Nemecká politika veľkorysých nemocenských dovoleniek zaťažuje podniky. Podľa analýzy Jochena Pimpertza z Nemeckého ekonomického inštitútu (IW) náklady na nemocenské dávky, upravené o infláciu, vzrástli z 36,9 miliardy eur v roku 2010 na 76,7 miliardy eur v roku 2023. 

„Priemerný nemecký zamestnanec je práceneschopný 15 dní ročne, čo predstavuje takmer dvojnásobok priemeru Európskej únie. Tento rozdiel možno sčasti vysvetliť starnutím populácie, no nič nenaznačuje, že by boli nemeckí pracovníci zdravotne slabší ako ich európski kolegovia,“ uvádza časopis The Economist, ktorý o správe informoval.

Nemecko pritom patrí medzi krajiny s najštedrejším systémom nemocenských dávok na svete. Zamestnancom poskytuje plnú náhradu mzdy až na šesť týždňov od začiatku choroby, pričom ďalšie dávky hradia zdravotné poisťovne. Pre porovnanie, vo Veľkej Británii zamestnanci nedostávajú za prvé tri dni choroby žiadnu kompenzáciu a následne len fixnú sumu 117 libier týždenne. 

Neudržateľný systém 

Vyššia miera absencie zamestnancov vyvoláva obavy medzi vedúcimi predstaviteľmi firiem. Šéf Allianz Oliver Bäte a generálny riaditeľ Mercedes-Benz Ola Källenius volajú po reformách. 

Källenius zdôrazňuje, že úspora jediného dňa práceneschopnosti by nemeckým podnikom mohla ušetriť až 40 miliárd eur ročne. Zároveň poukazuje na to, že továrne Mercedesu v krajinách ako Maďarsko, Rumunsko či Španielsko vykazujú výrazne nižšiu mieru absencií, hoci pracovné podmienky v nich sú porovnateľné. 

„Odborníci navrhujú viaceré opatrenia, medzi nimi aj zavedenie takzvaného dňa čakania, počas ktorého by prvý deň choroby nebol preplácaný. Kritici však varujú, že podobné kroky by mohli zamestnancov nútiť chodiť do práce aj v prípade ochorenia,“ dodáva The Economist a podotýka, že jedným z možných inšpiračných vzorov je švédsky systém. 

Vo Švédsku zamestnávatelia hradia 80 percent mzdy počas prvých dvoch týždňov choroby, pričom zamestnanci môžu pracovať na čiastočný úväzok, ak im to zdravotný stav dovoľuje. 

Ďalšie dôležité správy

Neprehliadnite

Holandsko dáva svetu lekciu, ako nevysať peniaze zo sociálneho systému a nahnať ľudí do práce