Staršie z nich pripomínajú dobu vzniku aj výzdobou fasád reliéfmi, šambránami, rímsami, freskami či mozaikami. Najviac takýchto domov v štýle socialistického realizmu (Sorela) vzniklo v baníckych a strojárskych mestách Handlová, Prievidza a Nová Dubnica. Novšie, už bez výzdoby, napríklad na bratislavských Nivách.
Obnovený dom v Prievidzi Zdroj: Milan David
Lenže päťdesiat- či šesťdesiatročné domy potrebujú obnovu rovnako ako paneláky. Od osudu panelákových sídlisk, ktoré nijako neregulované zatepľovanie premenilo na pestrofarebné džungle, ich zatiaľ ochránil rozšírený názor mnohých obyvateľov, že tehlové domy netreba zatepľovať. Odborníci však meraniami dokázali, že majú ešte väčšie úniky tepla ako paneláky. Mnohé spoločenstvá sa už pustili do zatepľovania, ktoré im ušetrí 30 až 40 percent nákladov na kúrenie.
Pamiatkami nebudú
Niektoré mestá sa už od polovice 90. rokov snažili o zapísanie sídlisk v štýle Sorela medzi pamiatky. Umožnilo by im to zachovať typické prvky, farebnosť a výzdobu domov aj pri rekonštrukciách. Nepodarilo sa to však, pamiatkari preto nemôžu vstupovať do obnovy domov. A teraz ani nesúhlasia s vyhlásením Ulice 29. augusta a Duklianskej v Handlovej za pamiatkovú zónu, pretože vlastníci už urobili nevhodné zásahy do budov.
Zničenie dobovej výzdoby na dvoch bytovkách v Handlovej vyburcovalo záujem o zachovanie architektonického dedičstva aj z čias začiatku budovania socializmu. Pri zatepľovaní tu vlani osekali banícke symboly – prekrížené kladivo a želiezko aj všetky ostatné prvky na fasáde, ktorú pokryli polystyrénom.
Občianske združenie Handlová – moje mesto v reakcii na to spustilo petíciu za zachovanie pôvodného vzhľadu architektúry Sorela. Aktivisti neodmietajú zatepľovanie, ale upozorňujú, že sú aj iné technológie, ktoré dokážu zachovať pôvodný vzhľad budov. „V nedávnej minulosti sme odstránili staré nemecké domy, a tým sme stratili kus historického vývoja Handlovej. Nechali sme ničiť banícku kolóniu a Liptácke baráky postavené na začiatku histórie baníckej Handlovej a dnes sa bez hanby pozeráme na ničenie architektúry 50. rokov,“ píšu v petícii s tým, že mesto nemá veľa pamiatok a historické dedičstvo treba chrániť.
Mesto potom prijalo všeobecne záväzné nariadenie, ktorým doplnilo domy v štýle Sorela medzi hmotné pamätihodnosti mesta. „Handlová sa tak pri potenciálnych stavebných úpravách na týchto domoch stane účastníkom stavebného konania a bude mať možnosť zasiahnuť, ak by mali stavebné úpravy zničiť typické architektonické prvky,“ povedala pri prerokovaní návrhu hovorkyňa mesta Jana Paulínyová pre agentúru TASR. Podobné nariadenia prijali aj Prievidza, Nová Dubnica či Žiar nad Hronom.
Peter Marušinec, primátor Novej Dubnice Zdroj: Milan David
Ukážková obnova
„Aj keď niekto hovorí, že je to socialistická kultúra, oproti panelákom sú tieto domy veľmi pekné. Jednoducho je to história a tú treba zachovať,“ hovorí Ivan Sivák, predseda spoločenstva vlastníkov bytov z Prievidze. Práve tento banský inžinier stojí za projektom, ktorý dokazuje, že dom sa dá zatepliť aj so zachovaním pôvodnej výzdoby. Štvorpodlažná bytovka na Ulici Františka Madvu, v ktorej sám býva, je typickým príkladom architektúry v štýle Sorela. Dom z roku 1955 je zdobený rímsami, šambránami a reliéfmi s baníckym symbolom a ornamentmi. Po zateplení zostali všetky zachované, rovnako ako originálne farebné riešenie fasády.
I. Sivák pripravil už pred siedmimi rokmi, keď sa stal predsedom spoločenstva, desaťročný plán obnovy domu a jeho okolia. „Vlastníci ho schválili a presne podľa toho plánu sme získavali financie, realizovali jednotlivé etapy a postupne sme obnovili celý dom,“ opisuje. Po výmene brán, poštových schránok, obloženia na chodbách, elektroinštalácie, namontovaní termostatov a meračov tepla prišlo na rad zatepľovanie. Obyvatelia ho odhlasovali na mimoriadnej schôdzi v apríli 2011.
Predseda spoločenstva začal zbierať informácie, vyberal spôsob zateplenia a urobil výberové konanie, v ktorom oslovil osem firiem. „Mojou podmienkou bolo, aby to bol certifikovaný systém a museli byť zachované všetky dekoratívne prvky,“ dodáva. Na ponuku reagovali tri firmy, ktoré prišli na obhliadku, ale cenovú ponuku neposlali. Zľakli sa tých prác, myslí si I. Sivák. Napokon našiel firmu, ktorá si na obnovu trúfla, a práce sa začali v júli 2012.
„Navrhli sme založenie občianskeho združenia, ktorého členmi budú vlastníci týchto budov. Mesto mu v rámci možností môže poskytnúť dotáciu.“ Peter Marušinec, primátor Novej Dubnice
„Aj keď niekto hovorí, že je to socialistická kultúra, oproti panelákom sú tieto domy veľmi pekné. Jednoducho je to história a tú treba zachovať.“ Ivan Sivák, predseda spoločenstva vlastníkov bytov z Prievidze
Ivan Sivák, predseda spoločenstva vlastníkov bytov z Prievidze Zdroj: Milan David
Drahšie o sedem percent
„Zachovanie prvkov zvýšilo cenu zhruba o sedem percent. Ale vzhľadom na to, ako dnes dom vyzerá, to beriem ako zanedbateľnú sumu,“ vyčísľuje I. Sivák. Pri celkových nákladoch vo výške dvestotisíc eur si zachovanie výzdoby vyžiadalo zvýšenie o necelých 14-tisíc. Vlastníci 48 bytov boli za obnovenie pôvodného vzhľadu domu s podmienkou, že sa nezvýšia príspevky do fondu opráv. Predsedovi spoločenstva sa ju podarilo splniť.
Práce na výzdobe nepredĺžili realizáciu zatepľovania. Podľa I. Siváka si viac času vyžiadalo skôr hľadanie spôsobu, ako fasádne prvky zachovať. Niektoré veci sa riešili s dodávateľom za pochodu. „Ornamenty sa po geodetickom zameraní vyrezali laserom zo špeciálneho tvrdeného polystyrénu, ktorý sa nalepil na fasádu a nafarbil sa pôvodnou farbou. Druhým spôsobom bola zmena hrúbky polystyrénu na vytvorenie obrazcov okolo okien,“ opisuje technológiu Ján Pavlis, generálny riaditeľ trenčianskej spoločnosti E-ran Slovakia, ktorá bytovku zatepľovala.
Fasádne prvky vytvorila firma, ktorú našli v Bánovciach nad Bebravou. Jej majiteľ mal skúsenosti s obnovou domov na newyorskom Manhattane. Podobnou technológiou sa zatepľujú historické budovy aj v západnej Európe. Kým šambrány, reliéfy a rímsy vznikli presným zmeraním a naskenovaním originálov, pôvodné farebné odtiene doplnilo do dokumentácie mesto pri povoľovaní rekonštrukcie.
Zachovajte, ale za vlastné
Mesto podľa I. Siváka zatepľovanie priebežne kontrolovalo a mestský architekt ho pripomienkoval na základe čerstvého všeobecne záväzného nariadenia o ochrane baníckeho sídliska Píly. Okrem prípadu z Handlovej bol pre radnicu výstrahou aj postup susednej bytovky, ktorá po zateplení dostala inú farbu a geometrické obrazce, ktoré sa sem nehodili. Fasádu obrátenú do ulice museli dokonca zmeniť na pôvodnú farebnosť. „Mesto pochopilo, že musí niečo urobiť, inak by ľudia sídlisko zničili,“ myslí si I. Sivák.
J. Pavlis hovorí, že po dokončení zateplenia bytovky na Ulici F. Madvu zorganizovali deň otvorených dverí so slávnostným odovzdaním stavby, na ktoré pozvali aj predstaviteľov mesta a obyvateľov ostatných bytoviek zo sídliska. Ľudia tu mali možnosť zistiť všetko o obnove so zachovaním pôvodnej výzdoby. „Prišli za mnou aj organizátori petície z Handlovej, či by sme nemohli urobiť niečo na propagáciu obnovy domov v štýle Sorela aj tam,“ spomína.
V Handlovej totiž snaha o záchranu architektúry Sorely niektorých ľudí nahnevala. Dva domy, ktoré už predtým požiadali o stavebné povolenie na klasické zateplenie, ho po vydaní nariadenia nedostali. Pýtali sa, prečo im mesto prikazuje zachovať všetky fasádne prvky a znášať vyššie náklady. J. Pavlis rokoval ako predseda Združenia pre propagáciu obnovy bytových domov s primátormi miest, či by vlastníkom nekompenzovali zvýšené náklady napríklad odpustením daní. Radnice síce záchranu Sorely podporujú a vydali záväzné pravidlá, ale nemôžu sa podieľať na rekonštrukcii stavieb, ktoré nie sú ich majetkom. Pomoc odmietajú s tým, že by znevýhodnila ostatných obyvateľov.
Združenie, ktoré tvoria viacerí dodávatelia prác a materiálu na zatepľovanie, spoločenstvá vlastníkov a Prvá stavebná sporiteľňa (PSS), preto rozbehlo vlastnú iniciatívu. Trojica firiem E-ran, BASF a PSS ponúkla zľavy, ktoré nahradia sedempercentné zvýšenie nákladov. Ani do takejto formy podpory sa mestá nezapojili. Aby nešlo o propagáciu firiem, museli by medzi sebou súťažiť viaceré ponuky.
J. Pavlis však predpokladá, že tento model zopakujú aj ďalšie firmy. „Netvárime sa, že robíme charitu, je to veľká príležitosť pre biznis. Veď len v Handlovej, Prievidzi a Novej Dubnici je dokopy vyše 120 domov v štýle Sorela,“ podotýka. Obnoviť by sa takto dali aj staršie stavby, napríklad Činžovné domy pre Legionárske stavebné družstvo z roku 1928 od slávneho architekta Dušana Samuela Jurkoviča v bratislavskom Novom Meste. Jeden z nich už vlastníci zničili necitlivým zateplením. Je to však náročnejšia práca a vyžaduje si pracovníkov s fortieľom na vyššej úrovni, ako je obyčajné lepenie polystyrénu, upozorňuje J. Pavlis.
Námestie v Novej Dubnici Zdroj: Milan David
Vzorová Nová Dubnica
„Asi najuznávanejšie dielo Sorely je mestečko Nová Dubnica od architekta Jiřího Krohu,“ hovorí historik architektúry Peter Szalay. Mesto sa začalo stavať v roku 1951 pre nových pracovníkov rozširujúcich sa strojární v Dubnici. Centrum tvorí námestie s bohato zdobenými obytnými domami s podlubiami, kde sídlia obchody a služby. Ďalšie domy sú sústredené okolo námestí a sadov. Spolu je tu 39 domov v štýle Sorela tvoriacich urbanistický celok.
Nová Dubnica, ktorá za posledných 20 rokov prišla o dvetisíc obyvateľov a dnes ich má 11,5 tisíca, má zatiaľ skôr opačný problém ako Prievidza či Handlová. Krohove domy by už potrebovali obnovu, obyvatelia sa do nej nehrnú. Mesto však prijalo všeobecne záväzné nariadenie, aby zachovalo Krohovu architektúru. „Ľudia začali pri výmene okien používať rôzne materiály a farby. My sme jasne zadefinovali, že aj okná musia byť jednotné a musia sa zachovať architektonické prvky, ktorými bola táto výstavba typická. Farebné riešenia majú byť v súlade s pôvodnou projektovou dokumentáciou,“ vysvetľuje primátor Peter Marušinec.
Mesto ukázalo obyvateľom, ako si predstavuje obnovu centra mesta rekonštrukciou základnej školy. Nezatepľovala sa síce, ale obnovili sa architektonické prvky. Potom sa aj primátor Novej Dubnice stretol so zástupcami Združenia pre propagáciu obnovy bytových domov. Na rozdiel od kolegov našiel spôsob, ako môže mesto obnovu so zachovaním typickej architektúry podporiť. „Navrhli sme založenie občianskeho združenia, ktorého členmi budú vlastníci týchto budov. Mesto mu v rámci možností môže poskytnúť dotáciu,“ hovorí P. Marušinec. „Bol by som rád, keby vzniklo do konca roka, aby mohlo požiadať o dotáciu a mohla sa realizovať obnova prvej z budov,“ želá si primátor.
Výšku dotácie určí mesto pri zostavovaní budúcoročného rozpočtu. Zatiaľ počíta so sumou od päť- do desaťtisíc eur, podľa toho, koľko domov sa stane členom občianskeho združenia. „Pretože dotáciu sú povinní v priebehu roka aj vyčerpať. A musia zvládnuť vybaviť povolenia, realizovať obnovu a práce faktúrami zdokladovať,“ vysvetľuje primátor Novej Dubnice.
Prečo zachovať architektúru Sorely
Hoci sú výtvorom temnej doby 50. rokov, diela socialistického realizmu podľa Petra Szalaya z Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied nesporne patria k dedičstvu našej krajiny. „Napriek tomu, že niektorí odborníci dodnes spochybňujú ich kvality a snažia sa ich vyčleniť z oblasti umenia len na akési remeslo, je dnes Sorela všeobecne aj oficiálne uznaná,“ hovorí s odkazom na predvlaňajšiu výstavu Prerušená pieseň v Slovenskej národnej galérii.
Štýl prenesený zo Sovietskeho zväzu nemal v našej architektúre dlhé trvanie, preto ani nemáme veľa príkladov týchto stavieb. Väčšina tvorcov sa s metódou tvorby socialistického umenia nestotožnila. Aj keď ňou boli nútení pracovať, brali ju skôr ako dočasnú. „Napríklad Emil Belluš navrhol internát Mladá garda v Bratislave, aby sa vyhol vysťahovaniu v rámci akcie B. Vytvoril zaujímavú kvalitnú architektúru. Je charakteristickým príkladom slovenskej Sorely, ktorá výrazne nekopírovala stalinské vzory z Ruska,“ vysvetľuje P. Szalay.
Charakteristikou Sorely v architektúre je podľa neho na jednej strane návrat k tradičnej plastickej výzdobe fasád, tradičným oknám a sedlovým strechám. Na druhej strane aj návrat k urbanizmu, ktorý vytváral uzavreté blokové formy, vnútorné dvory, uličné fasády. Na rozdiel od moderného urbanizmu, ktorý v snahe dostať svetlo a vzduch do každej izby navrhoval solitérne objekty a vytváral abstraktné kompozície známe napríklad z Petržalky.
Výzdoba týchto domov poplatná dobe motívmi baníkov, robotníkov či ľudovými vzormi však stojí za zachovanie. Aj keď nejde o vrcholné umelecké diela, sú obrazom doby a vytvárajú pestrosť a originálnosť prostredia, ktorú by si mali obyvatelia chrániť, hodnotí historik architektúry. Aj súčasný spôsob zatepľovania a natierania fasád považuje P. Szalay za snahu o originalitu a pestrosť prostredia. „Ľudová tvorivosť sa stáva pliagou našich miest a ukážkou neschopnosti lokálnych autorít, politikov a stavebných úradov koncepčne usmerňovať a ovplyvňovať prostredie, o ktoré by sa mali starať,“ dodáva s tým, že architektúra socialistického realizmu napriek rôznym výhradám dokázala vytvoriť lepšie prostredie pre život.
