Za posledných desať rokov v juhočínskej provincii Kanton, neďaleko špeciálnej ekonomickej zóny Šen-čeň, vyrástlo doslova z ničoho okolo päťtisíc tovární na výrobu hračiek, ktoré zamestnávajú približne 1,3 milióna robotníkov. Napríklad spoločnosť VTech, výrobca elektronických hračiek, v továrni v hlavnom meste tejto provincie vyrába väčšinu produkcie a zamestnáva až 25-tisíc zamestnancov.
Zaujímavá stredná a východná Európa
Najväčšími producentmi hračiek vo svete zostávajú západná Európa a Čína. Napríklad na regáloch francúzskej maloobchodnej siete Auchan každá druhá vystavená hračka je z Číny. Medzi tieto dva extrémy sa po rozpade socialistického systému vtesnali výrobcovia zo strednej a východnej Európy, najmä Česko, Maďarsko a Rumunsko, kde má hračkársky priemysel tradíciu. Ide o stabilné ekonomiky s nízkymi nákladmi na pracovnú silu, ale zároveň s relatívne dobrými pracovnými podmienkami. Okrem toho, preprava na hlavný odbytový trh (EÚ) z nich trvá tri dni kamiónom namiesto troch mesiacov potrebných na dovoz kontajneru z Číny.
Prvým francúzskym investorom v rumunskom hračkárskom sektore sa stala spoločnosť Smoby. Mattel používa rovnaký reťazec pri produkcii doplnkov k známej bábike Barbie. Generálny riaditeľ Mattelu Francúzsko Hervé Parizot vysvetľuje: „Viac ako 40 % našich hračiek predávaných vo Francúzsku pochádza z Českej republiky a Rumunska.“
Spoločnosť Lego v roku 1999 otvorila v Prahe závod na výrobu gigantických kociek pre zábavné parky. Nemecká spoločnosť Ravensburger, od roku 1996 vyrábajúca puzzle vo Francúzsku, zavrela túto továreň a premiestnila výrobu do Česka. Dokonca aj malá, ale expandujúca francúzska spoločnosť Moulin Roty investovala do továrne v Rumunsku.
| . | Výrobcovia hračiek v snahe konkurovať počítačovým hrám a hracím konzolám uvádzajú na trh technicky čoraz náročnejšie hračky. |
Priepasť medzi Európou a Čínou
Európski výrobcovia hračiek v roku 2000 dosiahli obrat 4,6 mld. EUR (197 mld. Sk). Výroba však podľa viceprezidenta Európskej federácie hračiek Daniela Aboafa od roku 1999 klesla o 4,5 %. D. Aboaf pre denník Le Figaro uviedol: „Na starom kontinente prežíva ešte asi dvetisíc výrobcov hračiek, ktorí zamestnávajú 100-tisíc ľudí.
Osemdesiat percent z nich má však menej ako päťdesiat zamestnancov.“ Najväčším dodávateľom hračiek do EÚ je Ázia. Až deväť desatín importu hračiek je dovážaných z Ázie, čo predstavuje viac ako 7,8 mld. EUR (334,1 mld. Sk) ročne.
V odvetví je zaužívaná prax celoročného pôsobenia nákupcov a výberu najvhodnejších hračiek na predvianočný trh. Vysoká sezónnosť biznisu, ktorý realizuje drvivú väčšinu obratu v predvianočnom období, je zjavná. Nákupné siete sú rozhodené od USA až po Hongkong. Napríklad Carrefour nakupuje v tejto bývalej britskej kolónii 90 % z priameho exportu hračiek.
No pôsobia tu aj európski výrobcovia. Spoločnosť Toys’R’Us zamestnáva v Hongkongu štyridsať ľudí. Títo kmeňoví zamestnanci kontrolujú čínskych kontraktačných výrobcov.
Prakticky všetky pracovne intenzívne hračky a ich dielce, hromadne vyrábané licenčné výrobky určitej značky (momentálne je v kurze najmä značka Harry Potter), ako aj výrobky s nízkou úrovňou pridanej hodnoty sa vyrábajú v Číne. Prezident Smoby Jean-Christophe Breuil otvorene priznáva: „My v Európe vyrábame len hračky, ktoré Číňania vyrobiť nevedia.“
Hrozby pre odvetvie
Premiestňovanie výroby je hrozbou pre európsku budúcnosť odvetvia, ktoré pracuje v čoraz zložitejších trhových podmienkach. Hračkám konkurujú výrobky ako hracie konzoly alebo značkové módne doplnky, ako napríklad tenisky Nike alebo Reebok. V dôsledku týchto vplyvov sa deti prestávajú hrať s klasickými hračkami vo veku jedenásť rokov v porovnaní s niekdajšími pätnástimi rokmi. Vkus spotrebiteľov je tiež čoraz ťažšie anticipovať.
