Vyzeralo to len ako spor s ďalším plagiátorom. Znepríjemní život, zamestná právnikov, ale keďže značku chráni patentový úrad, a.s. Kofola rátala s víťazstvom. Prišlo však prekvapenie.

Najvyšší súd SR koncom januára nielenže odpustil menšej slovenskej sódovkárni MiVi pokutu za používanie označenia „Rosa Slovenská Kofola“, ale zašiel oveľa ďalej. V odôvodnení rozhodnutia súd otvoril priestor pre ďalšie pokusy napodobňovateľov a spochybnil aj existenciu značky Kofola.

Prekvapivé zdôvodnenie

Stratený jeden milión korún, ktorý mala MiVi pôvodne podľa Krajského súdu v Banskej Bystrici zaplatiť, mrzí majiteľov Kofoly z českého Krnova určite menej ako odôvodnenie verdiktu Najvyššieho súdu SR. Podľa neho sa Kofola nemala dostať do registra značiek. A tento názov by mal využívať ktorýkoľvek producent nealkonápojov.

„Označenie Kofola nemožno považovať za niečo osobitné. Firme MiVi nič nebránilo a nebráni, aby Kofolu vyrábala a distribuovala pod týmto názvom. Na trhu sa treba prejaviť zdravou konkurenciou, a nie dosahovať tento cieľ administratívnym zápisom značky,“ znie doslovné znenie odôvodnenia senátu, ktorý viedol sudca Jozef Štefanka.

Najvyšší súd povzbudil plagiátorov

Lenže na stámiliónové investície do výroby a marketingu vrátane presunu produkcie do Rajeckej Lesnej na Slovensko by krnovská Kofola nikdy nepristúpila, keby pochybovala o svojich právach.

Hodnotu značky navyše ocenila, už keď ju kupovala od českej farmaceutickej firmy IVAX-CR za 215 miliónov českých korún. Nový majiteľ i jeho predchodca roky na súdoch s menšími slovenskými „kofolármi“ 44249>vyhrávali.

Kofola verila, že to nebude inak ani tentoraz. Vyhrať spor, vypočuť si ospravedlnenie, zinkasovať pokutu a ďalej zbierať plody investícií. Tie z Kofoly vlani urobili nealkoholický nápoj s najvyšším trhovým prírastkom vo svojom segmente a z jeho výrobcu významného rivala producentov svetových značiek. Stanovisko súdu preto môže vážne prehovoriť aj do rozloženia síl na slovenskom trhu s nealkonápojmi.

Jasné nebezpečenstvo

Pre Kofolu z takéhoto postoja súdu vyplýva jasné nebezpečenstvo. Najvyšší súd naznačil, že nápoj s týmto názvom môže vyrábať ktokoľvek. Z jedinečnej silnej značky by sa stal len druh napoja, ako je kola, tonik, pivo alebo víno. Krnovská Kofola, ktorá do svojho slovenského závodu v Rajeckej Lesnej zainvestovala dosiaľ viac ako 550 miliónov korún a na podporu predaja každoročne vynakladá ďalšie desiatky miliónov, sa teraz vážne obáva nástupu malých výrobcov.

A to si česky majiteľ značky zhruba od prelomu milénia myslel, že masívnejšie ťaženia napodobiteľov má po mnohých vyhraných súdnych sporoch už definitívne za sebou. „Sme si viac ako istí, že rozsudok Najvyššieho súdu SR už koluje na Slovensku medzi tými firmami, ktoré sa o parazitovanie na značke Kofola pokúšali už aj v minulých rokoch. Nastanú nám opäť problémy, budeme musieť vynakladať ďalšie prostriedky na súdne spory a na trhu nám budú vznikať ekonomické škody,“ hovorí právny zástupca Kofoly Eugen Záthurecký.

Proti prípadnému oživeniu aktivít malých sódovkární sa krnovská Kofola bude môcť stále brániť ako oficiálny majiteľ viacerých ochranných známok Kofola. Odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR spred dvoch mesiacov totiž nezaväzuje slovenský Úrad priemyselného vlastníctva k tomu, aby jej ochranné známky vymazal. Aj to sa však môže zmeniť a Kofola môže o svoje klenoty úplne prísť.

Firma MiVi po úspechu na Najvyššom súde SR totiž uvažuje o podaní návrhu na výmaz. „Súd v podstate začiatkom roku skonštatoval, že ochranné známky na Kofolu boli zapísané neoprávnene, preto zvažujeme návrh na výmaz. Podľa nás kofola za tie dlhé roky už zľudovela. Treba umožniť, aby ju mohol vyrábať každý a nech sa spotrebiteľ sám rozhodne, ktorý výrobok mu chutí,“ hovorí konateľ MiVi z Jesenského pri Rimavskej Sobote Mikuláš Vincze.

