Majoritní akcionári ZSNP, a.s., Žiar nad Hronom premieňajú svoje predstavy o zreálňovaní hodnoty majetku firmy na skutočnosť. K nahromadeným stratám minulých období za 2,1 mld. Sk pridali vlani vytvorené opravné položky a s nimi mínus 2,5 mld. Sk.
Výsledkom preceňovania aktív a pasív bude stenčenie základného imania na necelú štvrtinu, teda 1,3 mld. Sk. Nominálna hodnota akcií sa prepíše z tisíc korún na 220 Sk. Návrh má schváliť júlové valné zhromaždenie spoločnosti.
Tri štvrtiny akcií kúpila od Fondu národného majetku (FNM) SR firma ŽFS, a.s. Bratislava – spoločný projekt Penty Group, a.s., Bratislava a manažérsko-zamestnaneckej a.s. ŽHS. Penta drží 30 %, manažéri a zamestnanci zvyšnú väčšinu. Hoci malí akcionári nemôžu navrhované rozhodnutie ovplyvniť, počuť nesúhlas. Radi by totiž zarobili na prípadnej povinnej ponuke.
Tú musí majoritný akcionár predostrieť pri zrušení verejnej obchodovateľnosti akcií, ako sa o to Penta snaží napríklad v a.s. VSŽ alebo akejkoľvek ďalšej nákupnej transakcii. Ňou by mohli byť avizované predaje väčších balíkov. Slovenské elektrárne (SE), a.s., Bratislava oznámili zámer predať 450-tisíc akcií (takmer 7,8 %). Reštitučný podielový fond sa snaží predať približne stotisíc akcií.
Podľa privatizačnej zmluvy má privatizér povinnosť odkúpiť akcie od elektrárni za cenu, za ktorú ich získal od FNM SR, teda za zhruba sto korún. „Elektrárne však nemajú povinnosť predať akcie práve nám,“ vysvetľuje podpredseda Predstavenstva ZSNP a člen Predstavenstva Penty Group Jozef Špirko. Zdôrazňuje však, že za akcie, o ktoré majú záujem, nebudú platiť „príliš vysokú prémiu“. Minimálna cena sa pri povinnej ponuke musí rovnať vyššej z dvoch hodnôt – polovici hodnoty vlastného imania na akciu alebo priemernej cene dosiahnutej na burze za posledný polrok pred kúpou podielu, ktorý k povinnosti viedol. Upratovaním súvahy sa znižuje hodnota vlastného imania, a teda klesá aj potenciálna cena povinnej ponuky.
Kam smeruje cena
„Podľa môjho názoru ide o modelovanie straty na prípadnú povinnú ponuku. Nie je náhodné, že polovica vlastných aktív na jednu akciu sa približne rovná priemernej cene akcií ZSNP za posledný polrok,“ tvrdí člen občianskeho združenia Ochranné spoločenstvo minoritných akcionárov Jaroslav Červenka.
J. Špirko nesúhlasí. „Nechceli sme ísť s cenou akcie do halierov. Na účte neuhradených strát zostáva ešte 38 mil. Sk. Keby nám išlo o znižovanie vlastného imania, mohli sme ju použiť a v súlade s privatizačnou zmluvou vytvoriť ďalších 200 mil. Sk rezerv na ekologické záväzky,“ konštatuje.
Člen Predstavenstva ZSNP Eduard Maták zdôrazňuje, že cenu akcií určuje trh a nie vedenie spoločnosti. „Ak má nejaký malý akcionár obavu o svoju investíciu, mal by zisťovať, prečo nebol majetok ZSNP zreálnený už v čase, keď akcie kupoval. Keď sme prišli do ZSNP, bolo v podstate všetko, na čo sme siahli, nadhodnotené a celá spoločnosť bola zrelá na konkurz, ktorého hrozbu Penta odvrátila zabezpečením pôžičky vo výške 600 mil. Sk.
