoľkomesačnému zdržaniu procesu tak ešte koncom novembra ekonómovia SE hodlali rokovania s bankami zvládnuť do konca roka. Svoj zámer splnili dva dni pred Vianocami.

Mohli upísať ešte viac

Financovanie eurovými úvermi bez štátnych garancií je nakoniec výhodnejšie ako korunový dlh garantovaný štátom. Celková úspora počas splátkového kalendára tvorí podľa I. Lovíška okolo 800 miliónov korún. Čo je však pre firmu dôležitejšie, dostáva sa do pozície normálneho komerčného subjektu.

„Ak banka akceptuje vaše biznis riziko, je to dobrý signál,“ pochvaľuje si I. Lovíšek. A keďže splatnosť dlhov nastane až po troch rokoch, „táto firma tri roky nemusí volať banku. Môže sa venovať zefektívňovaniu svojho biznisu - teda výroby elektriny - a nie haseniu požiarov na finančnom poli,“ odkazuje dobrú správu talianskemu koncernu Enel.

Vyriešenie likvidity má tiež pomôcť získať zlepšenie ratingu. Dosiaľ majú investičný rating len bondy. V januári SE oslovia agentúru Fitch so žiadosťou o hodnotenie celého podniku.

Časť z dlhov s garanciou štátu vyrovnajú SE okamžite. 150 miliónov eur použijú z jarného syndikovaného úveru. Štvrť miliardy ostane záväzok k OTP Banke.

Hoci tento dlh SE bezprostredne neťaží – je splatný až po roku 2010, respektíve 2015 – aj tu dochádza k renegociáciám v prospech klienta. Banka pristala na postupné znižovanie ceny garantovaného financovania na trhovú úroveň. Z pôvodnej prirážky k základnej sadzbe BRIBOR spustila hneď po tom, čo SE pristúpili k prvému syndikovanému úveru. Dnes elektrárne očakávajú, že prirážka po aktuálnej transakcii s klubom bánk klesne na desatinu pôvodnej hodnoty. „Takto má vyzerať vzťah s bankou,“ pochvaľuje si I. Lovíšek.

Elektrárňam tak ostávalo získať prostriedky za tristo miliónov eur. Hoci ponuka bánk výrazne presiahla dopyt, nakoniec upísali pol miliardy eur.

Či investor finančne ocení prínosy nového úveru, ťažko predpokladať. Doterajšie efekty, najmä úsporu troch miliárd korún po jarnej reštrukturalizácii komerčných dlhoch by však podľa odpovede P. Ruska Enel oceniť mal. Hoci je minister s dosiahnutou cenou 840 miliónov eur maximálne spokojný, „transakčné dokumenty podľa neho podrobne riešia aj otázku doplatku ku kúpnej cene“, odpovedal na priamu otázku, či Enel efekt reštrukturalizácie zohľadní v platbe za firmu.

Do predaja SE ostáva veľa úloh Enelu i štátu

Návrh transakčných dokumentov privatizácie Slovenských elektrární (SE) ani ich vládou schválené znenie nie sú známe verejnosti, odhalenie ministerstvo sľubuje až po podpise zmlúv s Enelom. Z diskusie počas schvaľovania dokumentov vo vláde však vyplynuli niektoré z problémových častí dohôd upravujúcich budúce vzájomné vzťahy Enelu, elektrární a štátu.

Jedným z dôvodov zdržania procesu vo vláde bola požiadavka ministra financií Ivana Mikloša, aby škody spôsobené prípadným porušením dlhodobých zmlúv o dodávkach elektriny pre skupinu slovenských odberateľov (Paroplynový cyklus, Slovalco, OFZ Istebné) neznášal štát, ale investor. „Investor sa zaväzuje, že tieto zmluvy nebude meniť a bude ich akceptovať do konca platnosti. Ak to Enel poruší, bude znášať všetky škody, ktoré vyčísli arbitrážny súd,“ opakuje svoje stanovisko ministerstvo hospodárstva aj na otázku, či predsa len neexistuje cesta, akou by Enel mohol žiadať kompenzácie uviaznutých nákladov bez toho, aby zmluvy vypovedal či menil.

Enel si doma vďaka európskym normám vydobyl u talianskej vlády takmer 2,5 miliardy eur kompenzácií za náklady na výstavbu elektrární, nevýhodný dovoz nigérijského plynu i neefektívnu výrobu elektriny na báze plynu. Európska komisia kompenzácie nedávno označila za legitímnu štátnu pomoc.