Pochybil Najvyšší súd SR?

E. Záthurecký sa však výmazu známok neobáva. Tvrdí, že senát Najvyššieho súdu SR si jasne pomýlil druh napoja s legálne zapísanou známkou. Navyše, aj procesne mal rozhodovať len o udelení miliónovej pokuty firme MiVi, a nie posudzovať oprávnenosť zápisu známky. O oprávnenosti jej využívania svedčí podľa E. Záthureckého fakt, že predchádzajúci majitelia si viacero známok Kofola dali zapísať do registra ešte skôr, ako sa začala masívnejšia výroba a uvádzanie na trh.

Najvyšší súd povzbudil plagiátorov

Česká Galena, ktorú neskôr privatizoval IVAX-CR, si podľa E. Záthureckého prvú ochrannú známku na Kofolu zaregistrovala už v roku 1964. Ďalší rad pre ten istý nápoj si v roku 1994 nahlásil do registra aj sám IVAX-CR. A to je podľa zástupcu Kofoly hlavný argument proti záverom Najvyššieho súdu SR v spore s firmou MiVi – po politických zmenách sa na slovenský i český trh Kofola vrátila až v roku 1996, a to len vďaka reklamným aktivitám IVAX-CR.

Tá so slovenskými výrobcami nadviazala aj licenčnú spoluprácu. „Viacerí menší výrobcovia začali mať záujem o jej výrobu podľa vlastných receptúr až po úspechoch reklamných kampaní IVAX-u. Problémy s parazitovaním potom po odkúpení značky zdedila aj Kofola Krnov,“ vysvetľuje E. Záthurecký.

Snahy o výmazy

Po spochybnení oprávnenosti zápisu ochranných známok teraz krnovskej firme hrozia škody z novej vlny „kofolárov“. Možnosť nastolenia arbitráže, v ktorej by si česká Kofola od Slovenska za prípadné pochybenie súdov žiadala odškodnenie, je však podľa E. Záthureckého dosť problematická. „To by sme museli dokázať, že nové firmy, ktoré by teraz začali napodobňovať Kofolu, zareagovali práve na januárové závery Najvyššieho súdu SR,“ pokračuje.

Veľmi nebezpečné podľa neho pre celú oblasť dodržiavania práva na duševné vlastníctvo je, že Najvyšší súd SR svojimi domnienkami o neoprávnenom zápise známok Kofola napadol rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR. „To je ako keby súd išiel rušiť platný zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností,“ prirovnáva E. Záthurecký.

Kofola proti verdiktu podala dovolanie. „Chceme dosiahnuť zrušenie rozsudku. Ten, kto sa teraz snaží o výmaz ochranných známok môjho klienta, chce sa len priživiť na úspechoch originálneho výrobcu. Ten Kofolu na pulty obchodov dostal len vďaka veľkým investíciám do výroby a reklamy. Iba na Slovensku môj klient každoročne vynaloží na propagáciu predaja desiatky miliónov korún,“ hovorí E. Záthurecký.

Čiastkový úspech menších sódovkární o výmaz niektorých známok Kofoly je už dlhšie na svete. Hlohovecká firma MK-Limosa, trnavská Coffea, bratislavské Limo Trade a michalovská Limos totiž ešte v roku 2003 uspeli na Úrade priemyselného vlastníctva SR s výmazom najstaršej známky zapísanej ešte v roku 1964. Opreli sa o to, že dlhší čas sa značka vôbec nevyužívala, a práve to úrad akceptoval.

Proti tomuto výmazu krnovská Kofola podala rozklad a vec sa teda naďalej rieši. „Veríme, že aj výmaz tejto najstaršej známky sa napokon nepotvrdí. Môj klient však aj tak vlastí celý rad novších ochranných známok z roku 1994,“ nebojí sa E. Záthurecký. Práve tento fakt si uvedomuje aj sama firma MiVi. „S obnovením výroby Kofoly zatiaľ nerátame. Najprv by sme museli dosiahnuť výmaz všetkých značiek Kofoly, inak by nás určite znova zažalovali,“ priznáva M. Vincze.

Kofola prenasleduje

Tlak českej Kofoly na malých výrobcov podobných nápojov je však podľa M. Vinczea enormný a často aj neférový. „Po tom, čo nám banskobystrický krajský súd v lete minulého roku zakázal používať názov Rosa Slovenská Kofola, začali sme využívať nový názov – Rosa Slovenská K.F.L.,“ hovorí.

Najvyšší súd povzbudil plagiátorov

Jedným dychom dodáva, že napriek tomu sa od predajcov dozvedali, že díleri Kofoly ich upozorňovali, „aby žiadne nápoje od nás neodoberali, lebo naše sú menej kvalitné. Takéto bariéry však už naozaj nie sú férové,“ sťažuje sa M. Vincze.

