Po zavedení energetického využívania biomasy sa v banskobystrickej Smrečine Holding I., a.s., uzavrel cyklus spracovania dreva, ktoré sa transformuje na výrobky alebo ako energetické médium nahrádza plyn.
Po rovnakej ceste sa vydala tiež Bučina, a.s., Zvolen. Po analýze v polovici 90. rokov minulého storočia vedenie firmy rozhodlo o úplnom prebudovaní energetického systému podniku.
Pôvodne získavali z vlastných zdrojov len 30 percent tepla, zvyšok nakupovali z neďalekej teplárne. „Už vtedy sme predvídali budúce zvýšenie cien tepla po ich zreálnení a bolo jasné, že to nemôže pokračovať,“ hovorí generálny riaditeľ Bučiny Peter Lispuch.
Nahradili plyn, ušetrili elektrinu
Financovanie v Bučine vyriešili pomocou úveru z Európskej banky pre obnovu a rozvoj, z ktorého takmer polovica smerovala do reštrukturalizácie energetiky. Za 7,16 mil. EUR (pri súčasnom kurze 300 mil. Sk) vybudovali nový zdroj tepla na báze drevného odpadu a jednomegawattovú turbínu, vymenili kotly a zmodernizovali merací a regulačný systém.
V novom režime začala Bučina fungovať od polovice roku 1999. „Celá tepelná energetika podniku je dnes založená na spaľovaní drevného odpadu,“ konštatuje P. Lispuch. Okrem toho znížil podnik spotrebu kupovanej elektrickej energie o 20 percent.
Priemerné ceny tepla (Sk/Gj, bez DPH)
PRAMEŇ: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
„Investícia sa nám teda už takmer vrátila. Pri zohľadnení zvýšených cien bola návratnosť ešte o niečo rýchlejšia,“ vysvetľuje P. Lispuch. Pre Slovensko ako krajinu s podielom 41 % zalesnenej plochy je podľa neho využitie biomasy ako obnoviteľného zdroja nenahraditeľnou príležitosťou.
„Pri súčasnom 50-percentnom vyťažení prírastku drevnej hmoty, z ktorej sa 15 až 20 percent spáli, má Slovensko potenciál umožňujúci nahradiť takmer tretinu energie z dovážaných fosílnych palív,“ odhaduje šéf Bučiny, ktorý je zároveň prezidentom Zväzu spracovateľov dreva SR. Ako príklad uvádza Nemecko, ktoré plánuje do roku 2050 produkovať polovicu energie z obnoviteľných zdrojov.
Časť nákladov preplatia Rakúšania
Modernizácia energetiky prinesie popri výraznej úspore nákladov ekologizáciu výroby aj spoločnosti SHP Harmanec, a.s., Harmanec. Bývalé Harmanecké papierne znížia spotrebu energie takmer o 20 percent, keď nový zdroj usporí ročne 60-tis. GJ.
Firma uprednostnila pred paroplynovým cyklom vysokoúčinné plynové kotly. Podľa výrobného riaditeľa Júliusa Erneka sa jej tak napriek rastu cien energií podarí udržať podiel energetických nákladov pod jednou desatinou výrobných nákladov.
Investícia papierne vyjde na 176 mil. Sk. Na financovaní sa z jednej štvrtiny podieľa grant Phare a príspevok Ekofondu.
Investícia má návratnosť okolo troch rokov. Môže sa dokonca ešte skrátiť. Ak totiž spoločnosť splní predpísané ekologické parametre, ďalších 15 % nákladov za ňu uhradí Kommunalkredit Austria v rámci rakúskeho programu plnenia emisných limitov podľa Kjótskeho protokolu. Rakúšania podporujú znižovanie emisií až do vzdialenosti 200 km od hraníc svojej krajiny. Skúsenosti s modernizáciou energetiky plánuje SHP uplatniť aj v sesterskej SHP Celtex v bosnianskej Banja Luke.
