Ako jedna z mála čisto slovenských firiem kraľuje už dlhšie na vrchných priečkach v rebríčkoch TREND Top v infotechnológiách firma PosAm. Vlani sa zaradila do prvej desiatky najrýchlejšie rastúcich i najziskovejších IT firiem.

Za ostatné dva roky výrazne zvýšila tržby i počet zamestnancov. A rásť chce aj naďalej. Po nových talentoch sa obzerá v Žiline a biznis chce robiť nielen s domácim verejným sektorom, ale i v západnej Európe.

Veterán

PosAm patrí k stáliciam slovenského IT biznisu. Na trh vstúpil začiatkom deväťdesiatych rokov ako predajca počítačov.

Obchod s hardvérom v tom čase zažíval zlaté časy. Značkové pécečká sa predávali s pätnásťpercentnou maržou a na príslušenstve – napríklad tlačiarňach – sa dalo zarobiť ešte viac.

PosAm chce hľadať talenty v Žiline

Marian Marek: Slovo korupcia nie je primerané, skôr by sa hodil pojem lobizmus.

Terajší generálny riaditeľ firmy Marian Marek v PosAme začínal ako predajca zariadení HP. Postupne sa mu podarilo vypracovať do čela podniku a v roku 1994 celú spoločnosť od predošlého majiteľa odkúpil.

Vtedy vytýčil nový smer – odklon od hardvéru k predaju softvéru, neskôr pribudli servisné služby.

Tejto stratégie sa firma drží dodnes. „Železo“ dodáva najmä ako súčasť infraštruktúrnych projektov. A postupne znižuje podiel tržieb, ktorý plynie z predaja tohto tovaru.

Vlani už softvér a služby tvorili takmer 60 percent celkových tržieb. Na tvorbe pridanej hodnoty sa podieľali vyše 90 percentami.

Koketovanie s inými

Hoci M. Marek je v súčasnosti jediným vlastníkom PosAmu, v minulosti si už podnikanie s partnerom vyskúšal. V polovici 90. rokov časť firmy získala spoločnosť DCS, dcéra akciovky Ditec.

S ňou PosAm spolupracoval na projekte medzibankového komunikačného systému pre Bankové zúčtovanie centrum Slovenska, ktorý mu pomohol etablovať sa ako dodávateľ náročnejších riešení. V roku 2005 M. Marek podiel DCS odkúpil, aby mohol PosAm riadiť podľa svojich predstáv.

S myšlienkou pustiť do firmy spoločníkov sa M. Marek pohráva aj v súčasnosti. Vlani mu na dvere klopalo viacero záujemcov.

„Niektoré rozhovory zašli dosť ďaleko, iné sa skončili rýchlo,“ hodnotí M. Marek. Žiadna z ponúk nebola dostatočne atraktívna, pretože sa nezhodovala s jeho predstavami o ďalšom rozvoji podniku.

Na zmenu vo vlastníckej štruktúre podľa neho ešte nie sú pripravení ani zamestnanci. „Čoraz viac odovzdávam kompetencie a presúvam sa do úlohy kauča a stratéga,“ tvrdí.

Uznáva, že stále nevidí časový horizont, keď bude PosAm fungovať bez jeho pomoci a keď by mohol do firmy prísť nový majiteľ. Aj keby sa však pre predaj rozhodol, celej firmy sa vzdať nechce. Nanajvýš by prizval partnera.

Verejný sektor...

Hoci otázka vlastníctva je otvorená, smerovanie firmy je jasné. Tak ako ostatné IT spoločnosti, PosAm by v budúcnosti rád získal nové zákazky vo verejnej správe. Na jej informatizáciu sa má v nasledujúcich rokoch vynaložiť takmer 1,2 miliardy eur zo štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu.

V podnikaní so štátom má PosAm viacero skúsenosti. Medzi jeho dlhoročných zákazníkov patrí Ministerstvo financií SR, pre ktoré od roku 1996 zabezpečuje rozvoj a prevádzku programového vybavenia na tvorbu štátneho rozpočtu.

Aký kúsok z eurofondového koláča si firma plánuje odhryznúť, to zatiaľ šéf PosAmu konkretizovať nechce. Nie sú napríklad vypracované štúdie uskutočniteľnosti, z ktorých budú jednotlivé projekty informatizácie vychádzať.

A tak nie je jasná špecifikácia zákaziek, o ktoré sa bude súperiť. A teda ani to, do akej miery budú mať šancu uchádzať sa o kontrakty ako primárni dodávatelia lokálne firmy alebo či budú mať priestor skôr veľkí nadnárodní hráči.