Aj firma MiVi sa k výrobe Kofoly dostala po roku 1996 ako licenčný výrobca pre IVAX-CR. Po tom, čo značku kúpila krnovská Kofola, spoluprácu so všetkými licenčnými výrobcami skončila. Nový majiteľ receptúr chcel nápoj vyrábať iba vo vlastných prevádzkarňach. Práve tak vznikol aj závod v Rajeckej Lesnej. Tento slovenský podnik vlani zvýšil obrat na deväťsto miliónov korún a prácu dáva 240 ľuďom.

Licenční výrobcovia tak stratili zákazky. Preto sa snažili ku Kofole vrátiť inou cestou. Vznikol celý rad súdnych sporov s majiteľom známky. M. Vincze napríklad hovorí, že v čase, keď mohol Kofolu produkovať pre IVAX-CR, zamestnával vo svojej výrobni 20 ľudí a pracovalo sa na tri zmeny. „Finančne silnej Kofole sa konkurovať nedá. Dnes u mňa pracujú len traja ľudia,“ dodáva.

Pravidlá biznisu však hovoria jasne. Majiteľ receptúr a ochranných známok môže spoluprácu s licenčnými výrobcami prerušiť. Závod Kofoly v Rajeckej Lesnej exportuje dokonca aj do Českej republiky – vlani tam vyviezol nápoje v hodnote takmer 120 miliónov korún.

Ako Kofola brala konkurentom podiely
(odpovede na otázku: Kupujem najčastejšie spomedzi colových nápojov, %)

Najvyšší súd povzbudil plagiátorov


Pozn.: Údaje v prieskume sa zbierajú kontinuálne, každý rok v troch štvormesačných vlnách od vyše dvetisíc respondentov vo veku 14 až 79 rokov
PRAMEŇ: Market & Media & Lifestyle

Konkurencia sa poteší

Prekvapivé stanovisko Najvyššieho súdu SR a jeho prípadné dôsledky môžu nahrávať aj priamej konkurencii krnovskej Kofoly. Coca-Cole a Pepsi by sa na trhu ľahšie súperilo s viacerými výrobcami konkurenčného nápoja ako s jedným producentom, ktorého si spotrebiteľ nemôže zmýliť s nikým iným.

Kofola je zatiaľ na slovenskom trhu nealkoholických nápojov trojkou. Jej predaj však dynamicky rastie, kým konkurencia na sile stráca. Vyplýva to z dôveryhodných informácií TRENDU z trhových prieskumov, ktoré si dávajú len pre vlastnú potrebu vypracovávať sami výrobcovia.

Trhový podiel Kofoly v predaji nealkonápojov na pultoch obchodov sa za roky 2002 až 2004 dostal zo 4,6 až na 9,4 percenta. Líder trhu Coca-Cola, ktorý oficiálne s médiami nekomunikuje, išiel podľa týchto prieskumov za ostatné tri roky dolu zo 14,1 na 11,5 percenta.

Dvojka, česko-slovenská skupina Walmark, si trvalo udržiava takmer desaťpercentný podiel. A napokon koncern General Bottlers/Pepsi sa zosunul práve pod výkonnosť Kofoly. Podiel Pepsi na trhu klesol z 8,6 na 5,5 percenta.

Obchodný riaditeľ slovenskej Kofoly Marian Šefčovič prieskumy, ktoré má TREND k dispozícii, komentovať nechce. Ale za firmu aspoň hovorí, že mimo predaja nápojov priamo na pultoch obchodov sa im začína významne dariť aj v ziskovejšom a zároveň prestížnejšom gastro segmente. Kým v roku 2003 dodávky nápojov do reštauračných zariadení pokryli len desatinu celkových tržieb, vlani to už bola viac ako štvrtina.

„Vlani nám medziročne tržby v tomto segmente vzrástli viac ako trojnásobne. Celkový trhový podiel našej firmy v segmente gastro sa za ostatný rok posilnil o dva percentné body,“ hovorí M. Ševčovič.

Firme sa to podarilo aj vďaka tomu, že vlani v Rajeckej Lesnej rozbehla výrobu pramenitej vody Rajec, ktorá má konkurovať podobným produktom Coca-Coly a Pepsi. Spolu s nosnou značkou Kofola a ovocnými nápojmi tak môže reštauráciám ponúkať kompletný sortiment.

Kofolu pijú štyria z desiatich Slovákov
(najčastejšie alebo občas, %)

Najvyšší súd povzbudil plagiátorov


Pozn.: 2 196 respondentov vo veku 14 – 79 rokov, kontinuálny zber dát 16. augusta až 5. decembra 2004
PRAMEŇ: Market & Media & Lifestyle

Foto – Kofola, Pavel Danko, Miro Nôta