Rok 2001 znamenal pre obchod s potravinami a ďalším rýchloobrátkovým tovarom na Slovensku kvalitatívny posun. Obrat tesne pod sto miliardami korún, nárast počtu hypermarketov i veľkých supermarketov či obchodu cash&carry dokumentoval novú atmosféru predaja.

Postupné skvalitňovanie obchodnej siete najmä vo väčších mestách pokračuje. Malometrážny obchod v snahe prežiť mení formy predaja. Hľadanie koexistencie rôznych segmentov obchodu pokračuje i v tomto roku.

Stabilnejšie vzťahy

Po prvých rokovacích „šokoch“ medzi medzinárodnými spoločnosťami a slovenskými výrobcami dochádza k postupnej vzťahovej stabilite. Niektorí lokálni výrobcovia nestačili dodávať sortiment v požadovaných množstvách a čase, čo viedlo obchodníkov k zvýšeným importom. Obdobie prelomu rokov a začiatok roku 2002 poznačila snaha výroby o legislatívne usmerňovanie dodávateľských vzťahov, čo sa stretlo s odmietavým postojom obchodníkov. Korektnosť vzťahu obchodu a výroby sa hľadá doteraz.

Posledné dva roky znamenali najvyšší stupeň internacionalizácie obchodu od vzniku SR v roku 1993. Prevaha spoločností Tesco, Carrefour, Ahold, Billa, Delvita, Kaufland, Metro či Tengelmann v segmente hyper- a supermarketov, diskontov či cash&carry sa prejavuje čoraz zreteľnejšie. Súbežne s tým rastie aj koncentrácia obchodnej siete ako bezprostredná reakcia slovenského súkromného i družstevného obchodu.

Silnejšie zoskupenia vytvára nielen obchod spotrebných družstiev, ktorý sa začiatkom roku 2002 zastrešil pod Coop Jednota Slovensko, ale i rozhodujúci súkromný obchod Prima Zdroj Holding Považská Bystrica, M-Market Lučenec, Verex Holding Liptovský Mikuláš i ďalší. Koncentrovaný a individuálne stojaci obchod má v súčasnosti obchodný priestor rozdelený na polovicu.

Rozdielna kvalita technického stavu

Technický stav slovenskej obchodnej siete je priamo úmerný investičnej sile obchodných spoločností. Zatiaľ čo maloobchod medzinárodných firiem predstavuje kvalitný medzinárodný štandard, pre domácich obchodníkov to v mnohých prípadoch neplatí. Služby firiem ponúkajúcich obchodnú technológiu využívajú iba dominantní slovenskí obchodníci. Technický stav individuálneho obchodu zotrváva na nízkej úrovni.

Podobná situácia je i v súkromnom veľkoobchode. Silné obchodné spoločnosti sa snažia realizovať tovar medzi výrobou a obchodom na priamo. Regionálne pôsobiaci veľkoobchod sa za posledné roky filozofiou zásobovania ani technológiou skladovania vlastne nezmenil.

Štruktúra predajní

Investorom nákupného centra Avion v Bratislave, ktorého súčasťou je nábytkové centrum, je švédska spoločnosť Ikea. Celková investícia predstavuje 2,4 mld. Sk.Napriek nástupu hypermarketov, supermarketov, diskontov i cash&carry analýza štruktúry obchodnej siete odhaľuje, že na celkovom počte obchodných jednotiek majú takmer trojštvrtinovú prevahu malé predajne so zmiešaným tovarom a ostatné malometrážne predajne.

Sortiment ponúkaný v novej obchodnej sieti však prináša nepomerne vyššiu kvalitu v porovnaní s tou, na ktorú boli slovenskí spotrebitelia zvyknutí v predchádzajúcich etapách vývoja. Až 60-tisícové sortimentné položky v hypermarketoch Tesco a iba o niečo nižšie na predajných plochách Carrefouru či Hypernovy znamenajú zatiaľ historický sortimentný strop. Sortiment v rozpätí 15- až 20-tisíc položiek však už nie je nič mimoriadne ani v supermarketoch domácich obchodných spoločností.

Pomalé tempo rastu cien v roku 2001 nikoho neprekvapilo. Relatívne stabilný kurz koruny v tom období situáciu v cenotvorbe upokojil. Výška inflácie na konci minulého roka bola 6,5 % a v priemere za celý rok predstavovala 7,3 %. Najviac neistoty do vývoja inflácie vniesli ceny potravín, ktoré v uplynulom roku vo veľkej miere ignorovali sezónnosť.

V roku 2002 sa predpokladá ešte pomalší rast spotrebiteľských cien, a to napriek tomu, že cenová hladina predstavuje iba 40 % cenovej hladiny v EÚ.

Boom vlastných značiek

V poslednom čase nastal enormný nárast vlastných (privátnych) značiek obchodu. Tesco ponúka 160 druhov tovaru v vlastnou značkou Tesco, Billa ich má 40 pod názvom Clever, Jednota asi 40 značiek Coop, Prima Zdroj Holding približne 30 pod nátvom Prima, Metro 30 značiek Aro. Podobne oslovujú kupujúcich aj Hypernova, dm drogerie, či Zdroj HOS. Prieskumy ukazujú, že slovenskí spotrebitelia, ktorí vnímajú tovar pod vlastnými značkami obchodu ako tovar za prijateľnejšiu cenu, si na tento sortiment pomerne rýchlo zvyká.

Podpora predaja

Letáky, brožúry, billboardy, predvádzacie akcie, využívanie čiel regálov, inzercia v tlači, ponuka na webových stránkach – to sú metódy, ktoré na Slovensku využíva medzinárodný i domáci obchod. Prirodzene, každý podľa vlastných možností, v závislosti od finančných možností. Spotrebiteľ takéto oslovenie prijíma rozdielne.

Najmä v mestách sú letákové akcie niekedy až neúnosné a neprehľadné. Prevažuje názor spotrebiteľov, že informácia o ponuke tovaru ich neaktivizuje na nákupy. Stáva sa dokonca, že niekedy ponúkaný tovar v regáloch obchodu nenachádzajú. Celkovo však možno skonštatovať, že prepracované metódy ponuky tovaru sú na Slovensku úspešné.

Autor je analytikom agentúry pre prieskum trhu Terno Bratislava

Foto – Ľubomír Drahovský