„Je to veľmi atraktívna príležitosť, no bude ťažké dostať sa k projektom,“ konštatuje M. Marek. Naráža na komplikované a zdĺhavé procesy rozhodovania a prideľovania zákaziek.

Otázkam o korupcii v biznise so štátom sa bráni. Podľa neho slovo korupcia nie je primerané, skôr by sa hodil pojem lobizmus.

PosAm chce hľadať talenty v Žiline

... a zahraničie

Okrem verejnej správy sa PosAm obzerá aj po príležitostiach v zahraničí. Keďže firemný sektor na Slovensku bude rásť pomalším tempom ako štátny, práve kontrakty spoza hraníc by mohli zabrániť neúmernému zvýšeniu závislosti od biznisu so štátom.

Firma vedie prvé rokovania s potenciálnymi zákazníkmi, no nové kontrakty ešte dohodnuté nemá. „Ukazuje sa, že v západnej Európe je momentálne nedostatok vysoko kvalifikovaných odborníkov na objektovo orientované programovanie,“ opisuje M. Marek. Práve v tejto oblasti vidí silnú stránku PosAmu.

No aby firma mohla skutočne predávať svoje služby na západných trhoch, potrebuje nájsť nových programátorov – odborníkov na programovací jazyk Java. A keďže o nich majú záujem i konkurenti, rozhodla sa ich podchytiť priamo na vysokých školách.

Pod názvom Java akadémia organizuje školenia pre študentov a tým najlepším ponúka zamestnanie. Vlani takto získala sedem nových pracovníkov v Bratislave.

Tento rok sa PosAm rozhodol program rozbehnúť aj na Žilinskej univerzite. Práve v Žiline by mohla nájsť časť nových pracovných síl na „export“.

V Bratislave aj Košiciach je už pre PosAm konkurencia na trhu práce priveľká. Navyše, v porovnaní s metropolou Slovenska sú v Žiline o niečo nižšie platy. A od Košíc odrádza vedenie firmy aj vzdialenosť od hlavného mesta.

„Ak chceme byť pre veľkých zákazníkov zo západnej Európy zaujímaví, potrebujeme sto až dvesto nových Java programátorov,“ odhaduje M. Marek potreby firmy na najbližších päť rokov. Netreba však očakávať veľkú náborovú kampaň.

PosAm chce nových zamestnancov prijímať postupne. Aby sa ubezpečil, že jeho odhady trhového potenciálu neboli nadhodnotené.

PosAm chce hľadať talenty v Žiline

Domáci outsourcing

PosAm plánuje v oblasti služieb v nasledujúcich rokoch rásť rýchlejšie ako IT trh na Slovensku. „Konzultačné firmy hovoria o náraste trhu IT služieb okolo 15 percent, my by sme mali byť trochu rýchlejší,“ hovorí M. Marek. Aby to spoločnosť dosiahla, bude musieť zvýšiť svoje obchodné úsilie pri slovenských zákazníkoch.

Pri tejto prognóze vychádza M. Marek z toho, že podniky mimo IT brandže budú mať čoraz väčšie problémy nájsť a udržať si kvalifikovaných itečkárov. Špecializované firmy im budú vedieť poskytnúť lepšie podmienky.

Nielen čo sa týka výšky platu, ale aj osobného rastu. A ak budú chcieť potenciálni zákazníci cenovo efektívne a produktívne informačné systémy, čoraz viac budú odkázané na služby externých dodávateľov a outsourcing, vysvetľuje.

Prirodzene, správy niektorých častí informačných systémov sa veľké firmy nebudú chcieť vzdať. Predovšetkým tých, ktoré sú z ich pohľadu najkritickejšie. Napríklad Tatra banka si kontrolu nad rozvojom bankového systému nechala vo svojich rukách. No vývojové kapacity pre podporné aplikácie sa rozhodla presunúť na PosAm.

Na druhej strane sa PosAm aj v tejto kategórii bude musieť pobiť o zákazníkov s veľkými zahraničnými hráčmi. Slovenské firmy so zahraničnou majetkovou účasťou čoraz častejšie riešia svoje potreby v oblasti IT zmluvami na centrálnej úrovni. „Viaceré príležitosti nám vplyvom globalizácie unikajú,“ priznáva M. Marek.

A rovnako ako zákazníci aj PosAm čelí problémom na trhu prácu. Program Java akadémia rieši potreby firmy iba v oblasti programátorov. No ako naznačuje prieskum poradenskej spoločnosti Hewitt Associates, PosAm patrí medzi najlepších zamestnávateľov spomedzi veľkých firiem. Aspoň jeho zamestnanci to tak vnímajú.

Foto – Maňo Štrauch

Ilustračné foto na titulke - Vlado Benko