O Novom Istropolise, o tom, čo projekt prinesie mestu aj občanom, aj o tom, či sa myslí na dopravu a parkovanie, hovorí Martin Šramko, CEO zo spoločnosti Immocap.
V akom stave je v súčasnosti projekt Nového Istropolisu?
Od akvizície v roku 2017 máme za sebou tri roky prípravných prác. Urobili sme odborné analýzy, audity, overovacie štúdie. Realizovali sme medzinárodnú súťaž, v ktorej sme zo siedmich renomovaných svetových ateliérov s odbornou nezávislou porotou vyberali partnera pre realizáciu zámeru. Vybrali sme štúdio KCAP s ich partnerom Cityförster. K popredným architektom sa pridali experti z britského Charcoalblue, ktorí sa postarajú o špičkovú úroveň a akustiku sály kultúrno-kongresového centra. V júli 2020 sme projekt predstavili médiám a pokračujeme v prípravách na povoľovacie procesy. Momentálne prebieha posudzovanie jeho vplyvov na životné prostredie (EIA).
Prečo sa nedá pracovať s tým, čo tam je? Prečo treba oveľa viac než len rekonštrukciu?
Do akvizície Domu odborov sme išli s otvorenou mysľou. Šokovalo nás, v akom dezolátnom stave sme Istropolis našli. Podoba komplexu je dôkazom, že ochrana Istropolisu bola na okraji záujmu predchádzajúcich vlastníkov aj verejnosti. Z technického hľadiska sú budovy vo veľmi zlom stave, ktorý zodpovedá takmer 40 rokom existencie bez akýchkoľvek zásahov, opráv, servisu a technického vybavenia. Technologické audity preukázali, že jednotlivé objekty sú zastaralné a údržba dlhodobo zanedbávaná, čo v niektorých prípadoch viedlo k havarijnému stavu. Čo sa týka samotnej budovy s kultúrnou sálou, kapacita je nevhodná pre väčšie podujatia, je neflexibilná a divadelné usporiadanie je len na jeden typ podujatí. Akustické merania potvrdili, že žiadna zo sál nespĺňa hodnoty požadované slovenskou normou. Zvažovali sme aj rozšírenie existujúceho objektu, ale to by si vyžadovalo búranie hlavného nosného systému, čo je nemožné. Rekonštrukcia by bola vzhľadom na havarijný stav a technickú zastaranosť stavebne aj ekonomicky nerealizovateľná a ani s kompromismi by sa želaný výsledok nedostavil. Dom odborov v žiadnom prípade nespĺňa súčasné nároky na kultúrno-spoločenský objekt. My sme po rokoch chátrania tohto dôležitého územia prebrali zodpovednosť a po rokoch príprav prinášame nový projekt s množstvom benefitov pre obyvateľov.
V čom bude Nový Istropolis výnimočný?
Súčasný verejný priestor pred Domom odborov Bratislavčania vnímajú negatívne. Potvrdila to pocitová mapa, ktorú si dal vypracovať magistrát, aj prieskum, ktorý sme si dali vypracovať agentúrou IPSOS v januári tohto roka. Trnavské mýto vidí ako prioritu pre modernizáciu až 79 % respondentov. Benefitov Nového Istropolisu je veľmi veľa. Projekt prinavráti kultúrno-spoločenský život do lokality a oživuje genia loci, ktorý zanikol zbúraním Berchtoldovho paláca a zrušením živého Centrálneho trhoviska pred výstavbou komplexu Domu odborov. Projekt prináša predovšetkým nové verejné priestory a prispôsobuje sa mierke človeka. V exteriéri počítame s rozšírením verejných priestorov s prístupnou zeleňou až o 50 percent. Hlavné námestie pred kultúrno kongresovým centrom sa zväčší takmer o tretinu. Projekt reflektuje aj pripravovanú výstavbu železničnej stanice Filiálka. Nový Istropolis plánujeme ako štvrť s množstvom funkcií, aby okolie ožilo nielen pri kultúrnych podujatiach, ale počas celého dňa, a to aj vďaka administratívnym a rezidenčným priestorom. V neposlednom rade bude reflektovať environmentálne výzvy 21. storočia. Projekt počíta s technológiami aj materiálmi šetrnými k životnému prostrediu. Holandský rukopis, typický ekologickým prístupom a architektúrou pre ľudí môže povýši mesto na novú úroveň.
Koľko asi preinvestujete ?
Odhadujeme celkové náklady asi 250 miliónov eur. Z toho na realizáciu stavby približne 200 miliónov, ostatnú časť tvoria developerské náklady spojené s projektom a prípravou.
V čom bude najväčšia pridaná hodnota projektu?
Centrom novej štvrte bude kultúrno-spoločenské centrum. Bratislava nemá žiaden priestor, ktorý by bol vhodný na organizovanie veľkých koncertov a kongresov. Nie je to len náš pocit. Vyplýva to aj z analýz, workshopov či stretnutí s promotérmi a organizátormi koncertov a iných podujatí. Takto to vnímajú aj predstavitelia kraja, mesta a mestskej časti. Zaostávame za susednými metropolami, pritom Bratislava vďaka svojej polohe má potenciál stať sa dôležitou destináciou kongresov, ktoré zvyšujú reputáciu krajiny a lákajú turistov, odborníkov aj investorov. Prežívame síce krízu, no treba myslieť do budúcna. Národné kultúrno-kongresové centrum môže naštartovať výstavbu, cestovný ruch aj kultúru. S expertmi pracujeme na flexibilnej sále s kapacitou 5-tisíc ľudí, ktorú budeme môcť rozdeliť na tri časti, čiže v jednom momente sa môže odohrať viacero podujatí. Bude to centrum pre rôzne podujatia – od koncertov cez kongresy, tanečné predstavenia až po menšie kultúrne akcie.
