Na slovenský trh likvidácie nebezpečných živočíšnych odpadov, ktorými by sa mohla šíriť nákaza BSE, sa vracia voľná konkurencia. Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR totiž vlani na jeseň ukončilo financovanie štátnej objednávky vo vybranej nitrianskej kafilérii s.r.o. N-Adova, ktorá vďaka dotácii farmárom mala zlacňovať odvoz i spracovanie uhynutého dobytka, ošípaných či hydiny.
Dotácie chcú zrazu dvaja
Vedenie ministerstva sľubuje, že aj keď si agrosektor likvidáciu už musí platiť v plnej miere sám, zakopávania zvierat na poliach sa obyvateľstvo obávať nemusí. Generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva a potravinárstva MP SR Ladislav Doboš tvrdí, že sú vytvorené prísne kontrolné mechanizmy, po vstupe SR do EÚ sa zlepšila finančná situácia farmárov.
Navyše predpokladá aj zlacnenie samej likvidácie, pretože na trhu je už konkurencia viacerých firiem. Už v marci minulého roka totiž začala nebezpečné odpady spracovávať aj ďalšia kafiléria – VAS, s.r.o., z Mojšovej Lúčky pri Žiline.
Obe kafilérie však optimizmus ministerstva schladzujú. Hlavne chovatelia z východného Slovenska – ktorí sú od spracovateľských podnikov najďalej a majú preto najdrahšiu prepravu – nahlasujú menej uhynutých kusov, ako to bolo počas štátnej objednávky. Obe firmy by preto privítali, keby sa štát k financovaniu z verejných zdrojov vrátil.
Od objavenia prvej slovenskej kravy nakazenej BSE na jeseň roku 2001 však tieto služby štátnu pokladnicu stáli vyše pol miliardy korún. Tento rok štát platí v plnej výške už iba testovanie dobytka, ktoré si ročne vyžaduje zhruba 150 miliónov.
Protimonopolisti: Bolo to neefektívne
Výzva na opätovné zavedenie štátnych dotácií na likvidáciu je pritom jedinou vecou, na ktorej sa majitelia N-Adovy i VAS dokázali v rozhovoroch pre TREND zhodnúť. Inak medzi nimi prebieha ostrý konkurenčný boj. A to ich kapacitám nekonkuruje tretia, senecká kafiléria.
Spracúva len bežný odpad z riadne usmrtených zdravých zvierat, ktorý sa dá ďalej speňažiť zapracovaním do krmív pre psy či mačky. Múčky z nebezpečných odpadov sa musia spaľovať v cementárňach.
Už aj dosiaľ vyplácaná pomoc však pre ministerstvo sa skončila nepríjemnou dohrou v podobe pokuty 200-tisíc korún od Protimonopolného úradu (PÚ) SR za porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Jej udelenie svojím podaním iniciovala práve firma VAS. Úradu sa nepáčilo, že nitrianskej N-Adove platilo ministerstvo za likvidáciu ako jedinej firme aj počas obdobia od jari do jesene minulého roku, keď tieto isté práce už robila aj VAS.
Podľa úradu tak bola N-Adova jasne zvýhodnená, navyše jej služby mali byť drahšie. „Ministerstvo likvidáciu zabezpečovalo prostredníctvom menej efektívnej spoločnosti, čo malo za následok zvýšené čerpanie verejných prostriedkov,“ informuje hovorca PÚ Miroslav Jurkovič.
Úrad šetrením zistil, že v spornom období dokázala VAS tonu uhynutých zvierat spracovať bez zarátania dotácií až o 1 700 korún lacnejšie ako N-Adova. Zhruba toľko na tonu odpadov vyplácal nitrianskej firme štát. V zmysle posúdenia PÚ by žilinský konkurent vedel likvidáciu robiť aj bez dotácie.
Odporcovia: Nesúhlasíme
Závery antimonopolistov však odmieta uznať tak ministerstvo, ako aj N-Adova. Rezort proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu podal rozklad s odôvodnením, že v roku 2001, keď sa vyberala kafiléria pre štátnu zákazku, vedela oddelené spracovanie nebezpečného odpadu od toho, ktorý sa dá ešte komerčne zhodnotiť, zabezpečiť len nitrianska firma.
Konateľ N-Adovy Eugen Árvay odmieta tvrdenie, že by mala byť jeho firma menej efektívna. „Závery úradu sú skreslené. Ceny firmy VAS boli len preto nižšie, pretože odoberali uhynuté zvieratá z menších vzdialeností okolo Žiliny. My sme však museli s autami chodiť po celej krajine a prepravné náklady naše ceny zvýšili,“ argumentuje E. Árvay.
Nielen on, ale aj konateľ kafilérie VAS Dobromír Skutecký pre TREND nezávisle od seba potvrdili, že aktuálne priemerné ceny ich firiem za zvoz a spracovanie uhynutých zvierat predstavujú štyritisíc až päťtisíc korún za tonu. Z východu krajiny však podľa E. Árvaya telá zvierat odoberajú až za približne sedemtisíc korún za tonu.
