Podnikanie je vždy postavené na neistotách. Na istote, že každý raz musí umrieť, však stojí rozšírená predstava, že prevádzkovanie pohrebnej služby musí byť výnosným biznisom. Či je to skutočne tak, skúmal TREND v troch slovenských mestách: v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.
V každom z nich pôsobí jedna silná pohrebná služba, na ktorú sa pozostalí obracajú ako na známu značku. Popri nej funguje viacero menších. Mnohé firmy, ktoré vznikali vo vidine veľkých ziskov, museli napokon zavrieť. Pohrebníctvo je lokálna záležitosť a počet úmrtí v danom meste a okolí sa výrazne nemení. Pri narastajúcom počte pohrebných služieb tak nemôžu prežiť všetky. Stále ich však je dosť.
Amatéri kazia trh
Konateľ bratislavskej s.r.o. Pieta Pohrebná služba Imrich Horváth vidí problém aj v tom, že neexistuje legislatíva, ktorá by jasne určila, aké podmienky musí prevádzkovateľ takejto služby spĺňať. Potom sa stáva, že pohrebníctvo prevádzkujú aj amatéri, ktorí nedokážu zabezpečiť dôstojné podmienky na manipuláciu s telesnými pozostatkami. A otázne sú aj hygienické podmienky, v akých pracujú.
Doteraz riešili problematiku samostatné vyhlášky. Teraz sa pripravuje nový vládny návrh zákona o pohrebníctve, ku ktorému stále prebiehajú diskusie.
Podľa I. Horvátha však aktuálna verzia tohto zákona nerieši komplexne všetky procesy spojené s úmrtím – od prevzatia tela až po jeho spopolnenie či pochovanie do zeme. „Snažíme sa prebrať český zákon, ktorý však má svoje obmedzenia,“ myslí si konateľ Piety.
Predpis by podľa neho mal jednoznačne určiť, aké vybavenie by mala mať pohrebná služba. „Či už ide o vybavenie pohrebného vozidla, miesta na úpravu nebohých alebo chladiace boxy,“ tvrdí. Niektoré menšie služby by nedokázali zohnať investície na splnenie takýchto požiadaviek a museli by zaniknúť.
I. Horváth sa však nazdáva, že by to pomohlo pozdvihnúť úroveň pohrebníctva na Slovensku na nadštandardnú úroveň aj v rámci krajín EÚ. Pokiaľ sa však prijme zákon v súčasnej podobe, nič sa podľa neho nezmení.
Sama Pieta je podľa I. Horvátha vedená profesionálne. Založil ju krátko po revolúcii, spolu s Rakúšanom Hermannom Müllnerom, ktorý už predtým vlastnil niekoľko pohrebných služieb v Rakúsku.
Spoločnosť priniesla na slovenský trh kvalitnejšie služby, či už išlo o lepšie a umelecky vypracovanejšie truhly, profesionálne spracované smútočné oznámenia alebo moderný vozový park.
„Dnes sú takéto štandardy samozrejmosťou u mnohých pohrebných služieb. Vtedy sme však mali problém s ich presadením. Zákazníci boli zvyknutí napríklad na fádne truhly zo socialistických čias. Pokiaľ ide o pochovávanie, ľudia sú vždy skôr konzervatívni,“ spomína I. Horváth.
Cintoríny: výhoda či záťaž?
Pieta začala v Bratislave konkurovať mestskej príspevkovej organizácii Marianum, ktorá nadviazala na pohrebnú činnosť bývalého podniku ZARES. Zároveň jej mesto zverilo prevádzku 21 cintorínov a bratislavského krematória. V pohrebníctve sa totiž odlišujú pohrebné služby a správa cintorína či krematória.
Pohrebné služby zahŕňajú úpravu nebohého, jeho prevoz, predaj truhly, kvetinovú výzdobu či sprostredkovanie pohrebu. Sám pohrebný akt (spopolnenie, pochovanie, smútočný obrad) je však v réžii správcu krematória či cintorína. Pohrebná služba a správca môžu byť pritom dva rôzne subjekty.
Práve táto skutočnosť komplikovala podľa I. Horvátha Piete situáciu. „Keď má niekto kontrolu nad cintorínmi a pribudne mu konkurent, môže urobiť veľa pre to, aby mu znepríjemnil život napríklad pri udeľovaní termínov pohrebu,“ tvrdí. „Kvôli týmto komplikáciám sme prvý polrok len prevážali nebohých, ale nesprostredkovávali sme pohreby. Potom na naše naliehanie zasiahol mestský úrad. Odvtedy sú naše vzťahy s Marianumom korektné,“ pokračuje.
