Napriek tomu, že sa o jeho možných škodlivých účinkoch na zdravie písalo už v minulosti, je stále prítomná v rôznych produktoch a aj na pultoch slovenských obchodov. Regulátori ho zatiaľ bránia, firmy sa mu preventívne otáčajú chrbtom a ukazujú prstom na tých, ktorí ho ešte nestihli alebo nechcú vyradiť.

Nachádza sa všade

Podľa štúdie zverejnenej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences boli testované myši, ktorým bol podávaný triclosan, náchylnejšie na vznik rakoviny pečene. Látka im bola podávaná po dobu šiestich mesiacov, čo je ekvivalent k osemnástim rokom v živote človeka.

„Triclosan je širokospektrálne antimikrobiálne činidlo, ktoré sa stalo jedným z najbežnejších prísad používaných v spotrebnom tovare,“ upozorňujú autori štúdie s tým, že látka je často zistená v telesných tekutinách ľudí. Dávnejšie štúdie preukázali prítomnosť látky v materskom mlieku 97 percent dojčiacich matiek a v moči 75 percent testovaných ľudí.

Syntetická látka, ktorá sa vo voľnej prírode prirodzene nenachádzala, je v súčasnosti aj jej bežnou súčasťou. Podľa vedcov ide o jednu zo siedmich najčastejšie detegovaných chemikálií vo vodných tokoch Spojených štátov. Každoročne sa ho vyrobí po celom svete zhruba 1 500 ton.

Rakovinu rozdúchal u myší, kupujú ho aj Slováci

Záverom aktuálnej štúdie je, že myši denne kŕmené potravou s obsahom triclosanu počas šiestich mesiacov následne trpeli fibrózou pečene a boli náchylnejšie na vznik pečeňových nádorov. Po ich rozvinutí rástli nádory rýchlejšie, ako je obvyklé. Myši prijímali tri gramy potravy denne, ktorá obsahovala 0,08 percenta triclosanu. (Pôvodne sme nesprávne informovali, podobne ako viacero zahraničných médií, vrátane britského The Independent, že myši prijímali denne tri gramy triclosanu.)

Samotný triclosan nádory nevyvolával, len zhoršil priebeh ochorenia a šancu, že sa nádory rozvinú po podávaní inej látky. Vedci totiž okrem podávania triclosanu pichali myšiam karcinogénny diethylnitrozamín. Až u 80 percent myší, ktorým podávali obe látky, sa rozvinuli pečeňové nádory a boli početnejšie a väčšie ako v prípade myší, ktorým vpichovali len karcinogén. Myši, ktorým podávali aj triclosan, boli oveľa náchylnejšie na vznik hepatocelulárneho karcinómu (HCC), ktorý je najbežnejším nádorom pečene a globálne štvrtým najčastejším druhom rakoviny.

Látka je totiž prítomná v produktoch dennej spotreby, akými sú mydlá či zubné pasty. Riziko intoxikácie pečene je podľa profesora a experta v oblasti biochémie a farmakológie Roberta Tukeyho, ktorý tím vedcov viedol, natoľko vysoké, že prevyšuje fakt, že v produktoch osobnej hygieny sa nachádza len v nízkych dávkach.

Vedci odporúčajú zakázať triclosan aspoň v mydlách, kde považujú jeho používanie za zbytočné. V prípade zubných pást bolo v roku 1997 preukázané, že má pozitívny vplyv pri liečbe gingivitídy, teda bakteriálneho ochorenia ďasien.

V pastách im až natoľko nevadí, keďže sa v nich nachádza v miernej koncentrácii. Nie všetci výrobcovia pást po látke siahajú, a tak ani nie je ich nutnou súčasťou. Látka sa už v minulosti spomínala najmä s americkou firmou Colgate & Palmolive, nachádza sa totiž v jej zubnej paste Colgate Total a to aj na slovenskom trhu.

Chemikáliu z obľúbenej zubnej pasty spojili s rakovinou, v telách ju môžu mať aj Slováci

Zdroj: Branislav Benčat

Triclosan môže mať podľa vedcov z University of California a San Diego School of Medicine, ktorí na výskume spolupracovali, negatívny vplyv na fungovanie proteínu zodpovedného za detoxikáciu škodlivých chemikálií v organizme.

