Naštartovanie ekonomiky a otvorenie sa zahraničným investorom prinieslo impulzy aj pre poskytovateľov expresných zásielkových služieb. Kým v minulých rokoch prudko rástlo medzinárodné expresné doručovanie, v súčasnosti očakávajú spoločnosti podnikajúce v tomto biznise rast od vnútroštátnych služieb. Veľké nadnárodné spoločnosti sa konkurencie Slovenskej pošty a jej expresnej služby – EMS neobávajú.
Rozdelený trh
Až deväťdesiat percent slovenského trhu expresných zásielok si rozdelili štyri globálne spoločnosti – DHL, UPS/SPS, TNT a FedEx. Slovenskú poštu a jej expresnú službu EMS šéf slovenského lídra trhu DHL Express (Slovakia), s.r.o., Bratislava Laurenc Svitok za konkurenciu nepovažuje.
„Dokážu síce ísť s cenou nižšie, ale tá nie je vždy pri výbere poskytovateľa služby rozhodujúca,“ dodáva. Poskytovateľa expresných zásielkových služieb si pritom veľkí klienti vyberajú často cez tendre na európskej či globálnej úrovni. Ak si nadnárodný koncern vyberie v globálnom tendri napríklad služby DHL, bude ich firma s najväčšou pravdepodobnosťou poskytovať aj slovenskej dcére. „Vynútená lojalita je na Slovensku dosť častým prípadom,“ hovorí.
DHL očakáva, že v budúcnosti budú vyšší rast generovať služby na domácom trhu. „Medzinárodné expresné zásielky majú už svoj boom za sebou,“ konštatuje L. Svitok.
V rokoch 1999 až 2004 rástli tieto služby v medziročnom porovnaní až o 25 percent. Podľa neho sa pod to podpísalo naštartovanie ekonomiky, postupný príchod veľkých zahraničných investorov, nárast kúpnej sily, zásielkové obchody či postupné rozširovanie sa internetu.
Obchodný riaditeľ spoločnosti Slovak Parcel Service (SPS), s.r.o., Bratislava Pavel Žarnovičan odhaduje, že slovenský trh expresných služieb má schopnosť ročne rásť o pätnásť až dvadsať percent.
Spoločnosť DHL sa od svojho vstupu na slovenský trh ešte koncom 80. rokov sústredila práve na medzinárodné expresné zásielky. „V súčasnosti už naskakujeme na rozbehnutý vlak,“ hovorí L. Svitok a priznáva, že v oblasti domácich expresných zásielok majú hráči ako In Time, s.r.o., Bratislava či SPS lepšie postavenie.
Zákazníci
Expresné zásielkové služby využívajú predovšetkým veľké a stredné podniky. Pre DHL sú to najmä klienti z oblasti automotive. „Hlavným cieľovým segmentom sú zákazníci, ktorí majú zaujímavé množstvá zásielok, bez rozdielu, či ide o veľké alebo malé podniky,“ zdôrazňuje P. Žarnovičan a dodáva, že prevažnú väčšinu expresných zásielok tvoria balíky.
V minulosti sa segment expresného doručovania zameriaval na segment biznis to biznis. „Dnes už skúmame aj rentabilitu a možnosť poskytovania služieb pre firmy, ktoré chcú doručovať súkromným osobám,“ naznačuje zmenu generálny riaditeľ Direct Parcel Distribution (DPD) SK, s.r.o., Bratislava Peter Červeň.
Väčšinou však ide podľa neho o veľké distribučné spoločnosti. Podiel expresného doručovania medzi súkromnými osobami na celkovom trhu je stále malý.
Ceny
Silná konkurencia na trhu expresného doručovania spôsobuje podľa predstaviteľov firiem aj tlak na znižovanie cien. „Tento tlak je značný,“ zdôrazňuje P. Žarnovičan.
Vzniká aj v prípade, ak sa chce do sektora dostať nový hráč. „Každý nový subjekt vstupujúci na slovenský trh nemá príliš veľa možností odkrojiť si z koláča podiel. Preto sa veľakrát používa najschodnejšia metóda – ponuka nižšej ceny. To, samozrejme, vyvoláva tlak na zníženie ich celkovej úrovne,“ vysvetľuje P. Červeň.
