Rado Baťo nie je historik ani suchý ekonóm, ale šikovný bývalý ekonomický novinár a šéfredaktor TRENDU. Na jeho knihe to poznať. Tiahne sa ňou zásadné posolstvo. Slovensko, v trhových reformách kedysi premiant či tiger medzi štátmi strednej Európy, už viac ako dekádu reformy nerobí. Stagnuje, západ nedobieha. Najhoršie je, že aj pravicové vlády, ktoré vystriedali vlády Roberta Fica, stratili reformný apetít.

Kto by od podtitulu knihy Ekonomické dejiny ponovembrového Slovenska očakával suché fakty, bol by sklamaný. Nenájde v nej žiadne tabuľky či grafy. R. Baťo na seba zobral aj úlohu edukovať o ekonomických pojmoch, čo je v ére finančnej negramotnosti prínosom. Textu mierne uberá na kráse opakovanie myšlienok a preklepy. Akoby kniha bola písaná rýchlo a neprešla poriadnou jazykovou korektúrou.

Podpredseda vlády a minister financií SR Eduard Heger, ktorý uviedol do funkcie nového prezidenta finančnej správy Jiřího Žežulku (nie je na snímke) v Bratislave v utorok 1. decembra 2020. FOTO TASR - Martin Baumann
Neprehliadnite

Plánovali sme mnohé reformy, extrémne nás zamestnala pandémia, tvrdí Heger

Cesta privatizácie

Kniha ponúka dobrý prehľad o vývoji ekonomiky od Vladimíra Mečiara po Igora Matoviča. Človek sa dozvie – či pripomenie si –, ako začínali finančné skupiny a známi podnikatelia či prečo skrachovala transformácia slovenského hospodárstva, ktorú autor vtipne pomenúva heslom „cudzie nechceme, svoje si rozdáme“. To cudzie je zahraničný kapitál, ktorý na Slovensko v deväťdesiatych rokoch veľmi neprúdil. Preto sa privatizácia za vlády V. Mečiara zvrhla na rozdávanie štátnych firiem spriazneným podnikateľom za bagateľ. Firmy vytunelovali a obohatili seba aj rodinu.

Zaujímavá je kapitola o vzniku slovenskej koruny. Opisuje dôležitosť politiky Národnej banky Slovenska, ktorá udržala silu domácej meny napriek tlakom V. Mečiara na väčšie štátne výdavky. Spôsob, ako udržať hlad vlády po bezuzdnom míňaní, našli centrálni bankári v limite na ročnú výšku pôžičiek - päť percent príjmov štátu z predošlého roka bolo akýmsi predchodcom dlhovej brzdy.

To, že Mečiar neudržal výdavky štátu na uzde, sa prejavilo za vlády Mikuláša Dzurindu. R. Baťo konštatuje, že V. Mečiar nevymyslel originálny recept na transformáciu ekonomiky. Zmohol sa len na požičiavanie peňazí. Skončilo sa to útokom špekulantov na korunu, vybrakovaním devízových rezerv NBS na jej záchranu, koncom pevného kurzu a napokon jej znehodnotením oproti západným menám.

Rado Baťo: Ako skapal tatranský tiger
Zdroj: Premedia
Rado Baťo

Ako skapal tatranský tiger
Vydavateľstvo: Premedia
Kniha vyšla: 10. novembra 2020

Na úkor občanov

Zaujímavý pohľad na dejiny bankovníctva prináša kapitola s podtitulom Ako bankári ošklbali Slovensko a nič sa im nestalo. Autor opisuje, ako štát po ére mečiarizmu ozdravil bankový sektor a potom ho sprivatizoval. Bolo to drahé, odhady hovorili o sume sto miliárd korún. Zaplatili to daňoví poplatníci a pôvodcom tunelovania bánk sa nič nestalo na rozdiel od zakladateľov nebankových spoločností (BMG Invest či Drukos), ktorí skončili vo väzení.

Smutno-smiešny je príbeh krachu Devín banky, ktorá bola pod ochranou SDĽ. Autor ju nazýva paródiou na peňažný ústav. Banka nikdy nevytvorila zisk. Slúžila na deblokácie ruského dlhu voči Slovensku. Opäť sa potvrdilo, že rýchly pád malých bánk v rukách privatizérov je príbehom bezmocného štátu. Republika už pod vedením M. Dzurindu musela na ozdravenie bánk minúť desať percent HDP krajiny.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa