Ak si neupraceme v dátach, na ktoré sa spolieha štát, a nezačneme brať prelomové terapie ako formu inovácie, pacientom odoprieme liečbu, ktorá je v zahraničí štandardom, upozorňuje Branislav Budke, generálny riaditeľ slovenského Pfizeru.

Spoločnosť Pfizer pôsobí na Slovensku 25 rokov. Ako sa za štvrťstoročie posunul vývoj a vý-skum liekov?

Vývoj v oblasti farmakoterapie je pomerne búrlivý a prešiel viacerými zmenami. Inovatívny prie-mysel dosiahol to, že mnohé diagnózy, ktoré boli pred tridsiatimi či štyridsiatimi rokmi neriešiteľ-né, sú dnes liečiteľné, respektíve zvládnuteľné, a život pacientov sa vďaka nim výrazne predlžuje a je kvalitnejší. Pred 25 rokmi sme na trh prinášali najmä malé molekuly, nešlo však o cielené te-rapie. Tie prišli až neskôr. Pokrokom a porozumením procesom sa veda posunula tak, že dnes je liečba špecializovaná, ba až personalizovaná, ide do úzkych segmentov, o čom svedčí biologická či onkologická liečba alebo génová terapia. Do toho celého vstupuje digitalizácia a využívanie umelej inteligencie.

Čo považujete za najväčšie úspechy firmy za ostatných 25 rokov?

Na slovenský trh sme priniesli prelomové inovatívne lieky, ktoré pomohli už státisícom pacientov. Či už v oblasti onkológie, prevencie mozgovocievnych príhod, liečby hypertenzie, neuropatickej bolesti, erektilnej dysfunkcie, alebo porúch rastu detí, hemofílie, či reumatologickej artritídy. Ďa-lej sú to vakcíny proti pneumokokovej či meningokokovej infekcii a kliešťovej encefalitíde. Vy-menoval som ich pár, ale je ich podstatne viac. Čím viac inovatívnych liekov sme dostali k pacien-tom, tým viac rástol náš podiel na trhu a stali sme sa lídrami vo svojej oblasti. Počas 25 rokov na Slovensku sme sa vždy umiestnili v prvej päťke. Okrem toho sme si vo firme plne vedomí spolo-čenskej zodpovednosti, o čom svedčí aj líderské postavenie v rámci filantropických projektov. Som hrdý na to, že sa nám darí spoločnosti vrátiť to, že do liekov idú aj financie z verejných zdro-jov.

Aká je vízia Pfizeru do ďalších rokov existencie?

Aj v budúcnosti chceme prinášať inovatívne terapie. V roku 2019 sme v tejto oblasti investovali osem miliárd dolárov, čo je jedna z najvyšších investícií v priemysle vôbec. Nielen vo farmaceu-tickom, ale v priemysle všeobecne. Máme niekoľko výskumných centier po celom svete, ktoré sa snažia priniesť pacientom prelomové lieky a terapie. V súčasnosti máme 92 kľúčových inovatív-nych programov v rôznych fázach klinického skúšania, z toho šesť je v poslednej, registračnej fáze a 21 v predposlednej. Okrem toho máme záväzok, že do roku 2025 prinesieme na trh 25 úplne no-vých terapeutických postupov v oblasti onkológie, zriedkavých, zápalových či imunologických ochorení a vakcín.

Napríklad ktorých?

Prioritou je vakcína proti SARS-CoV-2. Sústreďujeme sa aj na liečbu vzácnych ochorení či génovú terapiu, liečbu hemofílie A a B, muskulárnej dystrofie, rakoviny hrubého čreva a konečníka, pľúc, prostaty či krvných buniek, liečbu v reumatológii, gastroenterológii, dermatológii a liečbu metabo-lických ochorení.

Zapája sa do výskumu a testovania aj Slovensko?

Prvotný výskum na molekulárnej úrovni sa deje vo veľkých výskumných centrách v zahraničí. Výskum má však niekoľko fáz. Slovensko je aktívne v tých pokročilejších, zapája sa do výskumu najmä vo fáze klinického skúšania. Naše centrá vykazujú v porovnaní s medzinárodnou konkuren-ciou vysokú mieru profesionality. Slovensko je jedným z lídrov v klinickom skúšaní. Odborníci testujú na vysokej odbornej aj etickej úrovni. V súčasnosti sa u nás robí 38 klinických skúšaní z oblasti onkológie, infektológie, gastroenterológie, oftalmológie a ďalších.

Ako je na tom lieková politika u nás?

Je dlhodobo preregulovaná. Táto preregulovanosť je kontraproduktívna, pretože zabraňuje vstupu inovatívnych liekov na náš trh. Vnáša do systému netransparentnosť, nie sú v ňom dobre a jasne nastavené pravidlá a to komplikuje v konečnom dôsledku prístup pacientov k liekom a terapii.

Majú slovenskí pacienti rovnaký prístup k liekom ako pacienti v zahraničí?

Na Slovensku sa dlhodobo boríme s problémom prístupu k liekom, ktoré sú v zahraničí štandardom. Vstup lieku na trh, cenu či kategorizáciu upravuje desať regulácií, čo je najviac v krajinách Európskej únie. Podľa analýzy, ktorú vypracovala AIFP, keď hovoríme napríklad o liečbe karcinómu prsníka, hradia sa iba dve zo šestnástich, ktoré boli registrované v rokoch 2011 až 2019, v rámci karcinómu pľúc sú to tri z 27. Poisťovne sa snažia schvaľovať liečbu na výnimku, čo však prináša nesystémovosť a najmä netransparentnosť.