Tým ochránila aj investície spoluakcionárov,“ dopĺňa ho J. Špirko. E. Maták pripomína, že na nevyhnutnosť očistiť súvahu ZSNP upozorňoval bývalý audítor už niekoľko rokov pred privatizáciou. „Keďže však nebola ochota vtedajšieho vlastníka ZSNP – FNM SR – zreálniť obraz o majetku spoločnosti, tento problém pretrvával niekoľko rokov až do privatizácie. Zreálnenie majetku ZSNP požadovali od vedenia spoločnosti aj financujúce banky,“ upozorňuje.
Hodnota Slovalca
J. Červenkovi však takéto vysvetlenie nestačí. Spochybňuje postup pri zreálnení majetku a mieru dosiahnutej straty. Podľa neho „to, čo mohlo spôsobiť rast vnútornej hodnoty akcií ZSNP, tretinový balík akcií a.s. Slovalco, nebolo precenené“. Zdôrazňuje, že akcie sú v účtovníctve ocenené stále nominálnou cenou obstarania. Pripomína, že v roku 2001 bola časť akcií rastovej spoločnosti odpredaná za viac ako dvojnásobnú cenu.
Dodáva, že za rok 2001 Slovalco dosiahlo čistý zisk 1,4 mld. Sk a v roku 2002 vyše pol miliardy korún. V súčasnosti Slovalco završuje investície a rozširuje výrobu, čiže v budúcnosti sa dajú očakávať aj dividendy. Základné imanie sa tak podľa J. Červenku nemuselo znižovať na takú nízku hodnotu, ako je v návrhu.
E. Maták však oponuje, že akcie nie sú verejne obchodovateľné a viaže sa s nimi viacero obmedzení – s predajom musia predovšetkým súhlasiť ostatní akcionári. To platí aj pre rozdelenie zisku. „Preto nie je možné určiť cenu akcií dopredu. Precenenie akýchkoľvek akcií – čo požadujú niektorí malí akcionári – nie je z hľadiska súčasných platných zákonov možné,“ reaguje. Za pravdu mu dáva aj zákon č. 431/2002 Zb. o účtovníctve, podľa ktorého sa neobchodovateľné cenné papiere obstarané v primárnych emisiách nemusia oceňovať trhovou cenou ani kvalifikovaným odhadom. J. Špirko dodáva, že ak je niektorý z akcionárov presvedčený, že reálna hodnota akcie ZSNP je vyššia ako cena prípadnej povinnej ponuky, nemusí na ňu reflektovať.
Priskoré predaje
Veľká časť opravných položiek sa viaže k modernizácii výroby hliníka. Starú technológiu výroby z bauxitu nahradila nová. Pred desiatimi rokmi tak vzniklo samostatné Slovalco, v ktorom ZSNP zo začiatku kontroloval 80 %. Vyčlenením výroby primárneho hliníka sa ZSNP začal meniť na finančný holding s kapitálovými účasťami v spoločnostiach využívajúcich na ďalšie spracovanie hliník vyrobený v Slovalcu, ale aj v servisných firmách.
Na firme okrem starej nepoužiteľnej technológie a pôžičiek na modernizáciu ostalo ekologické dedičstvo skládky, ktorá vyžaduje neproduktívne investície v stovkách miliónov korún. Oslabovanie kurzu koruny oproti doláru predražilo pôvodné úvery za tri miliardy korún o dve tretiny. Úverové vzťahy k bankám boli dlhé roky uvádzané ako bariéra privatizácie. Za dlhy totiž ručil FNM. ZSNP finančný tlak nevydržal a rozhodujúcu časť investície predal skôr, ako začala vynášať. V roku 2001 pristúpil k predaju väčšinového balíka akcií Slovalca v prospech nórskeho strategického investora Norsk Hydro. Časť podielov má v dočasnej držbe financujúca Európska banka pre obnovu a rozvoj.
J. Špirko tento predaj nechce komentovať. „Mnoho vecí by sme urobili inak. No nechceme sa zaoberať tým, čo bolo v minulosti. Musíme sa s tým vyrovnať,“ komentuje nevyhnutnosť tvoriť opravné položky aj k úrokom za úvery na výstavbu Slovalca. V súčasnosti je ZSNP v pozícii minoritného akcionára, ktorý má v Slovalcu pätinu na hlasovacích právach a 48 % prioritných akcií. Podľa J. Špirka sa majoritný akcionár ZSNP zatiaľ nerozhodol, ako s akciami Slovalca, ktoré je možné prevádzať iba so súhlasom emitenta, naloží.