Poldruharočná návratnosť
Návratnosť investícií do tepelného hospodárstva na báze drevného odpadu môže byť podľa konateľa spoločnosti ELBH Slovakia, s.r.o., Ružomberok Jozefa Rezníka už pri súčasných cenách energií pol druha roka. S predpokladaným ďalším rastom cien elektrickej energie a plynu sa podľa neho pomer v prospech alternatívnych palív ešte zvýrazní.
Firma využíva teplo nielen na vykurovanie v zimnom a prechodnom období. Celoročne si ho vyžadujú aj technologické procesy, napríklad sušenie dosiek. Ak podnikateľ dosky vysuší, dostane za ne na trhu trojnásobok ceny v porovnaní s jednoduchým porezom, podotýka J. Rezník.
Biomasa sa oplatí aj SES
Na jar roku 2001 začal s rekonštrukciou energetického systému aj jeden z najväčších stredoeurópskych výrobcov kotlov SES, a.s., Tlmače. Kotol na hnedé uhlie, ktorý podnik využíval od roku 1976, zmodernizovali a prispôsobili vykurovaniu drevnou štiepkou. Investícia za približne šesť miliónov korún sa SES v podobe úspor vrátila hneď po prvom roku prevádzky. Pri 292-gigajoulovej ročnej spotrebe podnik znížil náklady na energiu približne o sedminu. Úsporu sa však zopakovať nepodarilo.
„Pri tohtoročných tuhých mrazoch výhrevnosť štiepky nepostačovala,“ vysvetľuje riaditeľ sekcie energetiky SES Tibor Lengyel. K 15-tisíc tonám štiepky tak kvôli zvýšeniu účinnosti museli primiešať okolo 300 ton uhlia.
„Dôvodom bola obmedzená kapacita dávkovacieho zariadenia,“ spresňuje T. Lengyel. Úsporu znížil tiež rast cien drevnej štiepky, ktoré sa odvíjajú od rast cien dreva. Kým v roku 2001 stála tona štiepky 700 Sk, o rok neskôr už podnik zaplatil za rovnaké množstvo 1 010 Sk.
S technológiami využívajúcimi biomasu má SES omnoho bohatšie než len používateľské skúsenosti. Už od roku 1997 totiž vyrába systémy na výrobu energie z biomasy a odpadov na export. Za ten čas podnik zrealizoval 15 projektov, z ktorých väčšina smerovala do Nemecka.
„Záujem Západu o technológie na báze biomasy sa odvíja od výšky cien energie a z nich vyplývajúcej výšky úspor,“ vysvetľuje vedúci obchodnej skupiny energetických celkov SES Ivan Bíňovský. Ešte stále pretrvávajúce deformácie cien sú podľa neho príčinou nižšieho uplatnenia obnoviteľných zdrojov na Slovensku.
„V Nemecku dosahuje cena výkupovej elektrickej energie 9,5 centa [4,0 Sk] za kilowatthodinu. U nás je to 1,40 koruny,“ dodáva I. Bíňovský. Výraznejšiemu uplatneniu biomasy podľa neho zatiaľ bráni silný vplyv spoločností predávajúcich elektrinu vyrobenú z jadra a plynu.
Napriek tomu sa však záujemcovia o spaľovanie biomasy nájdu aj na Slovensku. Z výroby SES pochádza kotol napríklad v Bučine Zvolen a pripravuje sa dodávka pre spoločnosť Tatra Timber, s.r.o., Liptovský Hrádok.
Uplatnenie v mestách
V krajinách Európskej únie sa však o biomasu zaujímajú aj mestá. Mestským energetickým zdrojom bude aj práve sa končiaci projekt v talianskom Strongoli. Zmena energetického systému v podniku so zhruba 500 zamestnancami si v Nemecku vyžaduje investíciu vo výške okolo 400 mil. Sk, uvádza I. Bíňovský.
Hodnota kotla z toho predstavuje 20 až 25 percent. „V prospech využívania biomasy hovoria aj ceny, napríklad štiepka je v krajinách únie lacnejšia než u nás. Na Slovensku však neexistuje trh s biomasou, takmer výhradným dodávateľom sú štátne lesy,“ opisuje zástupca SES.
Foto – Miro Nôta
