Nie je to ani rok, čo si šéfovia taiwanského Esonu prišli po prvýkrát obzrieť Slovensko. S plánom postaviť v krajine fabriku. Už stojí.
V zrekonštruovanej časti bývalých ZDA v Partizánskom. A vyrába. Tamojší Eson Slovakia vyprodukuje denne vyše sto kovových rámov a stojanov pre LCD televízory.
Prekresľujú plány
Doteraz Taiwanci vložili do projektu vyše 33 miliónov eur. Iba tohtoročné ďalšie investície odhaduje Ben Lee, generálny riaditeľ Esonu Slovakia i bratislavskej eseročky Eson Europe, zhruba na 23 miliónov eur.
Pôjdu najmä do strojového vybavenia. Na otázku, prečo si takýto veľký investor nepýtal štátnu podporu, vysvetľuje personálny supervízor oboch slovenských dcér Esonu Jozef Polakovič, že firma považuje stimuly za dvojsečnú zbraň.
Odmietajú akékoľvek spájanie s politikou. Tento manažér odhaduje, že návratnosť slovenského projektu bude približne desať rokov.
Eson sem prišiel za svojím dlhoročným odberateľom Sony. Ale nechystá sa vyrábať iba pre neho. Perspektívne sa črtá spolupráca s ďalšími troma európskymi producentmi domácej elektroniky.
Výrobky zo Slovenska sa tak možno budú vyvážať napríklad do Poľska, Česka či Maďarska. Už budúci rok by mala ísť na vývoz približne tretina produkcie.
Mesačná kapacita fabriky bude okolo 20 miliónov kusov kovových častí a 200-tisíc kovových stojanov pre LCD televízory. Prípadné zákazky na iné časti televízorov či monitorov nebudú podľa B. Leeho problém.
„Stačí vymeniť formu v lise,“ hovorí. Boom LCD v Európe pokračuje. Eson si to uvedomuje. Už teraz prekresľuje plány výroby a pridáva 40 percent.
Tento rok by chceli začať aj s obaľovaním a zatavovaním svojich výrobkov do plastov. Zaliaty stojan na LCD televízor sa dá dodávať už ako kompletný modul. No väčšina výrobkov Esonu zostane ukrytých pod plastovými vonkajšími časťami televízorov.
- NEPREHLIADNITE:
- 141049>Eson: Dvaja muži na štarte
Pasca v parku
J. Polakovič bol s firmou už pri výbere lokality. Agentúra SARIO im ponúkla štyri miesta, medzi nimi aj Partizánske. Pre to sa napokon aj rozhodli.
J. Polakovič o ňom tvrdí, že je po mnohých stránkach pole neorané. Vidí možnosti na trhu práce, ale tvrdí, že tam ležia peniaze na zemi. „Je tu napríklad iba jeden notár a určite by sa uživili aj iné služby, ktoré sú v iných mestách štandard,“ hovorí.
Nakoniec to v Partizánskom nebolo také jednoduché. Zástupcovia SARIO síce firme podľa J. Polakoviča hovorili, že hnedý park v Partizánskom majú „podchytený“.
No Eson napokon výrobné priestory v hnedom parku kupoval od úplne iných ľudí. Tí im ich prišli ponúknuť. J. Polakovič sa neskôr dozvedel, že iba niekoľko dní predtým ich kúpili za polovicu.
Príchod veľkého investora zlepšuje podľa šéfov Esonu miestne podnikateľské prostredie. B. Lee to dokumentuje príkladom, keď stavebná spoločnosť tvrdila, že sa čosi nedá stihnúť do dvoch týždňov, vraj potrebujú štyri.
„Tak som to majiteľovi tej firmy vykalkuloval, aj keď sa stavebníctvu veľmi nerozumiem. Stihli to za štrnásť dní,“ hovorí.
Rast násobkom
V súčasnosti v Esone pracuje okolo 120 ľudí, z toho je stovka robotníkov. Skromný odhad znie do konca roka prijať minimálne 300 ďalších. A neskromný? Sedemsto.
J. Polakovič hovorí, že by tým prakticky vyčerpali miestny trh práce v tomto odbore. „Už teraz sa niektoré úradníčky na Úrade práce v Partizánskom boja o robotu,“ hovorí.
Eson má ambíciu stať sa najväčším zamestnávateľom v okrese. J. Polakovič hovorí, že príchod firmy zobúdza miestnu konkurenciu. Ponúka pracovníkom o 15 až 20 percent vyššie mzdy ako ostatní podobní zamestnávatelia v regióne.
Nástupný plat vychádza od 350 do 400 eur. J. Polakovič sa ako vyštudovaný pedagóg nevyhne kritike školstva. Eson pociťuje nedostatok mladých, ktorí by mohli pracovať napríklad na sústruhu. „Viem, že o tieto odbory nie je medzi mladými záujem, ale predsa nemôže byť každý inžinier,“ hovorí.
Nová fabrika v Partizánskom sa rozbieha. Formuje si organizačnú štruktúru, vyberá personál. Zatiaľ nad zaúčajúcimi sa Slovákmi stoja kolegovia z Číny a Taiwanu.
No časom bude v slovenských rukách aj širší manažment firmy. Spolupráca v zmiešanom ázijsko-slovenskom tíme funguje teraz dobre. Hoci Slováci nehovoria po čínsky a väčšina ani po anglicky.
A Číňania a Taiwanci, čo ich zaúčajú, sú na tom s angličtinou podobne, o slovenčine nehovoriac. B. Lee sa na tom zabáva a dodáva, že sa najčastejšie dohovárajú neverbálnou komunikáciou.
No aspoň niekoľkých zahraničných supervízorov sa snažia naučiť slovenské frázy. Keď B. Lee porovnáva Slovákov s jeho niekdajšími ruskými kolegami, zamestnanci v Partizánskom z toho vychádzajú lepšie. Sú vraj snaživejší.
Do troch rokov chce mať materský koncern v Partizánskom minimálne 1 500 zamestnancov. Chýbajúcich ľudí plánujú už o rok získať spoza hraníc, najmä z Ukrajiny.
J. Polakovič vidí potenciál aj v angažovaní Číňanov alebo Vietnamcov, ktorí môžu byť lacnejší a vraj aj výkonnejší ako Slováci. Teraz fabrika pracuje na dve zmeny, do konca roka by mali rozbehnúť tretiu.
Európske ambície
Koncern Eson začínal výrobou foriem do lisovacích strojov. K tomu sa v 90. rokoch pridali počítačom riadené stroje. Všetky lisovacie stroje v novej slovenskej fabrike sú taiwanskej výroby, aj keď nepatria medzi najmodernejšie na trhu.
V roku 2000 začala firma s výrobou kovových častí a ich montážou. Po štyroch rokoch pribudla výroba plastov a ich montáž.
Spoločnosť produkuje najmä pre počítačové spoločnosti, napríklad Dell, Acer, Asus či IBM. Významnejším produktom pre tieto spoločnosti je napríklad vnútorná kostra a vonkajší kryt stolového počítača. Firma zamestnáva vo svojich čínskych fabrikách vyše desaťtisíc ľudí.
Fabrika Eson Slovakia v Partizánskom bude hlavný stan spoločnosti v Európe. Jej matka, bratislavská eseročka Eson Europe zasa obchodná centrála pre celú Európu. So slušnými ambíciami.
Do troch rokov chce byť firma v prvej päťke európskych kovoobrábacích podnikov. J. Polakovič prezrádza, že materský koncern uvažuje aj o výskume a vývoji na Slovensku. Ale skôr ako o tri či štyri roky to nebude.
Foto – Vlado Benko