Prevádzkovo-technická námestníčka Marianumu Soňa Blažejová nepovažuje kontrolu nad krematóriom a cintorínmi za konkurenčnú výhodu. „Krematórium je síce ziskové, najmä na menšie cintoríny v okrajových častiach Bratislavy však doplácame,“ dôvodí.
Navyše podľa nej nič nebráni súkromnej pohrebnej službe, aby si založila vlastný cintorín alebo krematórium. Podľa I. Horvátha síce neexistujú legislatívne prekážky, investícia do takéhoto objektu by sa však nevyplatila ani Piete, ktorá v rámci slovenských pohrebných služieb patrí medzi tie finančne silnejšie.
Prítomnosť na patológii...
Marianum je v Bratislave určite najsilnejšie. Na miestnom trhu je jednou z deviatich pohrebných služieb, pričom sprostredkúva 45 % všetkých pohrebov. Podľa S. Blažejovej však toto silné postavenie nevyplýva zo správy krematória a cintorínov.
Výhoda Marianumu spočíva podľa nej predovšetkým v známej značke, ako aj v nízkych cenách. Ako príspevková organizácia nemusela spoločnosť donedávna platiť DPH. Od tohto roka sa stala jej platcom, takže táto konkurenčná výhoda sa stratila.
S. Blažejová je presvedčená, že deväť služieb je aj na hlavné mesto priveľa, očakáva však, že trh sa v najbližšom čase vyčistí. Na rozdiel od I. Horvátha verí, že pomôcť by tomu mohol nový zákon, ktorý Marianum pripomienkovalo.
Aj na jeho podnet sa doň dostalo ustanovenie, ktoré zakazuje prevádzku a propagáciu pohrebných služieb v objektoch nemocníc. „Je to naozaj nedôstojné a neetické, ak služba sídli priamo pri patológii a jej zamestnanci sa ponúkajú do pozornosti smútiacich pozostalých,“ tvrdí S. Blažejová.
... vyvoláva rozpory
Svoje pobočky na dvoch bratislavských patológiách má aj Pieta. „Neprišli sme s týmto trendom, keď s ním však začala konkurencia, považovali sme za nutné za nimi nezaostať,“ zdôvodňuje I. Horváth. „Okrem toho zabezpečujeme aj zvážanie zosnulých z menších nemocníc na patológie. Túto službu však nezneužívame na to, aby sme priamo oslovovali príbuzných zosnulých. Tvrdia to o nás niektorí konkurenti, takýmto necitlivým prístupom by sme však išli sami proti sebe,“ bráni svoje podnikanie.
Samu prítomnosť na patológii nepovažuje I. Horváth za neetickú. Dôvodí, že pre pozostalých, ktorí sú pod silným stresom a emocionálnym tlakom, je často ďalšou záťažou zháňanie pohrebnej služby. Ak ju nájdu hneď pri nemocnici a vybavia tak pohreb rovno na mieste, takúto možnosť skôr oceňujú, ako by ich mala urážať.
Pri patológii sídli aj banskobystrická v.o.s. LK Company. Spoločnosť mala pôvodne sídlo v centre mesta, neskôr zriadila túto pobočku. Potom zistila, že väčšina klientov sa na ňu obracia práve v pobočke, keďže je to pre nich praktickejšie. Z úsporných dôvodov sa preto kancelária v centre zavrela a LK Company pôsobí už len pri patológii. „Bolo to však v rámci ústretovosti voči zákazníkom. Nemuseli sme si naháňať konkurenčné výhody, keďže v tom čase sme boli v Banskej Bystrici jediní,“ hovorí spolumajiteľ spoločnosti Igor Lajš.
- Nové vozy nehrozia
Pripravovaný zákon o pohrebníctve by mal okrem iného sprísniť kritériá na prepravu nebohých. Pohrebné služby však zrejme nebudú musieť do svojho vozového parku investovať. Aktuálna navrhovaná verzia určuje špeciálne podmienky len pri prevozoch na vzdialenosti presahujúce 250 kilometrov alebo trvajúce viac ako štyri hodiny. V týchto prípadoch musí byť telo uložené v chladiacom zariadení alebo v špeciálnej zinkovej truhle. „Občas sa stane, že treba previezť zosnulého zo zahraničia do vlasti alebo z Košíc do Bratislavy. Väčšina služieb si zrejme pre tieto prípady zakúpi zinkovú truhlu, čo je zanedbateľná položka,“ hovorí majiteľka Banskobystrickej pohrebnej a kvetinovej služby, s.r.o., Jana Koreňová. Konateľ bratislavskej s.r.o. Pieta Pohrebná služba Imrich Horváth považuje takto postavené ustanovenie za nešťastné. „Prepravná vzdialenosť nie je z hygienického hľadiska podstatná. Napríklad v tropických horúčavách, ktoré bývajú aj na Slovensku, sa telo rozkladá rýchlejšie,“ dôvodí. „Zákon by mal napríklad určiť, aby vozidlo bolo ľahko umývateľné alebo aby bola hermeticky oddelená nákladná časť od kabíny vodiča. Tiež by sa malo zabrániť praktikám, keď niektoré služby v menších obciach používajú pohrebné vozy aj na iné účely,“ upozorňuje.
