Dotácie poľnohospodárom dokážu využiť aj banky

Kto roky počúva mediálne horory o stave slovenského poľnohospodárstva, musí sa asi čudovať, koľko úverových možností pre poľnohospodárov sa v poslednom roku vyrojilo. Viacero bánk začína ponúkať preklenovací úver – pôžičku v takmer rovnakej výške, ako je očakávaná dotácia z EÚ.

Farmár teda môže počas celého roka podľa potreby investovať a svoj záväzok voči banke splatí v priebehu roka, keď mu peniaze z európskych fondov prídu na účet. Po vlnách bojov o korporátnych klientov a malých a stredných podnikateľov sa teda banky púšťajú aj do agrosektora. Len cez priame platby doňho totiž tento rok natečie zhruba desať miliárd korún.

Ponuky pribúdajú

Z najväčších bánk predstavili produkt šitý pre agrobiznis Tatra banka a Všeobecná úverová banka, už tradične sa poľnohospodárom venujú OTP Banka a UniBanka. Tá bola ešte pred svojím predajom zameraná primárne na agrosektor a odzrkadľoval to aj jej pôvodný názov Poľnobanka.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:

• 47728>Legislatíva nakrátko skomplikovala financovanie europrojektov

Matka OTP Banky sa venuje financovaniu poľnohospodárov doma v Maďarsku, jej slovenská dcéra preto môže využívať aj jej know-how.

Podľa člena jej predstavenstva a viceprezidenta Ernő Kelecsényiho prvé skúsenosti OTP v Maďarsku s dotáciami súvisiacimi s preklenovacími úvermi neboli úplne pozitívne, „na Slovensku však boli oveľa lepšie pripravené podmienky ich poskytovania“.

Riaditeľ oddelenia dokumentárneho obchodného financovania Tatra banky Martin Štiblický uznáva, že poľnohospodársky sektor je podkapitalizovaný. Zároveň však upozorňuje, že okrem roku 2003 bol v posledných štyroch rokoch v zisku, a teda postupne začína byť pre banky zaujímavý. „Peniaze poľnohospodári potrebujú a chcú,“ dopĺňa vlastné skúsenosti.

Zatiaľ za pôdu

Dotácie z EÚ chodia poľnohospodárom za výmeru pôdy, ktorú obrábajú, ako i za jednotlivé plodiny a zvieratá, ktoré v rámci svojho hospodárenia pestujú či chovajú. S preklenovaním dotácií začali banky vlani v máji, čiže v najskoršom možnom termíne. Išlo o relatívne riziko, keďže nik ešte nemal skúsenosti s tým, či a ako sa budú akceptovať požiadavky farmárov v EÚ.

Ak by totiž poľnohospodár vo svojej žiadosti uviedol nesprávne údaje napríklad o výmere svojho pozemku, Pôdohohospodárska platobná agentúra, ktorá agrodotácie na Slovensku riadi, má právo mu dotáciu skrátiť či ho dokonca penalizovať. „No predpokladali sme, že poľnohospodári chcú dotácie získať a nebudú vedome o svojich pomeroch klamať,“ tvrdí M. Štiblický.

Banka si vypracovala scoringový model, na základe ktorého vedela po zadaní finančných ukazovateľov poľnohospodára posúdiť, či mu môže dať úver alebo nie. „Tento model bol natoľko zjednodušený, že sme dokonca vedeli záujemcu o výsledkoch informovať aj cez telefonickú službu Dialog – klient len nadiktoval svoje finančné údaje a systém mu hneď určil, či môže alebo nemôže dostať úver,“ dodáva.

Dôvera sa Tatra banke vyplatila, so splácaním úverov nezaznamenala žiadne väčšie problémy, a tak tento rok dokonca zmäkčila kritériá scoringového systému.

OTP Banka sa pustila do preklenovacích úverov vo februári tohto roka. E. Kelecsényi potvrdzuje obrovský záujem o tento typ úveru: „Za prvý mesiac sme uzavreli zmluvy za pol miliardy korún.“

Tatra banka evidovala k marcu schválené úvery za vyše 600 mil. Sk. Využíva databázu skúseností s dotáciami z vlaňajška, keď podporu získalo zhruba 95 percent všetkých žiadateľov. „Ak im priznali dotáciu vlani, je predpoklad, že ju dostanú i teraz,“ tvrdí E. Kelecsényi. Rating banky vylúči len asi 10 percent žiadateľov, všetci ostatní môžu dostať úver.

Banky začali poskytovať preklenovacie úvery predovšetkým na výmeru pôdy, tá je totiž najmenej rizikovou súčasťou registračnej žiadosti. Po týchto úveroch je podľa neho aj najväčší dopyt. V súčasnosti už sú banky ochotné prefinancovať aj dotácie na znevýhodnené oblasti a postupne aj na plodiny.

„Tlačí nás do toho konkurencia, predovšetkým na juhu Slovenska,“ uzatvára M. Štiblický. Je teda predpoklad, že s rastúcimi skúsenosťami bánk i poľnohospodárov porastie aj ochota poskytovať preklenovacie úvery aj na ďalšie druhy dotácií.

