Osudy troch najväčších slovenských likérok skončili na stoloch konkurzných súdov a policajtov. Prešovská likérka očistila svoju minulosť v konkurznom konaní, v ktorom zanechala dlh na spotrebných daniach prevyšujúci 100 mil. Sk, a dnes podniká pod obchodným menom Prelika. Príbehy košickej Frucony a levočského Liehorfuctu White Lady pripomínajú detektívky. Daňové úrady v nich väčšinou hrali úlohu pasívneho hráča a prišli o zhruba 1,8 mld. Sk.
Kuaza White Lady
Dlh na spotrebných daniach za 1,3 mld. Sk, jedenásť trestne stíhaných, stratené vyšetrovacie spisy. To všetko sprevádzalo minulosť skrachovaného Liehofructu White Lady, s.r.o., Levoča. K týmto udalostiam aktuálne pribudli aj spory konkurznej správkyne Ireny Sopkovej so zamestnancami daňového úradu a magistrátu Levoče, ktoré pravdepodobne vyústia do ďalších trestných oznámení.
Na Liehofruct White Lady bol vyhlásený konkurz v júli 1999. Podozrenia, že za krachom a vyše miliardovým dlhom voči štátu stoja trestné činy jeho štatutárov, niektorých obchodných partnerov a pracovníkov daňového úradu, začala preverovať polícia. Postupne rozbehla trestné stíhanie jedenástich ľudí, medzi ktorými je aj bývalá riaditeľka Daňového úradu v Levoči Silvia K. Vyšetrovatelia ju obvinili z trestných činov zneužitia právomoci verejného činiteľa a prijímania úplatku. Ich prácu skomplikovala v roku 2001 krádež všetkých spisov. Preto sa museli obrátiť o pomoc na správkyňu konkurznej podstaty a jej archív dokumentov.
Tej zasa po vymenovaní do funkcie chýbal najhodnotnejší majetok úpadcu. Všetky najdôležitejšie nehnuteľnosti a technológie Liehofructu boli v roku 1998 prevedené na spoločnosť White Lady, a.s., Spišská Nová Ves. Správkyni sa tento majetok v hodnote 66 mil. Sk. podarilo do polovice roku 2002 vymôcť a vrátiť do konkurznej podstaty. Sťažuje sa však, že pri svojej snahe ostala osamotená. Prekvapila ju najmä pasivita Daňového úradu v Levoči, ktorý je najväčším veriteľom Liehofructu White Lady. „Daňový úrad sa aj napriek mojej výzve nezúčastnil na súdnych pojednávaniach, ktoré sa týkali vymáhania majetku a jeho vrátenia do konkurznej podstaty firmy,“ tvrdí.
Nepohodlná
V súčasnosti sa už I. Sopková na nečinnosť Daňového úradu v Levoči nesťažuje. Naopak, je znepokojená jeho aktivitami, pretože sa ju snaží z postu správkyne konkurznej podstaty liehovaru odvolať. „Daňový úrad ma núti k nezákonnému postupu pri nakladaní s majetkom Liehofructu,“ vysvetľuje príčiny svojej nepohodlnosti.
Spor medzi správkyňou a daňovým úradom vypukol v júli tohto roku počas desiateho kola speňažovania majetku liehovaru. Kým predchádzajúce pokusy boli neúspešné, v desiatom na seba narazili dvaja súťažiaci, medzi ktorými sa mohlo rozhodnúť o novom vlastníkovi.
Uchádzali sa oň istá bratislavská firma a mesto Levoča. Ponuku bratislavskej spoločnosti považovala správkyňa za výhodnejšiu, pretože núkala 18 mil. Sk, no nechcela odkúpiť všetok majetok firmy. Mesto Levoča síce ponúkalo 20 mil. Sk, ale za túto sumu chcelo kúpiť aj pálenicu, ktorej hodnota bola 3,7 mil. Sk, a pohľadávky.
Mesto Levoča však 14. júla, dva dni po otvorení obálok s ponukami záujemcov, svoju ponuku zvýšilo o 800-tis. Sk a vyhlásilo, že nemá záujem o kúpu pohľadávok. Zároveň v ten istý deň na účet správkyne poslalo sumu, o ktorú zvýšilo svoju pôvodnú ponuku. Takéto kroky považovala I. Sopková za netransparentné a porušujúce zákony.
Iného názoru však bol zástupca Daňového úradu v Levoči Miroslav Vilkovský, ktorý dal na schôdzi veriteľov vyhodnocujúcej predložené ponuky hlasovať o predaji majetku v prospech mesta. „Tvrdil, že vzhľadom na doplnenú ponuku je ponuka Levoče výhodnejšia ako tá, ktorú predložila bratislavská firma,“ hovorí I. Sopková.
Svoje podozrenie, že daňový úrad nezaujíma najvyššia ponúkaná cena, ale má iné záujmy, podopiera aj ďalším tvrdením: „Daňový úrad v Levoči mi oznámil, že ak nebudem súhlasiť s odpredajom konkurznej podstaty, podá návrh na moje odvolanie.“
Podľa správkyne je konanie daňového úradu ako veriteľa o to závažnejšie, že okrem preferovania neregulárnej ponuky môže napĺňať aj skutkovú podstatu trestného činu.
Nerozumie, na základe čoho mesto svoju ponuku po otvorení obálok zvýšilo, ani odkiaľ malo informácie o hodnote majetku Liehofructu. „Na otváraní obálok sa zúčastnili osoby, ktoré podľa ich čestného vyhlásenia záujemcu, mesto Levoču, nepoznajú. Okrem nich však bol prítomný aj riaditeľ Daňového úradu v Levoči Miroslav Vilkovský,“ vysvetľuje I. Sopková.
Navyše v denníku Tatranský Korzár zverejnilo mesto Levoča oznam, že nadobudlo konkurznú podstatu liehovaru, ktorého cena je podľa znaleckého posudku 70 mil. Sk. „Mesto Levoča sa na žiadnej obhliadke nezúčastnilo, nenahliadlo u mňa do znaleckého posudku a podľa úradných záznamov nenahliadlo ani do spisu Krajského súdu v Košiciach, kde sú tieto posudky pripojené,“ zdôrazňuje správkyňa.
Dodáva však, že má doklad, z ktorého je zrejmé, že po vyhlásení desiateho kola bol riaditeľovi daňového úradu M. Vilkovskému na jeho osobnú žiadosť tento znalecký posudok doručený. Košický krajský súd nakoniec predaj majetku neodsúhlasil. Daňový úrad nato navrhol odvolať I. Sopkovú z funkcie správkyne konkurznej podstaty liehovaru.
Najvyššia cena nerozhoduje
O tom, že daňový úrad nezaujíma čo najvyššie speňaženie majetku liehovaru, svedčí aj zatiaľ posledná schôdza konkurzných veriteľov začiatkom októbra. Počet záujemcov o kúpu majetku firmy sa rozšíril a stúpla aj cena, ktorú ponúkli. Najvyššiu bol ochotný zaplatiť nový záujemca z Bratislavy, jeho ponuku považovala I. Sopková za najlepšiu. Opačný názor mal však daňový úrad a o kupujúcom sa tak opäť nerozhodlo.
Pri ďalšom otváraní obálok dokonca nemusí rozhodovať najvyššia ponúkaná cena. Daňový úrad totiž presadil, že v podmienkach predaja už správca nemá právo odmietnuť neprimerane nízke ponuky. Na poslednej schôdzi veriteľov tiež podporil návrh mesta Levoča, ktoré v podmienkach speňaženia požadovalo vypustiť vetu, že víťazom sa stane ten, kto ponúkne najvyššiu cenu bez ohľadu na cenu stanovenú súdnym znalcom. Levoča sa na konkurznom konaní zúčastňuje ako veriteľ, ktorý má na celkových priznaných pohľadávkach voči firme 0,016-percentný podiel.