Upozorňujú, že príznaky sú podobné takzvanému oxidačnému stresu. Ten vzniká, keď organizmus nedokáže potlačiť produkciu voľných radikálov svojpomocne či s pomocou antioxidantov v strave. Je to vlastne nerovnováha medzi antioxidačnou kapacitou bunky a množstvom voľných radikálov. Je pôvodcom mnohých ochorení, od Alzheimerovej choroby až po rôzne druhy rakoviny.

Triclosan sa vstrebáva do ľudského organizmu cez kožu a cez tráviacu sústavu. „Narastajúca prítomnosť triclosanu v životnom prostredí a jeho široké využitie vo výrobkoch určených spotrebiteľom môže prekonať jeho mierny prínos. Je veľmi reálnym rizikom, že pre pečeň ľudí je podobne toxický ako pre myši, a to najmä v kombinácií s ďalšími látkami,“ povedal R. Tukey.

Sú aj vedci, ktorí so závermi najnovšej štúdie nesúhlasia a nemyslia si, že by bolo použitie triclosanu vo výrobkoch nebezpečné. „Po prvé, myšiam použitým v štúdii bola, na rozdiel od ľudí, okrem triclosanu vstrekovaná aj látka s karcinogénnym účinkom,“ cituje britský spravodajský portál The Independent Olivera Jonesa z austrálskej University of Melbourne. „A koncentrácie použitého triclosanu boli oveľa vyššie ako tie, ktoré sa nachádzajú v prostredí,“ dodal O. Jones. Napríklad v zubnej paste tvorí 0,03 percenta hmotnosti.

Pravda, ľudia prichádzajú do styku s karcinogénmi často. Či už v ovzduší, strave, prípadne fajčiari prostredníctvom cigariet.

Nie je to prvýkrát, čo sa triclosan spomína v súvislosti s negatívnym vplyvom na zdravie spotrebiteľov. Štúdie z minulosti upozorňovali na riziko hormonálnych zmien po jeho požití, ba dokonca ho vinili, že je spoluzodpovedný za zväčšujúcu sa rezistentnosť voči antibiotikám.

„Vytvorili sme systém, v rámci ktorého testujeme vplyv týchto chemikálií na ľudskú populáciu. Milujem myšlienku, že sú všetky bezpečné," povedal agentúre Bloomberg profesor biológie Thomas Zoeller na University of Massachusetts Amherst, ktorý sa špecializuje na vplyv chemických látok na endokrinnú sústavu človeka. „Keď ich však testujeme na zvieratách, prídeme k inému záveru. Podľa mňa veľmi riskujeme,“ dodal.

Ďalej zdôraznil, že sa predpokladá, že endokrinný systém narúša 800 až tisíc chemikálií, s ktorými sa človek dostáva do kontaktu. Triclosan je však v desiatke tých, ktorým sú ľudia vystavovaní pravidelne. „Možno nemusíme zmeniť tak veľa, aby sme dospeli k veľkému výsledku,“ uzavrel.

Podobný chemikálii, ktorá zamorila východ Slovenska

Triclosan vyvinuli začiatkom 70. rokov na dezinfekciu v nemocničnom prostredí počas operácií, postupne sa stal bežne rozšírenou antibakteriálnou zložkou, či už výrobkov určených na osobnú hygienu alebo v čistiacich prostriedkoch.

Časom sa začali objavovať aj prvé pochybnosti o zdravotnej neškodlivosti triclosanu a publikovať prvé štúdie, ktoré poukazovali na jeho negatívny vplyv na zdravie. Začiatkom milénia si profesorka na kanadskej University of Victoria Caren Helbingová všimla, že epidémia SARS (ťažký akútny respiračný syndróm) vyvolala v Číne masové používanie antibakteriálnych mydiel.

Začala teda skúmať chemickú štruktúru triclosanu ako často sa opakujúcu zložku týchto produktov. Všimla si, že sú podobné hormónom, ktoré produkuje štítna žľaza - tyroxín a trijódtyronín a polychlórovaným bifenylom. Tie sa používali ako izolačné kvapaliny v transformátoroch a kondenzátoroch, ako zmäkčovadlá vo farbách či lepidlách. Boli považované za neškodné, kým sa nezistilo, že sa v prírode nerozkladajú, ukladajú sa v telách živočíchov a majú na ne nepriaznivý vplyv. Postupne bolo ich používanie zakázané. Ľudia ich prijímali z potravy, usadzovali sa v rybách, mäse a prechádzali i do mlieka.

