Slovenskí farmári trochu pripomínajú roľníkov z filmu o siedmich statočných. Sťažujú sa na svoj osud, no novinky ich rušia.
Aj preto sa nerozhýbali so zakladaním plantáží rýchlorastúcich drevín. Pritom teplární, ktoré biomasu z lesov a polí spaľujú, pribúda.
Zemný plyn je pre ne drahý, uhlie znečisťuje. Energia z biomasy 68366>sa stáva biznisom a otvára sa priestor na ďalší – s pestovaním vhodných plodín.
V kotloch na takéto palivo sa zatiaľ väčšinou spaľuje odpadové drevo z drevárskych fabrík. Zásobovať ich začali aj štátne Lesy SR. Dodávajú však len lesnú štiepku zo zvyškov konárov po ťažbách v lesoch, ktoré sa pestujú desaťročia.
Plantáže rýchlorastúcich drevín vhodných na spaľovanie v teplárňach sú v únii na pol milióne hektárov. To je desatina rozlohy Slovenska, na ktorom sa len začali objavovať prvé hektáre.
Prvý sľubnejší projekt zakladania plantáží na Slovensku sa rozbehol začiatkom jari. Nestojí za ním žiadna silná spoločnosť, ale začínajúci podnikateľ.
Košičan Miroslav Forgáč svoju firmu Forgim založil začiatkom zimy. Bez veľkých peňazí a skôr len vďaka novému podnikateľskému nápadu prehovoril prvých farmárov, aby založili plantáže.
Pri Trnave, Šali, Komárne, Lučenci, Poprade a Košiciach naštartovali na jar s jeho sadenicami tento biznis na prvých 75 hektároch. Postupne uzatvára dohody s majiteľmi ďalších polí, budúci rok by malo pribudnúť 1 500 hektárov.
„Rozmýšľal som nad biznisom, pri ktorom netreba na rozbeh veľa peňazí. Zaujala ma výroba energií z biomasy, a tak som chodil po knižniciach, surfoval po internete, aby som sa dozvedel viac a našiel niekoho, kto mi pomôže,“ spomína M. Forgáč.
Hľadanie informácií ho priviedlo k švédskej spoločnosti Agrobränsle AB, ktorá sa prvého augusta premenovala na Lantmännen Agroenergi. Tá sa už vyše dvadsať rokov zaoberá šľachtením energetických vŕb a po Európe má vysadených 30-tisíc hektárov. Dohodol si tam stretnutie, odletel do Švédska a keď opísal svoje plány, súhlasili, aby na Slovensku šíril ich sadbový materiál.
Keby sa staral len o predaj sadeníc, bol by to obyčajný obchodný cestujúci. Bolo mu jasné, že tak by u farmárov nepochodil. Preto so sadenicami ponúka aj garancie. Hľadá pre nich medzi teplárňami odberateľov dreva.
Získava banky, aby pestovanie financovali, lebo bez úverov by poľnohospodári do toho nešli. Hoci už pár rokov hromžia, že za obilniny a olejniny pre potravinársku výrobu dostávajú čoraz menej, lebo v celej Európe sa vytvárajú prebytky.
Sú však zvyknutí, že za tieto plodiny majú zaplatené po roku pestovania. Pri dreve z plantáží nie. Na zber švédskych vŕb sa čaká tri roky. Navyše si farmári zvykli na dotácie z rozpočtu únie, a tak sa im do nových vecí nechce.
„Straty dotácií pri zmene výroby sa obávať nemusia. Únia priame platby vypláca aj na plantáže energetických drevín a navyše západoeurópskym farmárom k nim pridáva aj mimoriadny príplatok 45 eur na hektár,“ hovorí M. Forgáč. Noví členovia EÚ takéto výhody ešte nemajú, ale v Bruseli už lobujú, aby ich farmári neboli ukrátení.
Slušné čísla
Ceny zemného plynu sú podľa M. Forgáča tak vysoko, že plantáže by boli výhodný biznis aj bez dotácií.
Na výrobu rovnakého množstva tepla stačí drevo za zhruba tretinovú cenu oproti plynu. Navyše plantáže rýchlorastúcich drevín, ako je vŕba, topoľ či agát, sa po prvom zbere ďalej obnovujú samy.
Nové výhonky jednoducho vyrastajú z koreňov či pníkov zrezaných stromov. Takže z jednej sadenice – a jednej investície – možno urobiť viacero zberov za sebou. Švédske vŕby od Forgimu sa po prvom vysadení obnovujú zhruba 20 až 25 rokov.
Nápad z núdze
|
M. Forgáč: Bez garancii by farmári do biznisu s energetickým drevom nešli. |
Až potom treba kupovať nové sadivo. Plantáže sa môžu špeciálnymi kombajnovými nadstavcami pozberať a zosekať na štiepku každé tri roky a tak z jedného sadiva má farmár sedem až osem zberov. Na rozdiel od pestovania obilia nemusí pôdu orať a menej minie na hnojivá a chemickú ochranu.
Celkovo sa dá z jedného hektára pozberať každé tri roky do 60 ton štiepky. Pri terajšej cene jednej tony vyše tisíc korún vychádza ročný zisk pestovateľa na jeden hektár na zhruba 18-tisíc korún. „Farmári hovoria, že takéto zisky mávajú len pri sadbových zemiakoch. Pri obilí sa hektárové zisky aj so zarátaním dotácie hýbu len na pár tisícoch korún,“ hovorí M. Forgáč.
Zisky z plantáži môžu podľa košického podnikateľa ísť ešte vyššie. Zatiaľ vozí len drahšie odrezkové sadenice vŕb zo Švédska, ale uvažuje o ich lacnejšom pestovaní na Slovensku.
