Slovensko bolo jednou z prvých krajín reformnej Európy, ktoré nasledovali západný svet a uznali hrozbu azbestu. Ani desať rokov po ukončení používania azbestu nemá producent stavebných hmôt Ferrenit dedičstvo svojho bývalého výrobného zamerania vyriešené. Do komplikovanej situácie sa však nedostal vlastnou vinou.

Tlak štátu

V roku 1989 sa štát rozhodol, že bývalý štátny podnik Ferrenit zainvestuje do vysokokapacitného stroja na výrobu závlahových azbestových rúr pre potreby celej RVHP. Podnik na to dostal výpomoc 32,6 milióna korún. Po štyroch rokoch ministerstvo zdravotníctva zakázalo výrobu produktov obsahujúcich azbest. Lenže v tej dobe Ferrenit už ako akciovka mal na sebe majetok i záväzky predchodcu.

Získal tak aj nefunkčnú technológiu s veľkým dlhom. Výpomoc mala byť splatná v roku 1992, dosiaľ ju však podnik eviduje ako dlhodobé záväzky. „Stroj bol spustený len dva týždne a za ten čas stihol vyrobiť celoročnú potrebu pre bývalé Česko-Slovensko, teraz však nič nerobí a ani sa nedá predať,“ hovorí generálny riaditeľ Jaroslav Divok.

Po 14 rokoch však Ministerstvo financií SR stále žiada navrátenie celej sumy finančnej výpomoci. Podľa názoru J. Divoka tak existencia spoločnosti závisí od rozhodnutia rezortu.

Ministerstvo vníma celý prípad ako nesplácanie návratnej finančnej pomoci zo štátneho rozpočtu. Podľa tlačového oddelenia rezortu Ferrenit sám navrhol splátkový kalendár, ktorý nedodržiava. Napriek tomu nebude rezort nateraz iniciovať návrh na konkurz. Pohľadávku však nemôže ani odpísať.

História Ferrenitu siaha do začiatku minulého storočia. Výrobný program od zrodu firmy tvorili azbestobetónové strešné krytiny, rovné obkladové dosky a rúry. V čase najväčšieho rozmachu zamestnával Ferrenit viac ako 700 pracovníkov. Výrobky exportoval aj na trhy západných krajín, kým začiatkom 90. rokov nastal najmä na Západe silný tlak na zrušenie výroby azbestocementových výrobkov.

Ferrenit nekapituloval – v roku 1992 prešiel na bezazbestovú výrobu. „Investície dosiahli 65 mil. Sk. Problémom však bolo, že Slovensko zrušilo azbestovú výrobu ako prvá krajina v strednej Európe a Ferrenit tak stratil konkurencieschopnosť na susedných trhoch,“ vysvetľuje J. Divok. Výroba s použitím azbestu je totiž finančne menej náročná. „V bezazbestovej technológii treba namiesto azbestu využiť drahšie umelé vlákna alebo buničinu až z Číny,“ dodáva.

Snaha prežiť

Hlavným výrobným zameraním Ferrenitu ostala výroba strešnej krytiny a hrebenáčov. „V oblasti výroby strešnej krytinu cítime veľkú konkurenciu, jednou z našich predností je možnosť rýchleho pokrytia veľkých plôch, čo naše výrobky umožňujú,“ hovorí J. Divok. Aktuálne prináša krytina okolo 40 percent celkového obratu spoločnosti. Ten dosiahol za minulý rok 61 mil. Sk.

Cez 20 percent prináša výroba veľkoplošných obkladových dosiek Extenit. Budúcnosťou pre výrobu môže byť plánovaný spoločný podnik s maďarskou firmou. „Náš partner deklaruje schopnosť predať celú produkciu na maďarskom trhu,“ hovorí. Ako perspektívna sa však javí aj nedávno začatá strojárska výroba.

Dedičstvo azbestu však nie je jediný problém Ferrenitu. Plán na minulý rok predpokladal ziskové hospodárenie. Výsledok je strata viac ako 21 mil. Sk. Príčin je viacero. „Pre francúzskeho partnera Maxen sme chystali výrobu špeciálnej vlnitej krytinu. Firma však vzápätí skrachovala. Ferrenitu zostal dlh a nepoužiteľná technológia,“ vysvetľuje J. Divok. Minulý rok trápila Ferrenit aj modernizácia papierenského stroja. Investícia za 40 mil. Sk musela byť sčasti reklamovaná. Ferrenit navyše sužuje nepotrebný majetok. Z desaťhektárového areálu využíva len časť. Aj napriek vhodnej polohe pri železnici a diaľnici kupcov odrádza „azbestová história“ firmy.

Foto – Arnicon