Polychlórovanými bifenylmi je poznačené aj Slovensko. Zamorený je východ krajiny v okolí Strážskeho vrátane vodného diela Zemplínska šírava. Vyrábali sa v závode Chemko Strážske od roku 1959. Do roku 1984, kým bola výroba týchto toxických látok ukončená, sa ich tam vyprodukovalo 21,5-tisíca ton.

C. Helbingová dospela k záveru, že triclosan môže spôsobovať hormonálne poruchy a mať vplyv na správne fungovanie štítnej žľazy. Testovala ho na žubrienkach, ktoré po jeho aplikácii narástli do menších žiab, ako je obvyklé, a rozvinuli sa u nich defekty nôh. Svoje závery publikovala v roku 2006.

Následne bolo publikovaných viacero ďalších štúdií, ktoré jej zistenia vyvracali. Štvorročný výskum publikovaný v roku 2011 dokázal, že dlhodobé používanie zubnej pasty s triclosanom nemal žiadny preukázateľný vplyv na funkciu štítnej žľazy. Traja z piatich autorov tejto štúdie publikovanej v časopise Science of the Total Environment dostali grant od firmy Colgate-Palmolive, informoval Bloomberg. Jeden z vedcov finančnú podporu bránil s tým, že Colgate nemal žiadny dosah na zhromažďovanie či analýzu získaných údajov.

Bránia ho regulátori i firmy

V roku 2010 Európska únia zakázala používanie triclosanu v materiáloch, ktoré prichádzajú do styku s potravinami. V kozmetike či ústnej hygiene jeho používanie naďalej schvaľuje.

Bezpečnosť triclosanu potvrdil aj Vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov (VVBS), poradný orgán pri Európskej komisii. Ten prijal v januári 2009 stanovisko k bezpečnosti triclosanu z hľadiska ľudského zdravia, ktoré doplnil v marci 2011.

Podľa výboru používanie triclosanu s maximálnou koncentráciou 0,3 percenta v zubných pastách, mydlách na ruky, sprchových géloch a dezodorantoch, púdroch na tvár a krycích korektoroch je bezpečné. Bezpečné sú podľa neho aj iné použitia triclosanu v kozmetických výrobkoch na nechty, ktoré sú určené na čistenie nechtov na rukách a nohách pred aplikáciou systémov umelých nechtov s maximálnou koncentráciou 0,3 percenta a v ústnych vodách s maximálnou koncentráciou 0,2 percenta.

Chemikáliu z obľúbenej zubnej pasty spojili s rakovinou, v telách ju môžu mať aj Slováci

Zdroj: Flickr / Lucille Pine | CC BY-NC-ND 2.0

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky TREND.sk informoval, že nikdy nedostal žiadny podnet na preskúmanie tejto látky. „Na základe informácií zo systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) bol hlásený v roku 2011 jeden prípad v súvislosti s látkou triclosan. Výrobok – deodorant bol hlásený do RAPEXu z dôvodu prekročenia povolenej koncentrácie,“ dodal úrad.

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liekov (FDA) v minulosti riešil už niekoľko podnetov v súvislosti s triclosanom, zatiaľ však údajne nemá dostatok dôkazov o jeho negatívnych účinkoch a jeho používanie tak zatiaľ inak ako doteraz regulovať nebude.

FDA skúma prípadnú škodlivosť triclosanu, no najväčší producenti výrobkov osobnej hygieny sa na jeho závery rozhodli nečakať a oznámili jeho postupné sťahovanie zo svojich produktov. Procter & Gamble by ho mal úplne prestať používať do konca roka, Unileveru to bude trvať trochu dlhšie. Z produktov starostlivosti o pleť ho vyškrtnú do konca budúceho roka a z prípravkov pre ústnu hygienu o dva roky neskôr. Zo svojich produktov ho plánujú vylúčiť aj Avon a Johnson & Johnson.

TREND.sk sa s otázkou, či a v ktorých produktoch na slovenskom trhu triclosan nachádza, obrátil na firmy Procter & Gamble, Unilever i Johnson & Johnson. Žiadna z nich do publikovania článku na konkrétne otázky nereagovala, Johnson & Johnson len nasmeroval na všeobecné stanovisko o triclosone, podľa ktorého je bezpečnou antibakteriálnou zložkou používanou celosvetovo s dlhou históriou. Z produktov ho však aj tak postupne vyradí v budúcom roku.

