Košický krajský súd eviduje už niekoľko desiatok návrhov na konkurz spoločnosti B.M.G. Invest, s.r.o. Košice. Prípad má pridelený sudkyňa, ktorá ho študuje a má rozhodnúť o vyhlásení konkurzu. Policajti sa dlhší čas zaujímali o skupinu spoločnosti Horizont Slovakia, a.s., Košice.

Túto firmu dokonca analyzovala aj Slovenská informačná služba a v júli minulého roku dalo Ministerstvo financií SR podnet na Generálnu prokuratúru SR pre podozrenie z porušenia zákona. Policajný vyšetrovateľ však dostal spis až v deň, keď sa pobočky B.M.G. Invest zavreli na neznámy čas.

Analýzy všetkých orgánov, ktoré mohli konať, ukazovali, že spoločnosť vypláca svojich klientov aj z čerstvo prijatých vkladov. Priznal sa k tomu i Vladimír Fruni, ktorý sa k firme hlásil ako hlavný majiteľ. Nikto však nekonal.

B.M.G Invest si držal svoje hospodárske výsledky pod kontrolou. A to dokonca tak, že o nich nemali vedieť ani tichí spoločníci. Už formuláciou zmluvy si ich firma zväzovala, aby sa k výsledkom nedostali. Klientov odkazovali iba na to, že raz v roku budú v Obchodnom vestníku základné ekonomické ukazovatele firmy.

Vo februári tohto roka tak vyšli výsledky spoločnosti Horizont Slovakia, ale iba za rok 2000, aj to nekonsolidované. Za celú skupinu, kde patrí aj B.M.G., sa čísla zatiaľ oficiálne nemohol dozvedieť žiaden z partnerov firmy, ktorý im zveril peniaze. Podľa informácií TRENDU strata skupiny dosiahla približne šesť miliárd korún.

Mŕtvy chrobák

Možnosť upozorniť na hospodárenie skupiny Horizont mali aj daňové orgány. Práve daňové úrady totiž vedeli, že celá skupina funguje v strate, ale napriek tomu vypláca výnosy tichým spoločníkom. Tí totiž môžu profitovať z výnosov spoločnosti po účtovnom uzavretí roku. Vtedy firma vie, koľko peňazí môže spoločníkom rozdeliť. Stratový B.M.G. Invest vyplácal tichých spoločníkov priebežne.

Ako tvrdí stanovisko Daňového riaditeľstva SR, daňová správa od roku 1997 do augusta 2001 viacnásobne kontrolovala B.M.G. Invest, prípadne Horizont na dani z pridanej hodnoty, dani z príjmov, dani zo závislej činnosti či cestnej dani. Nezistila žiadne alebo len minimálne nedostatky.

Daňové úrady však inkasovali zrážkovú daň z výnosov tichých spoločníkov napriek tomu, že spoločnosť bola v strate. Príjem zo zrážkovej dane bol podstatne vyšší od B.M.G. Invest ako od veľkých pobočiek renomovaných bánk pôsobiacich v rovnakom daňovom obvode. V. Fruni v rozhovore pre denník Sme minulý týždeň odhadol zaplatenú zrážkovú daň na jednu miliardu korún.

Z reakcie Daňového riaditeľstva SR vyplýva, že daňové orgány nie sú oprávnené riešiť trestnoprávnu zodpovednosť osôb, „túto majú v kompetencii iné orgány. Z daňového hľadiska oba daňové subjekty odvádzali dane v súlade s daňovými predpismi“.

Jalové podania

Aj podľa Daňového riaditeľstva SR nebankové subjekty „získavajú finančné prostriedky od občanov, ale i podnikateľských subjektov, za vopred dohodnutú výšku profitu a tieto prostriedky používajú v prevažnej miere na vyplácanie predchádzajúcich záväzkov, ako aj reklamnej kampane na získanie ďalších klientov“.

Riešenie otázky nedovoleného podnikania alebo dokazovania trestnej činnosti majú vo svojej kompetencii iné orgány, hovorí tlačový tajomník daňového riaditeľstva Miroslav Veselovský. Daňová správa podľa neho nie je kompetentná riešiť otázku naplnenia skutkovej podstaty nedovoleného podnikania. „A teda ani prijímať opatrenia tak, ako to požadovala asociácia bánk v liste adresovanom ministerke financií,“ dodáva M. Veselovský.

Podľa neho má finančná polícia na zdokumentovanie trestnej činnosti podstatne viac inštitútov. Zároveň poznamenáva, že orgány finančnej polície odmietajú z „konšpiračných dôvodov využívať ustanovenia zákona o policajnom zbore a vstupovať do subjektov spolu s daňovými orgánmi“.

Daňové kontroly podľa tvrdenia daňového riaditeľstva boli urobené aj v ďalších nebankových subjektoch - SAS Slovensko, Corrax, s.r.o., Bratislava, Allegros, s.r.o., Bratislava, Nero, s.r.o., Košice, Drukos, a.s., Banská Bystrica, v subjektoch AGW, a.s., Košice. Časť z firiem, v ktorých daňové úrady robili kontrolu, už neexistuje a svojim klientom peniaze nevyplatila.

Ministerstvo financií podalo okrem B.M.G. Investu podnet na Generálnu prokuratúru SR a finančnú políciu aj v prípade majiteľov Národného bytového fondu, a.s., Bratislava a AGW. Podľa ministerstva boli podozriví zo spáchania trestného činu podvodu. Na niektoré ďalšie obchodné spoločnosti podala podnet na finančnú políciu i Národná banka Slovenska, ale aj Úrad pre finančný trh.

Argumenty súdu

Na druhej strane súdny spor Daňového úradu Košice II so spoločnosťou SaS Slovensko ukazuje, že nebankové subjekty sú schopné nájsť si kľučky v zákonoch. Legislatíva sa síce snaží zabrániť tomu, aby nebankový subjekt nemohol prijímať vklady a poskytovať úvery, lenže ak nechce obmedzovať aj ostatných podnikateľov, sú v nej trhliny.

Po kontrole v SaS Slovensko sa daňový úrad rozhodol neuznať výdavky spoločnosti vo výške 56 mil. Sk, pretože boli použité na výplaty úrokov, a vyrubil aj penále 13 mil. Sk. Spor skončil na Najvyššom súde (NS) SR v lete minulého roku a daňové orgány v ňom utrpeli porážku. „Žalobca [SaS] nepôsobil ako akciová spoločnosť, ale je živnostník a nie je zistené, že by poskytoval úvery, a preto nemohol mať ani úmysel pôsobiť ako banka bez potrebného súhlasu,“ tvrdí NS SR. Sudcovia nedajú na znenie inzerátov v médiách. Ešte minulý týždeň na titulnej strane televízneho programového časopisu núkal SaS rýchle pôžičky už od 19,9 % ročne.

Najvyšší súd „je toho názoru, že sumy, ktoré správca dane neuznal za daňové výdavky, sú sumami, ktoré boli vynaložené na podnikanie žalobcu v rámci jeho predmetu podnikania, ktorým je koncesiovaná živnosť – záložná činnosť. Žiaden zákon ani iný všeobecne záväzný právny prepis neurčuje, že podnikateľ v odbore záložná činnosť nemôže získavať finančné zdroje aj z cudzích zdrojov, za ktorých poskytnutie dá primeranú odmenu, ktorej právna forma a obsah taktiež neodporuje zákonu.“

Súd zároveň zadefinoval aj pojem vklad: „Pokiaľ by medzi žalobcom a inými osobami došlo k vkladu, žalobca by bol povinný prijatie vkladu potvrdiť vkladnou knižkou, tak aby z nej bola zrejmá výška vkladu, jeho zmeny, konečný stav, alebo vydať vkladový list.“