Najväčšia sieť rýchleho občerstvenia na svete McDonald\'s chce vybaviť svoje reštaurácie v Spojených štátoch najmodernejšou technikou. Na základe modernizačného zámeru majú automatické fritézy okrem smaženia zemiakových hranolčekov čoskoro prevziať aj ich dávkovanie a balenie.

V duchu automatizácie sa vo veľmi blízkej budúcnosti vertikálny gril zas zhostí komplexnej starostlivosti o mäsový bochník - samostatne ho položí na platňu, opečie a aj obráti na druhú stranu.

Zákazníci si budú môcť svoje Big-Mac menu okrem od klasickej obsluhy alternatívne objednať a zaplatiť aj na nových samoobslužných staniciach.

Prvú reštauráci McDonald’s otvorili v roku 1955 v Chicagu. V roku 1959 sieť tvorilo sto reštaurácií. V súčasnosti je ich v celom svete okolo 30-tisíc. Spolu tvoria najväčšiu fast-food sieť na svete, ktorá denne obslúži 46 miliónov ľudí.

Prvú stratu v histórii firmy zaznamenala spoločnosť v poslednom kvarláli 2002. Už dlhšie obdobie sa pohybovala na hranici ziskovosti a medzi prvé opatrenia patrila likvidácia neefektívnych prevádzok predovšetkým vUSA a Japonsku.

V minulom roku spoločnosť zrušila celkove 700 prevádzok. Značne utrpela snahami antiglobalistov, ktorí ju obviňujú z likvidácie miestnej kultúry a tradícií, zo zlého vzťahu k zamestnancom, z využívania detskej práce a podobne.

Okrem toho sa vo viacerých krajinách začal boj proti prenikaniu americkej kultúry, ktorú pre mnohých zosobňuje práve McDonald’s. Zatiaľ stabilným "útočiskom" spoločnosti sú niektoré krajiny strednej a východnej Európy, predovšetkým Rusko. McDonald’s patrí medzi najnavštevovanejšie fast-foody. Moskovská vláda v snahe vyrovnať sa americkej spoločnosti otvorila sieť predajní Russkoje bistro, ponúkajúcich ruské špeciality, ale neuspela.

Spoločnosť však potrebuje oživiť záujem o vlastné produkty predovšetkým na domácom trhu. Vsadila preto na zdravú výživu.

V mekke rýchleho občerstvenia prišli odborníci na to, ako z obľúbeného hamburgeru urobiť potravinu chutnú a zároveň výživnú. Americkí dietológovia sa domnievajú, že tento účel splnia brusnice.

Na vývoji takýchto "zdravých" hamburgerov pracuje Al Bushway, vedecký pracovník v oblasti výživy z univerzity v Maine. Do klasickej obloženej žemle s hovädzinou, kurčaťom či morčacím mäsom vtiera brusnicové pyré, prípadne brusnicový prášok.

Účelom je zvýšiť nutričnú hodnotu tohto nie príliš zdravého pokrmu a zároveň pomôcť farmárom zlepšiť predaj brusníc a ďalších lesných plodov, ktoré v hamburgerovej krajine veľmi nejdú na odbyt.

Podľa vedcov sú brusnice významným zdrojom antioxidantov, ktoré sú známe svojimi protirakovinovými účinkami, a tak ich prídavkom by sa mohol - aj keď len mierne - zredukovať obsah tuku v tukovo výdatných hamburgeroch.

Nápad nadchol aj samotné ministerstvo poľnohospodárstva, ktorému sa myšlienka pridávanie ovocia do mletého mäsa veľmi pozdáva. Vedcom dalo zelenú a podporilo ich, aby primiešavanie tejto zdravej ingrediencie do hamburgerov zvýšili a chutné jedlo podávali 27 miliónom detí na obed.

Doktor Bushway verí, že brusnicový hamburger sa stane medzi deťmi veľkým hitom a chutný zdravý nápad ocenia. Ak pokus na školách dopadne úspešne, predaj pochúťky sa rozšíri aj do reštaurácií, supermarketov a obchodov s lahôdkami.

Internetový spravodajský kanál NBC6 v tejto súvislosti uskutočnil krátky prieskum a svojich čitateľov sa spýtal, či si myslia, že by brusnicový hamburger ochutnali. Výsledky boli prekvapujúco pozitívne - až 70 percent, teda vyše 4200 respondentov, s nadšením odpovedalo, že Áno, prečo nie?

V súlade s minulosťou aj v budúcnosti by mali byť dôležitou cieľovou skupinou marketingových zámerov spoločnosti deti.