Slovenská pošta začala budovať svoj balíkový expresný segment iba v roku 2000. Dodnes je v ňom stratová.
Jej riaditeľka pre obchod a marketing Irena Kyrinovičová tvrdí, že na budúci rok by malo byť hospodárenie tejto časti pošty vyrovnané. Straty odôvodňuje nielen pomalým nástupom na trh, ale aj nutnosťou budovať pre tento segment novú infraštruktúru.
Sami šéfovia štátnej pošty uznávajú, že ich ceny sú oproti konkurencii nižšie. Pri niektorých trasách o 50 až 70 korún.
Expresná pošta pritom výrazne konkuruje aj poštovej službe. Badateľné je to predovšetkým pri podnikových klientoch.
V tomto segmente zohráva podstavnú úlohu pri výbere dodávateľa služby okrem ceny aj spoľahlivosť a kvalita. „V niektorých prípadoch dokážeme konkurovať pošte aj cenou,“ tvrdí šéf DPD.
Liberalizáciu sledujú
Poskytovatelia expresných služieb sledujú aj nastávajúcu liberalizáciu poštového trhu. Od zrušenia poštovej výhrady však neočakávajú žiadne veľké výhody pre svoj biznis.
„Voľný trh ceny poštovného zrejme nezníži, skôr možno očakávať nové produkty a vyššiu kvalitu poskytovaných služieb,“ myslí si P. Žarnovičan. Dodáva, že liberalizácia poštového trhu ešte nemusí znamenať nárast konkurencie. Zároveň priznáva, že by bolo chybou, ak by firma nesledovala pozorne aj trh s klasickými poštovými službami.
Naopak šéf slovenského DHL L. Svitok trh s klasickými poštovými službami nepovažuje za prioritu firmy. A súhlasí, že zrušenie poštovej výhrady bude mať na firmy ponúkajúce expresné služby minimálny dosah.
Takmer nulový vplyv zrušenia poštovej výhrady na ceny expresných služieb potvrdzuje aj P. Červeň. „Segment poštových služieb, konkrétne listových zásielok, nie je v stratégii našej spoločnosti cieľový,“ vraví.
V budúcnosti je pravdepodobné, že sa nebude hovoriť o trhu poštových či expresných služieb, ale o vzájomne sa prekrývajúcich produktoch jednotlivých spoločností. P. Červeň však priznáva, že liberalizácia môže rozhýbať aj trh expresnej prepravy balíkov a zmeniť správanie konkurencie. „Z tohto pohľadu nás sama liberalizácia veľmi zaujíma,“ dodáva.
Smer logistika
Slovenská pošta sa pripravuje na to, že po liberalizácii tradičných, a dnes ešte regulovaných služieb, môžu jej výnosy klesnúť. Preto už v súčasnosti hľadá náhradné riešenia.
V auguste vybudovali v Bratislave Stredisko špeciálnej logistiky. Pripravené sú sklady, colný sklad i ľudia vyškolení na spracovanie zásielok, ich prebalenie do menších celkov i na ďalšie jednoduché úkony.
Počas návštevy reportérov TRENDU už bolo v regáloch vidieť palety s knihami knižného vydavateľstva Ikar. Podľa ich elektronickej dispozície sa publikácie rozpošlú predajcom a vytlačia dodacie listy. V čase a množstvách, ktoré si určí vydavateľstvo.
„Výhodou pre firmy je, že nemusia mať vlastné sklady, ľudí, šetria na prevoze na pošty, platia iba za plochu, ktorú v sklade zaberú. Zatiaľ je väčšina z 1 200 paletových pozícií prázdna a čaká na zákazky. Intenzívne rokovania sa vedú so skupinou Siemens.
Niektoré jej divízie by mali poštový logistický sklad využívať na náhradné dielce. Podľa dispozície firmy sa budú expresnými službami posúvať ďalej.