Na ďalšom otváraní obálok s ponukami sa už nepohodlná správkyňa pravdepodobne nezúčastní. Bude mu totiž predchádzať schôdza veriteľov, na ktorej sa má na návrh daňového úradu hlasovať o jej odvolaní. Dôvody jej odvolania však daňový úrad neuviedol.
Primátor podnikateľom
Mesto Levoča podľa jeho primátora Miroslava Čurillu pri predkladaní svojej ponuky o kúpu majetku Liehofructu neporušilo zákony. Problém nevidí ani vo zvýšení ceny, ktorú vykonalo po otvorení obálok v desiatok kole.
Myslí si, že o víťazovi by nemala rozhodovať len najvyššia cena. „Ide nám o vytvorenie pracovných miest,“ hovorí. Levoča chce fabriku po jej odkúpení rozdeliť na tri časti. V jednej obnoví výrobu nealkoholických nápojov a spracovanie ovocia. V druhej výrobu alkoholických nápojov a do ďalšej haly chce umiestniť francúzskeho investora, ktorý v nej plánuje rozbehnúť výrobu, zameranú na dodávky pre automobilový priemysel.
M. Čurilla odmieta podozrenia, že v pozadí záujmu Levoče je snaha bývalých majiteľov Liehofructu White Lady získať naspäť svoju fabriku. Tejto konštrukcii nahráva aj skutočnosť, že M. Čurrila podniká spolu so synom niekdajšieho štatutára a jedného z trestne stíhaných v kauze levočského liehovaru. Túto súvislosť primátor Levoče odmieta a tvrdí, že podnikať začal ešte pred tým, ako vstúpil do politiky. Takisto podľa neho nie je porušením zákona o konflikte záujmov, ak pôsobí ako primátor a zároveň ako spoločník súkromnej firmy.
Riaditeľ Daňového úradu v Levoči M. Vilkovský ku kauze konkurzu Liehofructy White Lady nechcel zaujať žiadne stanovisko. TRENDU odporúčal, aby sa so svojimi otázkami obrátil na banskobystrické riaditeľstvo. To však na ne do uzávierky TRENDU neodpovedalo.
Štát neustrážil ani Fruconu
Štát doplatil na nečinnosť daňového úradu aj v prípade likérky, a.s. Frucona Košice. Riaditeľ a spolumajiteľ Frucony Ján Király tvrdí, že firma sa na pokraj krachu dostala kvôli problémom s daňami. Spotrebnú daň musela zaplatiť pri nákupe liehu a na jej vrátenie mala nárok až potom, ako vydokladovala predaj z neho vyrobeného alkoholu. To je však postup platný vo všetkých liehovaroch a likérkach na Slovensku.
Dlh na daniach košickej Frucony v súčasnosti predstavuje viac ako 600 mil. Sk. Nabaľovať sa začal od roku 1999 a umožnila to hlavne benevolentnosť košického daňového úradu, ktorý jej povoľoval odklady daňovej povinnosti na splatenie spotrebnej dane.
Táto spolupráca bola prerušená až začiatkom tohto roku, keď vstúpil do platnosti nový zákon o spotrebnej dani. Podľa neho mohli daňové úrady povoliť odklad splácania dane len raz do roka. Frucona ich mala v januári odložených sedem. Koncom nasledujúceho mesiaca nezaplatila spotrebnú daň a o niekoľko dní musela zastaviť výrobu.
Pred hroziacim konkurzom sa rozhodla zachrániť tým, že na košický krajský súd podala návrh na vyrovnanie. J. Király TRENDU tvrdil, že vyrovnanie je najlepším riešením nielen pre firmu, ale aj pre jej veriteľov. Udalosti, ktoré sa však počas vyrovnania udiali, skončili najmä v prospech košickej likérky.
Tá sa opäť spoliehala aj na pomoc daňového úradu, ktorý s jej návrhom súhlasil a nečinne sa prizeral na ďalšie zvyšovanie svojich pohľadávok. Frucona totiž v priebehu vyrovnania predala svoje zásoby liehu a liehovín, čím jej vznikol nový daňový dlh za približne 160 mil. Sk. Zároveň si neplnila ďalšie daňové záväzky a jej dlh voči štátu tak v apríli narástol z pôvodných 340 mil. Sk zo začiatku roka na približne 640 mil. Sk.