Ustanovenie chystaného zákona, ktoré by malo umiestnenie v objektoch nemocnice zakázať, považuje za výsledok lobingu spoločnosti Marianum. „Sami v žiadnej nemocnici nie sú a prekáža im, že niektorým konkurentom sa to podarilo,“ tvrdí I. Lajš.
Podľa S. Blažejovej je takáto argumentácia smiešna. Marianum malo ponuky od niekoľkých nemocníc, aby v ich objekte zriadilo pobočku a platilo im nájom. Všetky však odmietlo. „Nie je to o likvidácii konkurencie, ide o dôstojnosť pohrebných služieb,“ dôvodí S. Blažejová.
Bystrici stačí jedna
Majiteľka s.r.o. Banskobystrická pohrebná a kvetinová služba Jana Koreňová si však myslí, že prítomnosť LK Company v blízkosti Rooseveltovej nemocnice prináša pre jej konkurenta nezaslúženú výhodu. Svoju firmu zakladala pôvodne so sestrou, ktorá odišla od LK Company ako ich bývalá zamestnankyňa.
„Boli sme presvedčené, že ak dáme nižšie ceny, dokážeme LK Company úspešne konkurovať,“ spomína J. Koreňová. „Namiesto toho sme na hranici prežitia. Ľudia totiž o nás väčšinou ani nevedia. Ak by LK Company nesídlila v nemocnici, boli by sme s nimi na rovnakej úrovni,“ ťažká si.
I. Lajš si to nemyslí: „Poodchádzali od nás viacerí zamestnanci a pozakladali si pohrebné spoločnosti, ktoré potom skrachovali. Banskobystrická pohrebná však nie je od nás oveľa lacnejšia. My navyše ponúkame kvalitnejšie služby.“ Pod nimi myslí I. Lajš napríklad profesionálnu techniku na spracovanie smútočných oznámení, možnosť platieb na splátky či sprostredkovanie poistenia pohrebných nákladov. „S týmito finančnými službami sme boli prví na Slovensku,“ tvrdí.
Sestra J. Koreňovej si medzitým založila vlastnú spoločnosť, ktorá dokonca Banskobystrickej pohrebnej odviedla časť klientely. Jedinou pohrebnou službou s istou budúcnosťou tak v meste ostáva LK Company. Podľa I. Lajša je pre Banskú Bystricu jedna pohrebná služba dostačujúca.
Citlivý marketing
V Košiciach pôsobí päť pohrebných služieb. Ich počet považuje Gabriela Germeková, spolumajiteľka a konateľka najväčšej z nich, s.r.o. Ave+, za stabilizovaný. Podľa jej slov v Košiciach už niekoľko rokov nepôsobí v nemocniciach pri patológii žiadna pohrebná služba. Pripúšťa však, že na týchto miestach môžu pôsobiť díleri pohrebných služieb, ktorí sa tam snažia získať zákazky.
„My tieto spôsoby nepraktizujeme,“ podotýka. Tvrdí, že pre Ave+ je najlepším marketingom spokojnosť doterajších klientov. „Citlivé vystupovanie a pieta sú dôležité pre získavanie dôvery v naše služby,“ vysvetľuje. Aj preto už Ave+ nepropaguje svoje služby cez inzeráty v miestnych regionálnych novinách. Spolieha sa predovšetkým na referencie od pozostalých.
Ako jednu z hlavných konkurenčných výhod svojej firmy považuje G. Germeková predovšetkým fakt, že Ave+ má vo vlastníctve všetko potrebné na organizovanie pohrebov. Od miest, kde upravuje nebohých, chladiace boxy až po vlastníctvo budovy, v ktorej sídli a poskytuje väčšinu svojich služieb. Vďaka tomu podľa G. Germekovej vie lepšie pracovať so svojou cenovou politikou voči jej klientom.
Výhodou firmy Ave+ je aj to, že pôsobí v bezprostrednej blízkosti najväčšieho košického verejného cintorína, kde má aj svoje vlastné kvetinárstvo a predajňu smútočných odevov. „Týmto všetkým sa snažíme naše služby zatraktívniť,“ podotýka G. Germeková. Napríklad klient, ktorý zrealizuje pohreb prostredníctvom jej firmy, má päťpercentnú zľavu z cien odevov.
Foto – Vlado Benko, Pavel Danko