„Veľkú časť peňazí z dotácií vlani využili poľnohospodári na splatenie preklenovacích aj iných úverov, na tento rok im teda ostalo pomerne málo prostriedkov. Je tak dosť silný predpoklad, že o preklenovacie úvery bude veľký záujem aj v tomto roku," myslí si riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Gejza Blaas.

Po častiach

Sám objem možného úveru môže byť takmer rovnaký ako nárokovateľná platba z dotácií, VÚB napríklad ponúka možnosť pôžičky až do výšky 90 percent dotácie. OTP Banka rozdeľuje podľa ratingu klientov na dve bonitné kategórie – lepšia dostane úver vo výške do 90 percent dotácie, druhá do 80 percent.

Úver však klient zvyčajne nedostane v celej výške naraz, ale postupne. Tatra banka ho napríklad rozdeľuje na etapy. Štyridsať percent môže farmár dostať okamžite, ešte pred podaním žiadosti o dotáciu. Rovnaký objem dostane do mája, keď žiadosť podá, a poslednú časť peňazí dostane po rozhodnutí, ktoré jeho žiadosť definitívne akceptuje.

Banka sa tak vyhne možnému riziku, že poľnohospodár by nedostal dotáciu a nemal by teda z čoho splácať. OTP Banka ho rozdeľuje len na dve časti: 45 percent peňazí dostane klient hneď po podpísaní úverovej zmluvy, zvyšok po predložení žiadosti o podporu.

Žiadna z bánk neposkytuje celý objem úveru okamžite. Prvú časť peňazí však dokážu banky poskytnúť veľmi rýchlo – VÚB hovorí o piatich dňoch, OTP o štyroch a Tatra banka vie dať peniaze na účet do troch dní.

Ako dodáva M. Štiblický, farmári peniaze zvyčajne aj tak nepotrebujú v plnej výške hneď po získaní úveru. „Ak by tie peniaze hneď nevyhnutne potrebovali na prežitie, zrejme majú výrazné finančné problémy a ani by asi neprešli naším scoringom,“ myslí si.

Popri finančných údajoch a informáciách, ktoré zasielajú poľnohospodári aj do Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ešte banka vyžaduje aj potvrdenie o tom, že podnikateľ nemá žiadne záväzky voči štátnym inštitúciám, ako je daňový úrad či Sociálna poisťovňa. Ako záruka slúži vinkulácia účtu s dotáciou v prospech banky a prípadne bianko zmenka, klient teda nemusí zakladať svoj majetok. OTP Banka v prípade klienta s horším ratingom pristupuje ešte k ďalším dohodám o ručení za úver.

Pôžička za obilie

Ako však upozorňuje M. Štiblický, banky sa neprebrali až po vstupe do EÚ, financovanie poľnohospodárstva tu fungovalo už dávno predtým. Problémom boli formy zabezpečenia, máloktorá banka bola ako záloh ochotná akceptovať napríklad hospodárske budovy v nelukratívnych oblastiach, do ktorých sa navyše niekoľko desiatok rokov neinvestovalo. V prípade, že by musela svoje právo realizovať, by ich totiž nemala zrejme komu predať a o veľkú časť požičaných peňazí by tak prišla.

Zaujímavejším spôsobom zaručenia sa pre banku stali tovarové a skladiskové záložné listy. V tomto prípade sú zábezpekou plodiny uložené vo verejnom sklade pod dohľadom Ministerstva pôdohospodárstva SR. Pre poľnohospodára tak predstavujú jeden zo spôsobov, ako prefinancovať vlastnú výrobu: ako záloh poskytuje vlastnú úrodu. Ani v tomto prípade však banka neposkytuje úver do sto percent hodnoty záruky, bežnou mierou je zhruba osemdesiat percent ceny skladiskových listov.

Nové stroje

Začiatky financovania poľnohospodárov smerovali do obnovy strojového parku slovenských farmárov. Ten bol zväčša ohromne zastaraný, na nové stroje sa však ťažko hľadali v poľnohospodárskych rozpočtoch peniaze.

Tatra banka a UniBanka napríklad v tejto oblasti spolupracujú so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, aby dokázali poskytnúť čo najvýhodnejšie úvery na poľnohospodársku techniku.

V praxi to funguje tak, že banka má uzavreté zmluvy priamo s dodávateľmi strojov, ktoré sú potom založené v prospech banky. Banka si tým zároveň zaručuje, že poľnohospodár nevyužije požičané peniaze na iné účely.

Rovnaký systém funguje aj v OTP Banke. „Na predaj strojov máme špecializovanú spoločnosť, ak by nám aj sám stroj pre nesplácanie úveru ostal, oni ho od nás odkúpia. Nič teda neriskujeme,“ tvrdí E. Kelecsényi.

Ďalšie možnosti

Podľa E. Kelecsényiho je agrosektor spolu so samosprávami z hľadiska bankovníctva ešte pomerne neobjavený a je tam preto priestor na expanziu. Práve skúsenosti s relatívne bezpečnými preklenovacími úvermi dokážu bankám poskytnúť pomerne dobrý prehľad o fungovaní sektora, ktorý sa potom dá využiť aj na ponúkanie ďalších produktov, akými sú napríklad kontokorentné úvery.

Foto – Milan Illík a Vlado Benko.