Uviaznuté náklady definuje Európska únia ako náklady spôsobené firmám pred liberalizáciou trhu s elektrinou, pričom sama liberalizácia pomerne výrazne sťažuje ich úhradu. O ich kompenzáciu sa dlhšie snažia aj SE, otázku, či ju riešiť priamou platbou alebo v cenách elektriny, si však rezorty financií a hospodárstva dosiaľ iba pohadzovali. Z nákladov, ktoré SE označujú ako uviaznuté, sa zatiaľ pohlo iba riešenie nároku z výstavby elektrárne v Gabčíkove. Platba 1,6 miliardy korún sa však preniesla do 30-ročnej pohľadávky voči štátnej Vodohospodárskej výstavbe Bratislava.

Ekonomický úsek SE očakáva, že otázku, ako ďalej s uviaznutými nákladmi, položí budúci rok aj ratingová agentúra, ak elektrárne požiadajú o nové hodnotenie.

Hlavnou podmienkou úspešného uzatvorenia transakcie je splnenie odkladacích podmienok, teda úloh pre kupujúceho i predávajúceho. Je ich viac ako desať. Podľa ministra hospodárstva Pavla Ruska majú objektívny charakter – „nie sú formulované v zmysle, čo jedna alebo druhá strana musí akceptovať. Je to o tom, či sa splnia alebo nie.“
Patrí medzi ne súhlas protimonopolného úradu, neexistencia podstatnej nepriaznivej zmeny, no pre investora bude osobitným orieškom záväzok k investičného programu na základe analýzy, ktorú má vykonať do polovice budúceho roka. Podľa ministerstva má ísť o strategické investície do dodatočných a rekonštrukcie existujúcich výrobných kapacít v súlade s energetickou stratégiou SR, ktorú nedávno predstavilo ministerstvo.

P. Rusko opakovane naznačil, že trvá na projekte dostavby blokov 3 a 4 v Mochovciach. No podľa informácií TRENDU žiaden explicitný záväzok investovať z rokovaní s Talianmi nevzišiel. Na otázku, čo sa stane, ak sa investor po analýze nestotožní s predstavami rezortu hospodárstva, hovorca ministra Maroš Havran odpovedá: Ak investičný plán nebude oboma stranami odsúhlasený do 30. júna 2005, má predávajúci právo odstúpiť od zmluvy.

Ešte pred vstupom Enelu musí byť vyriešený prevod aktív elektrárne V1, vodnej elektrárne Gabčíkovo, vyraďovacieho závodu VYZ a havarovanej elektrárne A1 na štátnu spoločnosť, teda odkladacie podmienky, ktoré udelil vláde investor. Elektrárne si pamätajú, že len na súhlas bánk pri Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave a Teplárni Košice potrebovali pol roka.

Ministerstvo chce tentoraz do pol roka zvládnuť vyčlenenie oveľa väčšieho kúska. Hovorca M. Havran odkazuje, že s prácami sa začne ihneď po podpise zmluvy. Dovtedy však musí byť vyriešený aj spôsob odberu elektriny z novej firmy Slovenskými elektráňami.
Pre Enel bude dôležité, aby elektrinu z V1 a Gabčíkova vykupoval za čo najlepších podmienok. Štátna firma tiež nemôže byť stratová ustanovizeň. „Aj v tejto otázke predpokladáme úspešnú dohodu, ktorá bude obojstranne akceptovateľná a aj výhodná pre obe strany,“ odkazuje minister.

Štát však má voči investorovi aj ďalší záväzok. Stále nie je doriešená legislatívna zmena platieb do fondu na likvidáciu zadného palivového cyklu jadrových elektrární. Avizovaná zmena by mala priniesť záťaž pre spotrebiteľa. Ak sa tak nestane, ostane bremeno v rukách Slovenských elektrární. Enel potrebuje mať túto vec očistenú.

„Zmluva o kúpe akcií predpokladá prijatie novely zákona o vyraďovaní jadrových zariadení alebo jeho nahradenie novým zákonom, kde je potrebné inak nastaviť definíciu finančných tokov, pretože tieto príspevky by v súčasnosti mohli byt považované za nedovolenú štátnu pomoc. Novela bude pripravená v najkratšom možnom čase,“ pokračuje hovorca.

Aj túto otázku položí ratingová agentúra. A otvoriť môže aj ďalšie z balíka problémov, o ktorých sa SE v posledných dvoch rokoch márne snažili komunikovať so štátnymi orgánmi – okrem uviaznutých nákladov a dlhodobých zmlúv žiadali riešiť pretrvávajúce nejasnosti v cenovej politike či problémy s podmienkami exportu a importu elektriny. Všetky tieto problémy si Enel buď zahrnul do kúpnej ceny, alebo ich otvorí v budúcnosti.

Foto – Miro Nôta