No práve na tieto úrovne sa ceny dostali až po otvorení konkurenčného boja, čo potvrdzuje aj vedúci odboru hygieny krmív na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe (ŠVPS) Milan Korček. N-Adova si podľa neho pri rozbiehaní štátnej objednávky pýtala za tonu spracovanej hmoty v priemere až približne deväťtisíc korún.
Ostrý boj
Podľa D. Skuteckého spory medzi konkurentmi nastali od začiatku, pretože ešte počas ministrovania Pavla Koncoša bol výber N-Adovy pre štátnu zákazku prezentovaný ako výsledok verejnej súťaže, pričom skôr išlo o priame zadanie a ponuka jeho firmy vôbec zohľadnená nebola, tvrdí. VAS sa preto obrátila okrem PÚ aj na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) SR.
„Nie je pravda, že sme na to technologicky pripravení neboli. Vtedajšiemu ministerstvu sme ponúkali aj nižšie ceny. Úrad však k žiadnym záverom nedošiel, lebo na ministerstve už nevedel nájsť predmetné dokumenty,“ spomína D. Skutecký.
Jeho firme prekáža to, že N-Adova mohla peniaze zo štátnej zákazky využiť na svoju veľkú modernizáciu a údajne bola pred zákazkou v problémoch. Konkurent E. Árvay to odmieta, pretože aj posledné roky pred spoluprácou s ministerstvom dosahovala N-Adova zisky na úrovni 15 až 20 miliónov korún ročne. Investície do nových technológií, ako aj na nákup áut pre zvoz odpadov či výstavbu prekladísk vo vzdialenejších regiónoch E. Árvay vyčíslil až takmer 170 miliónov korún.
Rozdielne sú aj pohľady oboch firiem na ich súčasné trhové pozície. „Postupne získavame klientov N-Adovy hlavne na východe krajiny, kde od mnohých neplatičov nitriansky konkurent úplne odstúpil. No my od týchto problémových firiem pýtame peniaze pri každom jednom odvoze, a tak sa dlhy nehromadia,“ hovorí D. Skutecký. I tu mu E. Árvay oponuje – od ich bývalých neplatičov odchádza aj VAS a navyše N-Adove sa objem odoberaných odpadov nijak veľmi neznižuje, kontruje. „V roku 2003 sme spracovali viac ako 35-tisíc ton odpadov, kým vlani to bolo takmer 32-tisíc ton,“ dokumentuje E. Árvay.
Európske trendy
Na jediný spoločný názor kafilérií, že štát by mal opätovne obnoviť spolufinacovanie likvidácie odpadov, však L. Doboš z vedenia ministerstva reaguje tým, že u hovädzieho dobytka, ktorý je ohrozený chorobou BSE, sa zakopávania zvierat obávať netreba. Všetok dobytok je už zapísaný do špeciálneho celoslovenského registra, a tak ma štát presný prehľad o pohybe každého zvieraťa od narodenia až po smrť. M. Korček zo ŠVPS k tomu dodáva, že obdobné registre sa dokončujú aj pre všetky prasce, kozy a ovce, ale zatiaľ sa nekalé praktiky týchto farmárov podľa neho vylúčiť nedajú.
L. Doboš dodáva, že odchod štátu od financovania likvidácie nebezpečných odpadov sa postupne deje v celej západnej Európe. Tvrdí, že slovenskí farmári boli o zmene informovaní už dávnejšie. Bitúnkom, ktoré musia do kafilérií odovzdávať na úplné zlikvidovanie hovädzie hlavy či chrbtice, boli obdobné finančné podpory odňaté už po roku 2002.
Objem zdrojov, ktoré štát vkladal do likvidácie, sa tak postupne darilo znižovať z vyše dvesto miliónov v roku 2002 na vlaňajších a posledných 22 miliónov. A to aj preto, že štátu sa darilo tlačiť chovateľov do lepšej starostlivosti o zdravie zvierat, čím boli úhyny nižšie. Navyše, prvé roky sa štát podieľal aj na investíciách N-Adovy.
Celú ekonomiku spracovania živočíšnych odpadov však môže výrazne zmeniť Brusel, ak odobrí zvažované uvoľnenie skrmovania mäsokostných múčok u ošípaných a hydiny tak, ako to bolo pred vypuknutím problémov s BSE. Odpady zo zdravých prasiat i kurčiat by tak kafilérie mohli speňažiť a znížili by si náklady.
Následne by pýtali menšie platby za likvidáciu odpadov aj od chovateľov. Tí by už nemuseli nakupovať drahšie sójové múčky z cudziny. Ročne sa ich na Slovensko dovezie až za dve miliardy korún.
Foto – TASR, Miro Nôta