Za „štátnu pomoc“ trestné oznámenie
Daňový úrad Košice IV teda neustrážil spoločnosť druhýkrát. Ak by siahol hneď na zásoby, mal by pred konkurzom k dispozícii 160 miliónov korún. Daniarom neprekážalo, že Frucona mala už koncom roka 2003 väčší dlh voči štátu, ako boli celkové ročné tržby spoločnosti očistené od spotrebných daní – približne 330 mil. Sk. Frucona sa pripravovala na vyrovnanie. Ako stúpali jej záväzky voči štátu, približne rovnako klesali záväzky voči bankám.
Košický daňový úrad voči takémuto narastaniu svojich pohľadávok neprotestoval a podporil návrh vyrovnávacieho správcu, podľa ktorého mu Frucona mala vyplatiť 224 mil. Sk, čo je 35 percent jeho celkovej pohľadávky. Banskobystrické daňové riaditeľstvo šéfa košického daňového úradu za takúto netradičnú štátnu pomoc odvolalo. Zároveň ho postavilo mimo štátnej služby a podalo naňho trestné oznámenie. Voči uzneseniu košického krajského súdu sa košický daňový úrad pod vedením nového riaditeľa odvolal.
Kto bude na trhu jednotka
Výrobu alkoholických nápojov zverila Frucona v priebehu vyrovnania spoločnosti Old Herold, s.r.o., Trenčín, ktorá ich predáva pod obchodným menom Frucony. Trenčianska firma získala v septembri tohto roku od Ministerstva pôdohospodárstva SR aj licencie na výrobu liehu v prevádzkarňach košickej Frucony. Fruconu sa v súčasnosti usilujú získať obe silné slovenské liehovarnícke skupiny.
Na jednej strane súčasný manažment spolu s Old Heroldom, na druhej strane neoficiálne partnerstvo spoločností St. Nicolaus, a.s. Liptovský Mikuláš a Slovenské liehovary a likérky, a.s., Leopoldov. Ten, kto Fruconu získa, stane sa v dodávke liehovín ne slovenskom trhu jednotkou.
Zaujímavosťou nie sú len značky, ale najmä výrobňa v Obišovciach, ktorá sa sústreďuje na miešanie nápojov s pridaním ovocných destilátov. Predseda Predstavenstva Frucony Košice J. Király bol minulý týždeň potvrdený na ďalšie obdobie vo funkcii prezidenta Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku.
Po Fragopolise nastúpila Prelika
Príbeh prešovskej likérky nesprevádzali také dramatické udalosti ako jej košického a levočského konkurenta. Ani ona sa však nevyhla konkurzu. Na jej pôvodného prevádzkovateľa spoločnosť Fragopolis, a.s., Prešov bol vyhlásený konkurz na jeseň roku 2000. Jeho záväzky vtedy prevyšovali 240 mil. Sk. Vedenie firmy zdôvodňovalo bankrot hlavne krachom jej financujúcej Priemyselnej banky.
Po nej prevzala prevádzkový úver poskytnutý prešovskej likérke Slovenská sporiteľňa. Tá ho však odmietala obnoviť, čo malo byť spolu s vysokými nedobytnými pohľadávkami klincom do rakvy Fragopolisu. Jeho výrobu prevzala od správkyne konkurznej podstaty spoločnosť Prelika, a.s., Prešov, ktorú podľa informácií zverejnených v roku 2000 v denníku Pravda založili bývalí majitelia Fragopolisu.
K súčasnému akcionárskemu zloženiu Preliky sa jej riaditeľ Martin Lipták odmietol vyjadriť. Tvrdí, že firma má vyplatené všetky svoje záväzky voči štátu. V súčasnosti so svojimi 90 zamestnancami dosahuje ročný obrat na úrovni 250 mil. Sk.
Foto – Branislav Sobinkovič