ZSNP predal aj tretinový podiel v perspektívnej žiarskej s.r.o. Rautenbach Slovakia, ktorá vyrába hliníkové odliatky pre hlavy valcov. Nedokázal totiž plniť svoje záväzky k spoločnému podniku. Pokus o predaj druhej najväčšej spoločnosti skupiny – a.s. Alufinal sa naopak skončil neúspechom, a tak sa výrobca hliníkových profilov, túb a lán predvlani zlúčil so ZSNP.
Rozpredávanie non-core aktivít bude v réžii nových akcionárov pokračovať. Nedávno predali bývalú dcéru a neskôr závod – stavebnú spoločnosť STO. Betonársku časť získal Holcim Slovensko, a.s., Rohožník, samu stavebnú časť lokálna stavebná firma. Na majetok strojárskeho závodu Strojal sa uskutočňuje výberové konanie. Počíta sa aj so znovuzískaním 100 % v dcérskej spoločnosti a.s. ZSNP Foundry. Tam nefunguje spolupráca s desaťpercentným zahraničným spoluakcionárom a ZSNP chce pre firmu nájsť nového strategického investora.
Keďže už niekoľko rokov sa uskutočňujú procesy zlučovania a odčleňovania jednotlivých závodov so ZSNP, hospodárske výsledky sa medziročne porovnávať nedajú. Podľa plánu by tento rok mali tržby dosiahnuť okolo štyroch miliárd korún.
Cena šrotu
Nová technológia z veľkej časti odišla so Slovalcom, stará ostala. Opravné položky na hmotný investičný majetok za 1,1 mld. Sk súvisia najmä s jej likvidáciou. „Dospeli sme k záveru, že je absolútne nepoužiteľná a má nulovú hodnotu. Nie je dôvod, aby v účtovníctve figurovala ako aktívum,“ konštatuje E. Maták. Časti starej nevyužívanej elektrolýzy sa podarilo zbaviť iba za cenu šrotu. Na uvoľnenom priestranstve sa zároveň o tretinu rozširuje moderná elektrolýza Slovalca, ktorá by začiatkom júla mala nabehnúť do prevádzky.
Ekologickým dedičstvom sú haldy odpadu. Napríklad pozemky pod kalovým poľom majú v účtovníctve hodnotu 110 mil. Sk, v skutočnosti sú však nevyužiteľné, naopak, splnenie ekologických záväzkov si vyžiada ďalšie investície. S tým súvisí aj vytvorenie rezervy 300 mil. Sk na ekologické záväzky. „Nie je to úplne krajný pohľad, zmluva medzi ZSNP, FNM SR a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj vyžaduje, aby sme do ekológie preinvestovali 500 mil. Sk,“ vysvetľuje J. Špirko.
Magnet automobilov
Zreálnenie hodnoty majetku otvorí cestu reštrukturalizácii úverového portfólia. Firma by mala získať dlhšie zdroje, odblokovať by sa mal aj pozakladaný investičný majetok.
Citibank (Slovakia), a.s., Bratislava, ktorá je aj financujúcou bankou Slovalca, manažuje poskytnutie syndikovaného úveru v hodnote 1,38 mld. Sk. Za ten bude ZSNP ručiť prioritnými i časťou kmeňových akcií Slovalca.
„Netajíme sa tým, že časť z týchto prostriedkov sa použije na vyplatenie krátkodobých pôžičiek, ktoré ZSNP poskytla Penta,“ pripúšťa J. Špirko. Ako polovičný akcionár ŽFS zabezpečila firme okolo 600 mil. Sk na finančnú stabilizáciu, čím sa podarilo zabrániť aj hroziacemu konkurzu ZSNP. Ďalej prevzala záruky za zhruba 150 mil. Sk, čím spolu s prostriedkami na privatizáciu angažovanosť Penty dosiahla 1,2 miliardy korún. Osemsto miliónov korún si však Penta požičala z ďalšieho podniku, v ktorom má podstatný vplyv – VSŽ.