Čo sa musí podľa vás zmeniť, aby sa inovatívne lieky ľahšie dostali do systému?

Dôležité je, aby sa liek posudzoval komplexne, nielen z hľadiska ekonomických kritérií, ale aj medicínskeho prínosu. Treba zmeniť legislatívu, aby sa umožnila flexibilnejšia cenová politika. Výrobcovia sú v zásade ochotní spolupracovať a chcú prispôsobiť cenu lieku tak, aby bola vhodná pre slovenský trh. Legislatíva je však nastavená tak, že tieto mechanizmy sa nevyužívajú. Keď sa na slovenský trh snaží dostať liek, ktorý u nás nepoznáme, má to naozaj ťažké. Asi ako v jedinej krajine máme ako jediný a kľúčový vstupný parameter paušálne nastavenú cenu za rok života štandardizovanej kvality. A to pri inováciách možné nie je.

V čom teda vidíte tie najväčšie úskalia liekovej politiky?

Zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované a to sa musí zmeniť. Zmena systému je naozaj potrebná. Musí k nej dôjsť čo najskôr, aby sme sa dostali na úroveň, ktorá Slovensku patrí. Dlhodobo nám chýba vízia, kam a ako chceme smerovať, pohľad do budúcnosti. Riešia sa len ad hoc veci a problémy, ktoré veľmi pália, a to nie je dobré. Myslím si, že problémom je predovšetkým to, že zdravotníctvo a inovácie vnímame na Slovensku ako náklady. Ak sa budú inovácie vnímať stále iba ako náklad, nie ako investícia, nepohneme sa vpred. Koronavírus a aktuálna situácia nám ukazujú, že zdravotníctvo potrebuje zmenu, aj to, že si to vypýta financie. Zdravotníctvo bude potrebovať väčšiu flexibilitu, aby bolo dostupnejšie pre všetkých pacientov, nielen čo sa týka koronavírusu, ale najmä bežnej liečby.

Čo treba zmeniť?

Najpodstatnejšie je myslieť na dlhodobé financovanie celého systému, na jeho nastavenie a najmä udržateľnosť. Na Slovensku vládne mylná predstava, že štát vynakladá na vývoj liekov a inovácie dosť peňazí. Treba si však upratať vo vstupných dátach. Keď budú kvalitnejšie vstupy, budú aj kvalitnejšie výstupy. Bol by som rád, keby sa na Slovensku robili zmeny, ktoré budú v prospech všetkých. Zároveň považujem za dôležité vychovávať špičkových odborníkov vo farmakoekonomike a uvádzaní inovácií na trh.

Angažujete sa, aby zmena prišla. Čo konkrétne pre zmenu robíte?

V súčasnosti diskutujeme s ministerstvom zdravotníctva, za čo sme vďační. Vypracovali sme nie-koľko návrhov zmien. Verím, že niektoré veci by sa mohli zmeniť k lepšiemu pomerne rýchlo. Napríklad flexibilnejšie nastavovanie cenovej politiky, respektíve dohôd medzi výrobcom a plat-com liekov. Ďalšie návrhy si vyžadujú širšiu a najmä efektívnu diskusiu, do ktorej treba zapojiť odborníkov. Zmena by mala prísť čím skôr.

Branislav Budke
Zdroj: PFIZER
Branislav Budke

 

Boj s pandémiou Covidu-19

Po vypuknutí pandémie sa Pfizer zaviazal bojovať proti zákernému ochoreniu. Vakcínu testuje v 130 centrách. Ide o centrá v Nemecku, USA, Brazílii, Argentíne a v JAR. Poskytujú výskumné, vývojové a výrobné kapacity, aby liečba na Covid-19 bola čím skôr. Analýza tretej fázy klinických testov ukázala, že vakcína bola mimoriadne účinná a dokázala zabrániť vzniku ochorenia v 90 percentách prípadov, pričom pacienti predtým netrpeli SARS-Cov-2. Bezpečnostné dáta sa očakávajú v treťom novembrovom týždni. Ďalšou otázkou je výroba vakcíny. Firma si chce byť istá, že zabezpečí výrobu, ktorou sa zaviaže. Predpokladá, že do konca roku 2020 by mohla dodať 50 miliónov, do konca roku 2021 až 1,3 miliardy dávok.

Kto je Branislav Budke?

Vyštudoval medicínu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Po piatich rokoch chirurgickej praxe začal pracovať vo farmaceutickom priemysle. Od roku 2005 pôsobí v spoločnosti Pfizer, od roku 2009 sa po akvizícii spoločnosti Wyeth ako prvý Slovák stal jej generálnym riaditeľom. Vo funkcii je dodnes. Je predsedom AIFP, viceprezidentom ZCHFP a členom Prezídia AZZZ SR.

PP-PFE-SVK-0057.

Články označené logom TREND WE KNOW HOW sú pripravené v spolupráci s komerčnými partnermi. Redakcia nie je ich autorom, napriek tomu môžu byť pre čitateľa prínosné