Bankrot niekdajšej silnej nábytkárskej firmy, Mieru, a.s., Topoľčany, v roku 1999 paradoxne pomohol oživiť nábytkársku výrobu v meste. Výroba stála iba jeden mesiac, banka spolu so správcom konkurznej podstaty našli nových záujemcov. Zhodou okolností ľudí, ktorí si v podniku už raz miesta na vedúcich pozíciách vyskúšali.
Po piatich rokoch môžu predložiť úspešnú medzibilanciu – tržby sa strojnásobili na takmer pol druha miliardy korún, vlaňajších 110 miliónov korún čistý zisk za dva roky sa takmer zdesaťnásobilo. Aj vďaka tomu, že firma sa presadila na západoeurópskych trhoch – a pritom nevyrába žiadne luxus pre bohatých Nemcov.
Návrat s know-how
Skupina Coopex, ktorá v prvej vlne kupónovej privatizácie získala viaceré závody Mieru, nábytkársku štruktúru nezvládla. Deň po krachu topoľčianskeho podniku v jej rukách padla aj Idea Nitra. Ani ostatné pôvodné závodov Mieru sa majiteľom nepodarilo efektívne uriadiť. Takmer všetky z deviatich prevádzkarní dosiaľ zmenili majiteľov.
Po konkurze sa jeho nástupcom stala s.r.o. Decodom. No pohľad na riaditeľskú stoličku v nástupníckej firme v prvom momente nepotešil mnohých dodávateľov komponentov a materiálu, priznáva človek, s ktorým sa partneri do roku 1995 stretali práve v Mieri. „Niektorí nám odmietli dodávať. Ale tí, ktorí sa odvážili, dnes isto neľutujú,“ tvrdí presvedčene spolumajiteľ a šéf Decodomu Vladimír Šrámek, ktorý si firmu od začiatku delí so svojim spoločníkom Romanom Gejdošom.
V. Šrámek po tom, ako sa nedohodol s Coopexom, odišiel v roku 1998 pracovať do nemeckej obchodnej spoločnosti Möbel Walther. Ako tvrdí, práve tam sa veľa dozvedel o tom, ako sa robí obchod s nábytkom.
„Začiatky boli ťažké. Presviedčali sme ľudí o projekte. Tých, ktorí k nám nastúpili, sme upozornili, že kým sa nerozbehneme, budú mať nižšie mzdy ako v čase Mieru pred konkurzom. Veľa ľudí však túto ponuku prijalo,“ spomína. Súčasná priemerná mzda v Decodome sa blíži k 18 tisícom korún. Od mája 2000, keď firmu získali, sa novým majiteľom podarilo zamestnanosť zvýšiť zo sotva štyroch stoviek na bezmála deväťsto ľudí.
Tržby Decodomu (mld. Sk)
PRAMEŇ: Decodom, s r.o., Topoľčany
Spolumajiteľ Decodomu si pochvaľuje stretnutie s Istrobankou. Tá ako najväčší veriteľ v konkurze podporila projekt oživenia nábytkárne nielen dôverou, ale aj úvermi. Na nákup fabriky i prevádzku. Z vlastných prostriedkov firma do nových strojov a hál investovala 200 mil. Sk.
Expanzia má pokračovať ďalej. Novým logistickým centrom, posilnením výroby i obchodným strediskom v Topoľčanoch. Podľa očakávania majiteľov by sa spoločnosť mala dostať so svojimi tržbami čoskoro na úroveň dvoch miliárd korún a stať sa najväčším výrobcom kuchynského nábytku na Slovensku.
Zarobiť na lacnom
Decodom je ukážkou, že nielen luxusný nábytok vynáša. Navyše, firma podľa jej šéfa ani nemôže „predávať málo nábytku za veľké peniaze. Máme vysoké fixné réžie, a tak to musíme robiť naopak. Predávať veľa za nižšie ceny,“ vysvetľuje.
„Ak to porovnám, v nábytku dnes nerobíme marcipánové torty, ale chutne vypečené rožky,“ charakterizuje svoje výrobky V. Šrámek. Obývačkové zostavy a kuchynské linky vyrábajú na báze lamina a fólie. „Našimi zákazníkmi sú tí, ktorí majú hlbšie a hlboko do vrecka. Nehanbíme sa za to. Obsluhujeme normálnych ľudí,“ tvrdí šéf firmy.
