Žilinská skupina Sevisbrokers navrhla konkurz na majetok spoločnosti Topos, a.s., Tovarníky. Snaží sa tak vyvíjať tlak na vyplatenie pohľadávky, ktorú väčšinoví vlastníci Toposu považujú za spornú. Ešte v apríli tohto roka Krajský súd v Žiline predbežným opatrením zablokoval nakladanie s 24-percentným balíkom akcií Toposu, o ktorý sa Sevisbrokers súdi s bývalým spoluvlastníkom spoločnosti Sevis Jánom Piričom.
Sevis bol na konci 90. rokov rozhodujúcim akcionárom Toposu s vyše 60-percentným podielom. Prostredníctvom firmy SVD, s.r.o., Žilina odkúpil aj pohľadávku Investičnej a rozvojovej banky voči Toposu vo výške 57 mil. Sk. Neskôr sa pri rozdeľovaní aktív Sevisu medzi jeho majiteľov stal väčšinovým akcionárom J. Pirič. Spolu so svojou spoločnosťou MIP, s.r.o., Topoľčany získali 51 percent akcií Toposu. Na výmenu mal zaručiť vrátenie dlhu voči SVD.
V roku 2000 sa majiteľom podniku podarilo získať preň investora. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Nadácia pre podporu postprivatizačného podnikania (NPPP) vložili do Toposu 150 miliónov korún. SVD umožnila vstup finančných investorov znížením úročenia svojej pohľadávky z 18,5 na približne desať percent ročne, ako aj predĺžením jej splatnosti do roku 2003 a vzdaním sa časti záložných práv na majetok Toposu.
EBOR a NPPP sa tak stali vyše 40-percentným akcionárom a pustili sa do ozdravovania. V rámci preverovania aktív a pasív strojárne prišlo aj na záväzok voči SVD. Topos namietal, že zaplatil privysoké úroky, prestal ich splácať a žiadal zníženie dlhu. Na jar 2001 navrhol mimosúdne vyrovnanie s SVD zaplatením 26 mil. Sk. Ponuka platila desať dní a ešte pred jej vypršaním podal Topos žalobu o neplatnosť svojej dlžoby voči SVD.
Podľa generálneho riaditeľa Sevisbrokers, o.c.p., a.s., Žilina Ivana Lukáča voči spornému záväzku Toposu nevzniesli námietky ani renomované audítorské firmy KPMG a Ernst & Young či predvstupový právnický audítor EBOR, firma Squire, Sanders and Dempsey. „Dôvody spornosti tohto záväzku preto pokladáme za umelo vykonštruované a nelogické,“ tvrdí.
„Morálnu povinnosť vyrovnať tento záväzok“ cíti aj Ján Pirič. Ten však už v Topose nie je pánom. Časť jeho akcií vo výške zhruba desaťpercentného podielu na základnom imaní podniku previedlo Stredisko cenných papierov SR v rámci vyrovnania záložných práv v decembri 2001 na Sevisbrokers. Zvyšných 24 percent o niekoľko dní EBOR a NPPP zachraňovali odkúpením od J. Piriča. Svoj podiel v Topose tak zvýšili na približne 70 percent.
„Keď sme sa koncom roka 2000 domáhali informácií o tom, ako sa použili financie získané od EBOR, väčšinoví akcionári na to odpovedali tak, že ma odvolali z funkcie predsedu dozornej rady,“ sťažuje sa I. Lukáč. Topos odvtedy svojim menšinovým vlastníkom neposkytuje údaje o delimitácii majetku do dcérskych firiem ani o hospodárení
„Je tu skupina akcionárov, ktorí sa pokúšajú firme škodiť a napádajú ju,“ obhajuje to riaditeľ rakúskeho investičného fondu East Fund Management so sídlom na Cypre Roland Haas, ktorý na Slovensku spravuje investície EBOR a NPPP. „Niet však čo utajovať, nemá to zmysel. Nemyslím si, že by sme patrili medzi arogantné mafiánske firmy, ktoré to robia.“
Presun nehnuteľností do dcérskych spoločností a ich následný predaj odôvodňuje tým, že ich Topos nepotrebuje a ušetrí tak na daniach. Jednu z nadbytočných hál napríklad začiatkom tohto roka vložil do spoločnosti Topos – technické zariadenia, s.r.o., Tovarníky, ktorú vzápätí predal firme Karrer Industrie, s.r.o., Bratislava. Tá v nej bude vyrábať súčiastky pre žeriavy. „Plánujeme tiež rozdeliť firmu na dve oblasti. Automobilová výroba a hydraulika sú veľmi odlišné odbory. Treba si to však ešte premyslieť,“ uzatvára Roland Haas.