Hlavnými odberateľmi štiepky z plantáží budú zatiaľ menšie slovenské teplárne, ktoré sa rozbehli na štiepke od Lesov SR. M. Forgáč má vo výhľade aj väčších odberateľov. Rokuje s veľkou viedenskou teplárňou, ktorá je pripravená vstupovať aj do financovania slovenských plantáží.
Prísni ekológovia
Okrem poľnohospodárov, ktorí spolupracujú s Forgimom, má menšie plochy topoľových plantáží iba odštepný závod štátnych Lesov SR v Palárikove. Ďalší rozvoj plantáží podľa tamojších lesníkov stojí a padá na odpore ekologických združení a štátnych úradov životného prostredia.
Tie sa obávajú, že vyšľachtené dreviny by mohli vytláčať z prírody pôvodné slovenské druhy. Ladislav Varga z palárikovského závodu štátnych lesov hovorí, že tieto obavy sú zbytočné. Veď hybridy topoľa, z ktorých sa plantáže zakladajú, obsahujú vyše polovicu genetického základu domácich topoľov. Agát je síce pôvodne severoamerická drevina, no rastie tu už 400 rokov.
Problémy s plánovanými plantážami má aj dunajskostredská firma Salix Trade. Šľachtený topoľ sa na svojich poliach snaží vysadiť už viac rokov, ale podľa spolumajiteľa firmy Eugena Szabóa sa jej to nepodarilo presadiť cez okresný úrad životného prostredia.
„Stále nás nútia dopracovať žiadosti,“ hovorí. Forgim tieto starosti obišli. Švédske vŕby sem dováža už so všetkými potrebnými osvedčeniami. „Preverovali ich vo viacerých krajinách únie,“ vysvetľuje M. Forgáč.
O založení plantáží uvažujú aj Hornonitrianske bane Prievidza. V podnikových kotloch v handlovských baniach vyše pol roka kúria drevnou štiepkou a teraz rozmýšľajú, že by rýchlorastúcimi drevinami zalesnili haldy zeminy po banskej činnosti.
Konateľ dcérskej firmy prievidzských baní – Handlovskej energetiky Jozef Tonhauser hovorí, že potom by si energetické drevo bane produkovali nielen pre seba, ale by ho aj predávali iným teplárňam.
Plantáže zaujímajú tiež luxemburský investičný fond Skipper Investments, ktorý má na Slovensku viacero drevárskych fabrík na výrobu lepeného dreva a preglejky. Zvažuje, že by na Žitnom ostrove založil plantáže topoľa. Kmene stromov by chcel využívať na preglejkársku výrobu, koruny chce využiť na výrobu energií. Aj jeho projekt narazil na odpor ekológov a investor zatiaľ zámer odložil.
Prepočty ministerstva pôdohospodárstva hovoria, že ak Slovensko bude vedieť naplno využiť potenciál svojich lesov a polí, biomasa môže vykryť okolo 15 percent energetických potrieb krajiny. Zatiaľ to nie sú ani tri percentá.
- Lákavá biomasa
Do biznisu s biomasou vstupuje aj slovenská investičná skupina Slavia Capital. Drevnú štiepku od štátnych Lesov SR a odpady z píl chce spaľovať vo svojej dcérskej firme Energy Snina, ktorá má kotly v priemyselnom areáli skrachovaného strojárskeho podniku Vihorlat. Medzi jej zákazníkov patria nové priemyselné firmy, ktoré vznikli na základoch Vihorlatu, aj mesto Snina.
Slavia Capital ide do kotla na biomasu investovať vyše 150 miliónov korún. Šesťdesiat percent investície vykryje z eurofondov na ochranu ovzdušia.
Ministerstvo životného prostredia investorovi uznalo, že novým kotlom, ktorý začne pracovať v roku 2008, prispeje k ochrane životného prostredia okolitého územia.
Cenu tepla po zavedení biomasy Energy Snina asi mierne zvýši. Drevo má podobné ceny ako uhlie, ale firma musí počítať aj so splatením nových investícií.
„Teplo v Snine bude stále lacnejšie, ako keby sme imisné limity chceli znížiť tak, že časť uhlia nahradíme plynom,“ hovorí predseda Predstavenstva Energy Snina Peter Kušnír. Z biomasy bude jeho firma vyrábať aj elektrinu.
Nová aktivita firmy Slavia Capital teší aj Lesy SR. „Ide o prvého veľkého odberateľa štiepky na východe krajiny,“ hovorí Milan Prevendarčík, ktorý na štátnych lesoch zodpovedá za obchodovanie s týmto druhom paliva.
Do biomasy chce investovať aj bývalý minister hospodárstva Ľudovít Černák, ktorý bol v minulosti spájaný aj s aktivitami tejto finančnej skupiny. Nový kotol na drevo za takmer 40 miliónov korún postaví jeho strojárska spoločnosť PPS Group Detva. Odchádza od plynu aj napriek tomu, že všetko musí zaplatiť z vlastných zdrojov.
Na PPS Group už nezvýšili obmedzené zdroje eurofondov. „Rast cien zemného plynu znižuje konkurencieschopnosť našich výrobkov. Preto prechádzame na biomasu,“ hovorí hlavný energetik firmy Jozef Ďurica. Teplo z bio-masy bude pre strojárov aj po započítaní investície skoro o tretinu lacnejšie ako z plynu. Kotol sa spustí do prevádzky už budúci rok.
Foto – Andrej Balco, Profimedia.cz