„Vieme robiť aj agendu okolo zásielkových obchodov. Systém je nastavený. No veľké zásielkové spoločnosti zatiaľ viac pracujú zo zahraničia,“ hovorí vedúca odboru zmluvných logistických služieb SP Helena Kuchyňková.
Priznáva však, že zatiaľ je ohlas podnikov na ponuku pošty slabý: „Určite sa to rozbehne. Napríklad fínska pošta má v súčasnosti z takýchto služieb rozhodujúci podiel na tržbách.“
- Hybridná pošta má perspektívu
Ak sa o dva roky nájde záujemca o slovenský poštový trh, ktorý je zatiaľ chránený takzvanou poštovou výhradou, zaútočí najmä na obyčajné listové zásielky. Práve tie najľahšie sú najrentabilnejšie.
Slovenská pošta (SP) prepraví ročne viac ako 260 miliónov obyčajných listov a vyše 55 miliónov reklamných adresných zásielok. Vníma to ako svoj strategický segment. Dravejší súkromní distribútori vzali štátnej pošte trh neadresných listových zásielok – letákov obchodných spoločností a regionálnych inzertných tlačovín. Dnes vrcholoví manažéri SP deklarujú, že časť z tohto koláča chcú naspäť. No pôjde to veľmi ťažko.
Aby sa do podobnej situácie štátna akciová spoločnosť nedostala o dva roky aj s obyčajnými listovými zásielkami, vybudovala už v roku 2002 stredisko hybridnej pošty. V ňom si niektoré spoločnosti, ku ktorým patria štyri stredne veľké banky, poisťovne, lízingovky či cestovné kancelárie, objednávajú kompletný servis hromadnej korešpondencie. Od vytlačenia dokumentov, cez zabalenie do obálok až po doručenie. Zakódované údaje pošlú do strediska hybridnej pošty, kde pracujú ľudia s podpísaným zachovaním mlčanlivosti.
„Výhodou je, že ak získame zákazníka, budeme mať do budúcnosti garantované, že zásielka pôjde práve našou sieťou,“ hovorí vedúci oddelenia hybridnej pošty SP Dušan Pauliny. V tomto stredisku mesačne vytlačia 1,8 milióna dokumentov a pripravia pre poštu milión kusov obálok. Trh hybridných zásielok rastie. Bratislavskému stredisku sa medziročné tržby za ostatné dva roky zvýšili o viac ako dvesto percent. V tomto roku očakávajú výnosy iba z tlačenia a balenia zásielok približne 28 miliónov korún.
Podobné strediská si však vybudovali aj niektoré komerčné spoločnosti. Veľké tlačiarne a baličky majú poisťovne Allianz, Kooperativa, obaja mobilní operátori, Slovak Telecom, VÚB a Tatra banka. Tá v súčasnosti ponúka vyťaženie svojho strediska aj pre iných klientov. Najmä na vyplnenie medzery, keď nespracúva vlastnú agendu.
„Myslím si, že viac veľkých poštových podajcov bude chcieť túto službu outsourcovať. Vieme tieto linky lepšie vyťažiť, a tak môžeme ponúknuť nižšiu sumu, ako keby si to robili sami. Navyše si ušetria čas s prepravou zásielok. Naša linka je umiestnená v budove, kde sa pošta pred odoslaním triedi,“ hovorí D. Pauliny zo Slovenskej pošty . Očakáva, že do roku 2008 budú v Bratislave tri centrá, ktoré si rozdelia trh.
Na budúci rok otvorí SP nové stredisko v Košiciach. Tam sa budú tlačiť súbory, ktoré sa budú doručovať na územie východného a časti stredného Slovenska. V Bratislave sa súbory podľa smerových čísel rozdelia a systémy samy rozhodnú, ktoré zásielky sa budú tlačiť na tom-ktorom mieste. Rozhodujúcim kritériom bude vzdialenosť od adresáta.
Pošta má zatiaľ problémy s vyťažením veľkých tlačiarenských a baliacich centier. Kým prvých desať dní mesiaca sú linky v permanencii 24 hodín, ďalšie týždne sú voľnejšie. Väčšina bánk a firiem chce rozdistribuovať poštu začiatkom mesiaca.