Aké sú dôvody na zbúranie Domu odborov?
Hlavným dôvodom je ekonomicky a ekologicky neudržateľný stav budovy zo 70. rokoch. Logicky nespĺňa kritériá z hľadiska environmentálnej záťaže, energetických, statických a akustických noriem a požiadaviek na kultúrne centrum 21. storočia. Cenné a zachované artefakty v objektoch nebudú prestavbou ohrozené, ich umelecká hodnota zostane zachovaná.
Ako reagujete na kritiku Docomomo? Komunikujete s nimi? Aké sú vaše protiargumenty?
V lete 2020 sme prezentovali z vlastnej iniciatívy Nový Istropolis zástupcom skupiny Docomomo Slovakia, aby sme ich oboznámili s problematikou v území Trnavského mýta. V súvislosti s podnetmi, ktoré organizácia Docomomo k Novému Istropolisu deklaruje, je zrejmé, že napriek našej ústretovosti nemá snahu o objektívne posúdenie pozitívneho prínosu projektu. Pred nadobudnutím areálu naša spoločnosť vykonala podrobný prieskum hodnotenia budov zo strany pamiatkarov a historikov a kúpu sme uskutočnili až po jeho vyhodnotení. Ani verejne dostupná odborná literatúra v čase akvizície v roku 2017 nevyhodnocovala význam komplexu Domu odborov tak, ako sa to dnes snaží prezentovať Docomomo. Skutočnosť, že komplex nie je jednou z najvýznamnejších stavieb slovenskej moderny, ilustruje aj fakt, že do roku 2018 nefiguroval v Národnom a Medzinárodnom registri vedenom pracovnou skupinou Docomomo (zápis do Národného registra sa uskutočnil rok po našej akvizícii Istropolisu a ešte v roku 2020 ho nebolo možné nájsť na stránke Medzinárodného registra). Domu odborov Istropolis sa aj v odbornej literatúre vyčíta absencia urbanistickej hodnoty. Aj historici musia akceptovať, že nikdy nebol verejnosťou urbanisticky prijatý.
Uchádzate sa o projekt Národneho kultúrneho a kongresového centra. Nezdvihne to vlnu kritiky v prípade, že ho získate?
Immocap sa uchádza o to, aby nové NKKC vzniklo v Novom Istropolise, pretože sme presvedčení, že Trnavské mýto je ideálnou lokalitou z hľadiska zachovania historickej kontinuity, strategickej pozície, dopravy, dostupnosti a obslužnosti. Po nadobudnutí areálu sme hneď verejne vyzdvihli význam kultúrno-spoločenskej funkcie Trnavského mýta, ktorú v projekte zachovávame a zdvíhame na vyššiu úroveň. V modernej histórii Slovenska sa zatiaľ nepodarilo takéto centrum postaviť, hoci všetky vyspelé európske metropoly centrum majú a benefitujú z neho. Vďaka Novému Istropolisu nastáva jedinečná príležitosť pre Bratislavu na jej zaradenie na kultúrnu a kongresovú mapu Európy a verím, že sa nám to podarí.
Myslelo sa aj na dopravné riešenie a parkovanie?
Od začiatku prípravy projektu všetky naše kroky intenzívne komunikujeme a konzultujeme s hlavným mestom a mestskou časťou Nové Mesto. Trnavské mýto disponuje najlepšou dopravnou obslužnosťou a dostupnosťou MHD v rámci celej Bratislavy. Zároveň je lokalita napojená na letisko, hlavnú vlakovú a autobusovú stanicu. Prioritou je bezpečnosť a komfort pre peších chodcov a vytvorenie cyklochodníkov, preto sa autá presunú výlučne do podzemia, kde sa doplní aj potrebná kapacita parkovacích miest, ktorá súčasnému Domu odborov chýba.
KCAP sú svetovo uznávaní odborníci na urbanizmus. V čom je ich návrh pre Trnavské mýto prínosom?
KCAP je známe kvalitnými projektmi po celom svete. Medzi tie najznámejšie patrí štvrť HafenCity v Hamburgu, transformácia centra Rotterdamu či bývalého výstavného areálu EXPO s národným štadiónom a Atomiom. V Londýne vytvorili novú mestskú štvrť prestavbou Olympijského parku po hrách v roku 2012. Holandskí architekti majú s podobnými mestotvornými projektmi veľa skúseností. Nový Istropolis bude oveľa atraktívnejší pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o kultúru, pre biznis aj aktívny životný štýl. Pribudnú nové verejné priestory, kde bude dominovať zeleň, ktorá na Trnavskom mýte v súčasnosti chýba. Architekti mysleli aj na väčšiu bezpečnosť a komfort pre peších či vytvorenie cyklochodníkov, ktoré tu doteraz neboli. Územie Nového Istropolisu bude zónou bez áut, čo prispeje k zlepšeniu života.
Kedy bude projekt Nového Istropolisu hotový?
Veríme, že projekt bude hotový do konca roka 2025.
- Martin Šramko
- generálny riaditeľ spoločnosti Immocap