H. Parizot pre Le Figaro uviedol: „Budeme mať veľké problémy, lebo sme podcenili hystériu okolo Harryho Pottera.“ Zároveň s týmito tendenciami priam explozívne rastú ceny za používanie chránených značiek, napríklad rozprávkových postáv.
V neposlednom rade musí výrobca zabezpečiť svojmu výrobku dostatočnú reklamnú podporu. Podľa údajov francúzskej Spoločnosti pre štúdium spotreby, distribúcie a reklamy (Secodip) výrobcovia značkových hračiek v roku 2000 vo Francúzsku minuli na televíznu reklamu 123,4 mil. EUR (5,29 mld. Sk), pričom 75 % z nich bolo odvysielaných pred Vianocami.
Podľa marketingového riaditeľa spoločnosti Mattel Romaina Noufferta „sú hračky ako parfumy. Ich uvedenie na trh je veľmi nákladné a zisková marža je počas prvých dvoch rokov extrémne nízka.“
Európania kontrolujú výskum a vývoj
Výroba hračiek sa premenila na tvrdý boj a v odvetví už skrachovalo viacero známych firiem. V roku 2000 skončili všetky spoločnosti, od Mattela až Lego, v červených číslach. Niektorí európski producenti priamo obviňujú zo svojich problémov čínsku konkurenciu a volajú po zavedení dočasných kvót na dovoz hračiek, ktoré by dali odvetviu čas realizovať potrebné zmeny. H. Parizot podčiarkuje: „Trhový podiel dvoch najväčších výrobcov – Hasbro a Mattel – nepresahuje 14 %. Takáto atomizácia trhu je dnes zriedkavá.“
Ázijskú inváziu z európskych spoločností prežili tie, ktorých výrobu je možné automatizovať a ktoré majú vytvorenú sieť subdodávateľov vo svojej geografickej blízkosti. Podľa viceprezidenta Lega Poula Plougmanna im to umožňuje vyššiu flexibilitu a adaptáciu na podmienky extrémne nestabilného trhu. Európske výrobné zóny sektoru hračiek sú rozmerovo malé a vysoko špecializované. Niektoré objemovo veľké dielce je vzhľadom na náklady na prepravu takisto výhodnejšie vyrábať priamo v Európe.
Výrobné náklady v EÚ sú, pochopiteľne, neporovnateľne vyššie. Označenie „vyrobené v EÚ“ je však nevyhnutné pri značkách, ktorých zákaznícka základňa je citlivá na kvalitu a tradíciu. Francúzsky výrobca drevených hračiek Vilac si práve z tohto dôvodu dokázal udržať vlastnú predajnú plochu v údajne najkrajšom hračkárstve na svete Fao Schwarz v New Yorku. Spoločnosť Lego najlepšie predávané produkty zo svojho portfólia vyrába v dánskych a švajčiarskych závodoch. Chce si tak zabezpečiť vysokú kvalitu výrobku.
Okrem toho, Európania naďalej vedú v kreativite. Z celkového počtu európskych zamestnancov odvetvia (100-tisíc) až 45-tisíc sa zaoberá výskumom a vývojom, marketingom a predajom. Mnoho z hračiek vyrábaných v Číne bolo vyvinutých v Európe.
Neľudské podmienky
Čína je v očiach európskych producentov existenčnou hrozbou. Španielsky výrobca bábik Famosa sem presúva výrobu. Mimovládne organizácie však dvíhajú prst. V niektorých juhočínskych továrňach totiž robotníci pracujú bežne osemnásť hodín denne a strava je často natoľko zlá, že nezriedka dochádza k otravám. Spoločnosti z vyspelých krajín – odberatelia čínskych subkontraktorov – však nezrealizovali žiadny bojkot na čínsku produkciu.
Popredné firmy už prijali určité kroky. Napríklad Mattel, ktorého úspech priamo závisí od známych značiek ako Barbie, zaviedol v Číne kontrolné mechanizmy a dokonca sa rozhodol v prospech vlastnej továrne, na rozdiel od spoločností Hasbro a Disney, ktoré využívajú výhody subkontraktačnej výroby.
Európske spoločnosti sa domnievajú, že pre vyrovnanie nerovnováhy je nutné, aby došlo k rastu čínskeho domáceho trhu hračiek, na ktorom by následne vo väčšej miere mohli končiť aj výrobky momentálne smerujúce do Európy.
FOTO – LEGO