Člen Predstavenstiev ZSNP i Penta Group Jozef Oravkin priznáva, že „ZSNP postupne od VSŽ čerpala krátkodobú pôžičku“. Tá ale bola podľa neho poskytnutá za obvyklých trhových podmienok a je výhodná pre obidve strany. Zdôrazňuje, že finančné zdroje, získané z uvedenej pôžičky, použila ZSNP na preklenutie druhotnej platobnej neschopnosti, v ktorej sa nachádzala dlhšiu dobu pred privatizáciou a ktorá pre podnik na konci minulého roka predstavovala reálnu hrozbu vyhlásenia konkurzu.
J. Oravkin ale prízvukuje, že prostriedky boli použité výlučne na splácanie záväzkov ZSNP k dodávateľom a bankám. „Žiadna časť nebola použitá na kúpu akcií ZSNP spoločnosťou ŽFS,“ dopĺňa. „V najbližších týždňoch budú s najväčšou pravdepodobnosťou všetky krátkodobé zdroje ZSNP nahradené dlhodobým úverom od konzorcia slovenských bánk, v rámci čoho bude splatené aj toto krátkodobé financovanie“, uzatvára.
Výhľad stabilných podmienok financovania uľahčuje firme prípravu projektov s vyššou pridanou hodnotou. Realizovať by sa mali prostredníctvom razantnejšieho prieniku do segmentu automobilovej výroby. Sem smeruje aj zámer akcionárov ZSNP ponechať si iba výroby profilov a odliatkov pre automobilový priemysel. Dôkazom toho je aj angažovanie bývalého topmanažéra strojárskej skupiny HTC Holding Petra Ondra na post obchodno-výrobného riaditeľa ZSNP.
„Chceme sa posunúť od hutníckej k strojárskej firme“, odkazuje. Potvrdil prípravy projektu za zhruba pol miliardy korún na tepelné opracovanie odliatkov. Do nových projektov pôjde podnik s menej zamestnancami. Firma prepustí takmer 600 ľudí z celkovo dvoch tisíc zamestnancov. Odchod štvrťtisícky pracovníkov z odštepného závodu Strojal ale súvisí s ukončením investičnej akcie v Slovalcu.
- Slovalco investuje z vlastných zdrojov
Akcie spoločnosti Slovalco Žiar nad Hronom sú najdôležitejším aktívom ZSNP. Aj keď dividendy z neho zatiaľ do firmy neplynú, jeho akcie podnik sú dobrou zábezpekou pri hľadaní bankových úverov. Slovalcu sa darí.
Vývoj toku hotovosti napriek kríze na trhu stačil na prefinancovanie investícií za takmer 2,3 mld. Sk. Koncom minulého roka sa zintenzívnil prúd v starej elektrolýze, v novej sa v súčasnosti sa začína skúšobná prevádzka. Výrobné kapacity sa rozšíria o ďalšiu tretinu. Vzrásť by mala aj produktivita práce.
Spoločnosti sa darí znižovať úverové zaťaženie. Vlastné imanie vzrástlo od roku 1998 o dve tretiny a v súčasnosti predstavuje 1,65 mil. Sk na akciu s nominálnou hodnotou 1,06 mil. Sk. Spoločnosť dividendy dosiaľ nevyplácala, eviduje nerozdelený zisk približne tri miliardy korún. Ak by ZSNP zo zisku chcela dividendy, museli by s tým súhlasiť aj Európska banka pre obnovu a rozvoj a Hydro Aluminium.
Výrobca primárneho hliníka dopláca na pokles cien na trhu. Priemerná cena hliníka na Londýnskej burze kovov vlani dosahovala 1 365 USD za tonu, kým rok predtým to bolo o 95 USD a rok skôr dokonca o 202 USD viac. Na dolárových tržbách sa to aj pri dvojpercentom raste objemu predaja prejavilo medziročným poklesom o vyše šesť percent. V korunovom vyjadrení je percentný prepad roku 2002 dvojnásobný, keďže výsledky skresľuje posilňovanie kurzu koruny. Napriek tomu firma pri tržbách 10,8 mld. Sk zaknihovala 590 mil. Sk čistého zisku.
Foto – Pavel Danko, Miro Nôta
