Európa zažila jeden z najväčších ekonomických šokov posledných desaťročí. Aktivita mnohých sektorov je stále na bode mrazu, štáty musia pomáhať, každý v rámci vlastných možností. Slovensko nepatrilo medzi prvé, ktoré pandémia postihla. Preto sa mohlo inšpirovať opatreniami, ktoré sa zavádzali v ostatných krajinách EÚ.

Treba zohľadniť špecifiká

Slovensko nemožno porovnávať s krajinami, ktoré na systém protipandemických opatrení nabehli rýchlejšie ako Rakúsko či Nemecko, potvrdzuje Katarína Hoppe, partnerka a daňová poradkyňa BMB Partners. Nemecko disponuje dlhodobo prebytkovým rozpočtom a obe krajiny mali vytvorené samostatné sporiace fondy pomoci, z ktorých mohli hneď na začiatku čerpať financie.

Slovensko, naopak, využíva najmä financie EÚ, pričom ich čerpanie podliehalo schváleniu Európskej komisie, podotýka daňová poradkyňa. Navyše, nová vláda pod vedením Igora Matoviča nemala vždy potrebný čas a priestor na riadne legislatívne konanie, rovnako nebola pripravená ani IT infraštruktúra.

„Skúmali sme široké spektrum opatrení z rôznych členských štátov EÚ alebo OECD,“ uvádza pre TREND Pavol Kirinovič, hovorca rezortu financií. Podľa neho vybrali tie, ktoré mali mať po zavedení pozitívny vplyv na adresátov.

„Vzhľadom na špecifiká nášho daňového a účtovného systému však nie je možné jednoducho prekopírovať opatrenia prijaté v inej krajine. Preto sme vychádzali primárne z vlastných skúseností,“ dodal. Zároveň museli akceptovať pravidlá a limity Európskej únie.

Iný kraj, iná podpora

Niektoré štáty posudzovali pomoc žiadateľovi adresnejšie, iné zvolili skôr plošnejšie vyplácanie finančnej pomoci. Ak napríklad porovnáme poskytovanie príspevkov na udržanie zamestnanosti, na Slovensku možno čerpať túto pomoc v rámci piatich kategórií.

Česko schválilo podľa slov K. Hoppe veľmi podobné opatrenia na podporu udržania zamestnanosti v rámci programov Antivirus A a Antivirus B.

„Maďarsko zvolilo príspevky vo výške 70 percent mzdy, ktorá bola vyplatená v rámci uzatvorenia prevádzok a pozastavenia prác. Následne poskytlo aj príspevok vo výške 40 percent miezd pre zamestnancov, ktorí pracujú v sektore vývoja a výskumu,“ dodala K. Hoppe.

Poľsko naviazalo výšku príspevkov na minimálnu mzdu, a to 50 percent z hodnoty tohto ukazovateľa, vzhľadom na pokles tržieb od 30 do 90 percent. 

„Susedné štáty využili veľmi podobné opatrenia v rámci politiky záchrany pracovných miest, ale s malými zmenami v rámci použitých ukazovateľov na výpočet percenta. Môžeme vidieť stupeň vzájomnej inšpirácie čerpania poznatkov medzi jednotlivými krajinami V4,“ spresnila daňová poradkyňa.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa