TMR kreslí v Tatrách nové stredisko, chce vrátiť lyžovanie do Smokovca

Nakoniec, otvorene to priznal aj samotný Patrik Tkáč. „Ja som si najskôr myslel, že celé Tatry vybudujeme sami a potom ich už ako vybudovanú infraštruktúru predáme a ešte veľmi veľa na tom zarobíme. Dnes je realita taká, že len do lanoviek treba v najbližších troch rokoch investovať 100 miliónov eur. Prišiel jednoducho čas na to, aby sme sa podelili aj s niekým iným. A tak sme si povedali, že ich vybudujeme v spolupráci s viacerými partnermi,“ hovoril koncom leta 2009 pre Hospodárske noviny partner finančnej skupiny J&T. Ako hlavný dôvod tohto kroku označil zmeny na bankovom trhu. „A nie je na škodu mať niektoré podniky s minimálnym dlhom, ochráni vás to v časoch, ako sú posledné tri štvrťroky,“ naznačoval.

Vybudovať a predať

Holding sa nikdy ani netajil tým, že chce tatranské strediská vybudovať a porovnávať s alpskými. Prospekty spred ôsmich rokoch prirovnávali Tatranskú Lomnicu k Zermattu, Starý Smokovec k Chamonix a Štrbské Pleso k St. Moritzu. A finančná skupina chcela Tatry „prerobiť“ ako svoj výkladný projekt.

Dnes vyznievajú slová P. Tkáča až utopisticky. „Potrebujeme do Vysokých Tatier podľa vzoru Baťu presťahovať asi tisíc rodín, ktoré sem prídu žiť a pracovať. Potrebujeme pre nich postaviť bývanie, zreorganizovať dopravu a podporiť vznik novej infraštruktúry. Urobíme to preto, aby tu pracovali ľudia, ktorí sa v Tatrách budú cítiť ako doma. Lebo teraz to tak nie je,“ vysvetľoval začiatkom roku 2010 pre Hospodárske noviny P. Tkáč.

Finančníci naznačovali, že z Tatier chcú mať stredisko pre lepšie zarábajúcu a náročnejšiu klientelu. „Čašník by nemal zarábať päťsto, ale aspoň tisíc eur. Keď zdvihneme ceny ľudí, zdvihnú aj ostatní, kvalita pôjde hore. Stačí potom vyčkať dva roky a turisti prídu. Ja sa často čudujem, že pri súčasných službách chodí ešte stále do Tatier toľko hostí. Naším cieľom je znormalizovať situáciu,“ vysvetľoval P. Tkáč. V tom čase naznačoval, že do Tatier bude potrebné celkovo naliať 200 miliónov eur, do Vysokých malo smerovať podľa investičného plánu 80 miliónov eur.

Investície zabrali

Kým reči o osídľovaní Tatier sa ukázali ako prinajmenšom fantazmagorické, v investičnom pohľade sa partner J&T nemýlil. Do konca roku 2016 preinvestovala spoločnosť Tatry mountain resorts (TMR) vyše 230 miliónov eur, do Vysokých Tatier smerovalo 82 miliónov eur. Najmä z Jasnej a Tatranskej Lomnice urobil holding lyžiarske strediská európskych parametrov. A ako správny sa ukázal aj odhad P. Tkáča týkajúci sa návštevnosti. V priebehu dvoch rokov sa podarilo TMR zdvojnásobiť počet návštevníkov v ich zariadeniach. Z milióna zo sezóny 2009/2010 na dvojnásobok o dve sezóny neskôr.

Zdroj: Trend.sk

Ak niekto na Slovensku investoval do cestovného ruchu, tak to bol práve tento holding. Aj vďaka nemu sa mohla štátna Slovenská agentúra pre cestovný ruch chváliť nárastmi návštevnosti počas zimných mesiacov. Ďalším faktorom bol profesionálny marketing, ktorý v cestovnom ruchu u nás dovtedy nikto nerobil. Napríklad videoklip k piesni Happy situovaný v Tatrách, za ktorým môžeme hľadať rukopis TMR, mal na YouTube takmer sedem miliónov zhliadnutí a všimli si ho aj zahraničné médiá.

Na strane druhej však bola cenotvorba i ochrana prírody ako takej. Holding logicky podniká v oblasti, ktorá minimálne susedí s najvyšším stupňom ochrany. Samotní ochranári neraz priznávajú, že ak by „finančníkov“ nekrotili, boli by schopní zabrať aj celý národný park. A lyžiari si už navykli, že ceny skipasov na pokladniciach každoročne rastú.

Nové plány

TMR mala v Tatrách mohutný investičný vstup, od roku 2013 však strediská vo Vysokých Tatrách odsunula nabok. Základná infraštruktúra bola vybudovaná, počet návštevníkov rástol. Pomohla tomu sčasti aj migračná kríza či hrozby teroristických útokov. A že sú Tatry v kurze, ukázal aj koniec minulého roka, keď horské strediská zaznamenali dopravný kolaps. Už o ôsmej hodine ráno hlásili 30. decembra niektoré tatranské parkoviská plnú obsadenosť, mnohí lyžiari sa otáčali a vracali späť.

Po piatich rokoch sa zobúdzajú aj investičné aktivity holdingu priamo vo Vysokých Tatrách. „Keď sa pozriete na to, čo sa udialo v Tatrách za posledné tri roky, zistíte, že v podstate nič nové nepribudlo. Otázka smerovania Tatier sa riešila ešte v rokoch 2007 až 2008. V tom období to bolo logické, keďže strediská zaznamenávali prepady návštevnosti, a to z jednoduchého dôvodu – asi 15 rokov sa totiž v Tatrách skoro vôbec neinvestovalo. Dnes máme vo Vysokých Tatrách veľmi podobnú situáciu, keďže poslednú výraznú investíciu sme dokončili ešte v roku 2013,“ vysvetľuje pre TREND predseda Predstavenstva Tatry mountain resorts Bohuš Hlavatý.

Zdroj: TMR

Za hlavný problém, ktorý môže brzdiť rozvoj Tatier v budúcnosti, označil dopravu. „V tejto oblasti sa vo Vysokých Tatrách za posledných 25 rokov nezmenilo nič. Jediným riešením bolo parkovisko v Tatranskej Lomnici, ktoré už v špičkových dňoch nestíha,“ konštatuje B. Hlavatý a dodáva, že ich snaha postaviť záchytné parkovisko pri ceste na Matliare nenašla podporu. Ani jeho realizácia by však samotným strediskám nepomohla. „Budovať ďalšie parkoviská už dnes nestačí. Riešenie, ktoré by Tatrám skutočne pomohlo, je zásadné zníženie počtu presunov autami medzi strediskami,“ vysvetľuje predseda predstavenstva.