Aktualizované o vyjadrenie Johnson & Johnson 25. novembra 2014: Iba jeden z kozmetických výrobkov Johnson & Johnson predávaných v Európe obsahuje triclosan. Na Slovensku sa nenachádza v žiadnom našom predávanom produkte, informovala TREND.sk Rachael Rees, ktorá zabezpečuje kontakt firmy s médiami v Európe. Dodala, že triclosan úplne z výrobkov vylúčia s ohľadom na spokojnosť svojich zákazníkov.

Colgate to schytal, triclosanu ostal verný

Triclosan sa po opakovaných medializovaných správach stal v USA predmetom marketingovej vojny medzi najväčšími výrobcami zubných pást. Procter & Gamble, ktorý vyrába tamojšie dve najpredávanejšie pasty Crest 3D White a Crest Pro-Health, spustil kampaň, ktorá upozorňuje spotrebiteľov, že obe sú na 100 percent bez obsahu triclosanu.

Farmaceutická korporácia GlaxoSmithKline taktiež kedysi pridávala triclosan do niektorých svojich pást Aquafresh a Sensodyne, v súčasnosti už zložku v jej produktoch nie je možné nájsť. Hovorkyňa Joanmarie Goddard nedokázala Bloombergu povedať, kedy sa firma rozhodla upustiť od pridávania triclosanu do zubných pást a či boli príčinou obavy, že by spotrebitelia začali uprednostňovať konkurenciu.

Colgate zas obhajuje svoju pastu Total, ktorá je v USA treťou najnepredávanejšou, a dokonca prezentuje triclosan ako zložku, pre ktorú je pasta voľbou číslo jeden zubných profesionálov. Triclosan prítomný v paste v koncentrácii 0,3 percenta opisuje ako jedinečnú antibakteriálnu zložku, ktorá pomáha odstraňovať zubný povlak. Výrobca tvrdí, že Total je aj vďaka triclosanu o viac ako pätinu účinnejší v boji s povlakom a zápalom ďasien v porovnaní s tradičnými fluoridovými pastami a o 48 percent účinnejší v znižovaní krvácania ďasien.

„Total je bezpečný,“ tvrdí firma Colgate-Palmolive v reakcii na obvinenia. Colgate sa pritom odvoláva na rozhodnutie FDA z roku 1997.

Objavili sa pochybnosti o tom, na základe akých testov úrad žiadosť firmy používať Colgate Total pred sedemnástimi rokmi schválil. Agentúra Bloomberg tvrdí, že testy, ktoré mali dokazovať neškodnosť triclosanu v produktoch Colgate vypracovali v laboratóriách tretích strán, nie je však jasné, kde.

Časť z nich mala byť vykonaná v laboratóriách Ciba-Geigy, teda vo firme, ktorá ako prvá triclosan vyrábala a neskôr bola v roku 2009 pohltená najväčšou svetovou chemičkou BASF SE, ktorá je v súčasnosti top producentom triclosanu. Zo zverejnených dokumentov nie je jasné, kde sa vykonali ďalšie.

„Za takmer osemnásť rokov, čo je Colgate Total na americkom trhu, sa neobjavila žiadna otázka bezpečnosti vychádzajúca z nahlásenia nežiaducej udalosti,“ povedal Bloombergu hovorca Colgate Thomas DiPiazza. Naopak, ocenil prínos látky pri odstraňovaní povlaku a zápalu, ktorý môže viesť k paradentóze.

Colgate sa ďalej bráni, že účinnosť a bezpečnosť jeho pasty Total je preukázaná 80 klinickými štúdiami, ktorých sa zúčastnilo 19-tisíc ľudí.

To, že Colgate len tak nechce zmeniť zloženie pasty Total, je pochopiteľné. Podľa výskumnej spoločnosti Mintel Group minul 38 miliónov dolárov len pri jej vývoji. Predstavená bola v roku 1992 a kým dostala povolenie na vstup na americký trh, predávala sa už v sto krajinách po celom svete. Firma pastu prezentovala ako najvýznamnejší krok v domácej starostlivosti o chrup od fluoridácie zubných pást a aj v súčasnosti je jej produktom číslo jeden.

FDA podľa svojho vyjadrenia skúma a posudzuje všetky nové bezpečnostné informácie a riziká plynúce z poznatkov vedcov a v prípade, že ich posúdi ako relevantné, môže zmeniť svoj postoj k rôznym látkam a ich vplyvu na zdravie ľudí.