Pritom 62 percent produkcie putuje na export, najmä do Nemecka. Práve odtiaľ prebrali systém delenia trhu. Aj tam totiž existujú skupiny obyvateľov, ktorí potrebujú funkčný a lacnejší nábytok.
Decodomu sa podarilo dostať do mnohých nemeckých obchodných sietí s nábytkom priamo. Obchádzajú veľkoobchodníkov či nábytkárske spoločnosti, ktoré si na rozšírenie svojho sortimentu nechávajú vyrábať nábytok vo východnej Európe.
„Určite takto získavame podstatnú časť marží. Nemusíme sa deliť. Nemecký trh je pre nás dôležitý a je zrejme najlepšie organizovaný v Európe. Ročne sa na ňom predá nábytok približne za dvadsať miliárd eur,“ tvrdí V. Šrámek.
Decodom predáva napríklad do nábytkárskych sietí Porta, VME, Walther či Hoffner. „Mali sme šťastie, ale boli sme aj pripravení,“ tvrdí spolumajiteľ Decodomu. Pri vstupe do nemeckých obchodov treba referencie a niekoho, kto otvorí dvere u veľkých hráčov. Firme to umožnil výrobca Ferdinand Schröder, ktorý zatváral svoju fabriku.
Nemeckí obchodníci posielajú svoje predstavy o budúcom produkte faxom. Po rýchlej výrobe prototypu si chodia detaily dolaďovať do Topoľčian. Decodom tak približne každého tri a pol dňa vypúšťa nový výrobok alebo modifikáciu podľa toho, ako si najmä nemeckí odberatelia prajú.
Nečinných Slovákov...
Slovensko je zatiaľ v predaji nábytku takmer neorganizované. Okrem siete IKEA s jediným obchodom tu nevidieť žiadneho z veľkých európskych hráčov. Kým slovenskí predajcovia nábytku sa dosiaľ podľa V. Šrámeka nedokázali zmobilizovať, Decodom sa už pripravuje na nástup veľkých obchodných sietí aj na Slovensku.
V Česku už vidno firmy Möbel Walther, Asko či Europa Möbel. „Prídu aj sem. No nebojíme sa ich. Pri predaji budú vedieť ponúknuť lepší servis ako súčasní malí slovenskí predajcovia, ktorí do predaja neinvestujú. Nás to nepostihne, postihne to obchodníkov,“ predpovedá V. Šrámek.
Priestor na trhu je podľa neho veľký. Ako ukazujú v Decodome, lem vo svojej firemnej predajni v Topoľčanoch ročne predajú nábytok za približne 200 mil. Sk. A tak idú budovať novú predajňu, ešte väčšiu, a tiež v Topoľčanoch.
A nielen to. Pre pripravované logistické centrum už kúpili pozemok. Od polovice budúceho roku v ňom chcú poskytovať komplexnejšie služby – chcú rozšíriť ponuku o stoličky či čalúnený nábytok, ktorý v Decodome nevyrábajú. Budú ho nakupovať od partnerov. „Za nábytkom sú ľudia ochotní cestovať do sto kilometrov. Overili sme si to, a tak vieme, že väčšia predajňa sa oplatí budovať aj v Topoľčanoch,“ hovorí V. Šrámek.
Ťažká si však, že investície domácich investorov štát nedoceňuje: „Je smutné, keď sa oslavuje každý zahraničný investor, ktorý sem príde, kým politici prehliadajú domácich podnikateľov, ktorí tu investujú. Nedebatujú s nimi o žiadnych úľavách, žiadnej podpore.“
... nahradia aj Poliaci
Na druhej strane Topoľčany môžu očakávať nástup poľských výrobcov nábytku na slovenský trh. Práve Poľsko sa za pomoci nemeckého kapitálu stalo jedným z najväčších exportérov do Nemecka. „Myslím, že ani z tejto strany nám nebude hroziť nebezpečenstvo,“ optimisticky tvrdí zakladateľ Decodomu.
Foto – Gabriel Beer
