- Predstavujeme TREND Týždňa
TREND Týždňa je analytický seriál týždenníka TREND, ktorý pripravuje Janko Michal – dátový novinár s bohatou praxou v slovenských a českých médiách. Roky pôsobí ako autor v denníkoch Hospodářské noviny (ČR) a týždenníku TREND (SR), kde sa špecializuje na ekonomické analýzy a vizualizácie dát. Prihláste sa do nášho pravidelného týždenného newslettra a nezmeškajte najdôležitejšie články TRENDu.
Rozbiehajúci sa vlak digitalizácie a umelej inteligencie necháva Slovensko za sebou. Ukazuje to publikácia Digitalizácia v Európe, v ktorej Eurostat sleduje pokrok v digitálnej transformácii, schopnostiach populácie aj adopcii technológií firmami a štátom.
Málo zdrojov a vôle
Čo brzdí rozširovanie technológií umelej inteligencie v krajine pod Tatrami? Podľa Filipa Veľkého, špecialistu na tvorbu politík z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, je to predovšetkým nízka úroveň digitálnych zručností a slabé prepojenie výskumu s praxou. „Malé a stredné firmy často nemajú kapacity ani motiváciu investovať do AI, pretože počiatočné náklady na AI sú pre nich vysoké. Navyše Slovensko, ako jedna z mála krajín EÚ, stále nemá aktuálnu národnú AI stratégiu,“ konštatuje.
Nedostatok finančného aj ľudského kapitálu spolu so slabou podporou zo strany štátu považuje za kľúčový problém aj prezident IT asociácie Slovenska Emil Fitoš. „Až 84 percent spoločností, ktoré prechádzajú digitálnou transformáciou, investovalo do konkrétnych digitálnych technológií, no len 13 percent do umelej inteligencie. Z toho vyplýva, že firmy si najskôr musia vytvoriť prostredie, ktoré pozostáva z informačných systémov a zariadení na zber dát. Až potom môžu rozmýšľať nad nasadením AI,“ vysvetľuje.
Informácie namiesto dotácií
Pozícia Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR je táto: Firmám sa digitálna transformácia ekonomicky oplatí, pretože im prinesie rast produktivity a konkurencieschopnosti. Preto im štát nemusí poskytovať žiadne dodatočné finančné zvýhodnenie. „Skôr je priamo potrebné reagovať na dôvody, prečo podniky neprijímajú digitálne technológie do svojich procesov,“ uviedlo ministerstvo pre TREND. Ako kľúčové faktory v tomto smere identifikovalo nedostatok informácií, slabú pripravenosť na organizačné zmeny a nedôveru voči digitálnym technológiám. Riešenie vidí v budovaní dôvery, odbúravaní predsudkov a vyzdvihovaní pridanej hodnoty pre podniky.
S tým súhlasí aj F. Veľký. Podľa nebo by mal štát podľa vzoru Dánska či Rakúska široko informovať o výhodách AI aj v oblastiach mimo IKT, napríklad v administratíve, službách a vo výrobe. „A špeciálne dostať AI do škôl, vzdelávať učiteľov. Dánsko chce do roku 2028 zaškoliť v základnom chápaní AI až šestinu populácie,“ upozorňuje.
Ochota na digitalizáciu a prijímanie AI sa medzi odvetviami líši. „Veľké aktivity v oblasti digitalizácie a implementácie AI vidíme v oblasti maloobchodu a všeobecne služieb. Oveľa menej aktivít v digitalizácii vyvíjajú výrobné podniky. Považujeme to za riziko, keďže Slovensko je jednou z najpriemyselnejších krajín na svete,“ varuje E. Fitoš. Lepšiu pozíciu majú podľa neho veľké strojárske, metalurgické a chemické firmy, kým malé a stredné výrobné podniky sú kapitálovo a personálne poddimenzované.
- Digitálna dekáda v polčase
- Rok 2025 delí takzvanú Digitálnu dekádu na polovicu. Počas nej by mal do roku 2030 podiel obyvateľov s aspoň základnými digitálnymi zručnosťami vzrásť na 80 percent, každá domácnosť má mať prístup ku gigabajtovému internetu a sieti 5G, aspoň 90 percent malých a stredných podnikov má dosiahnuť určitú úroveň digitálnej intenzity a tri štvrtiny firiem majú adoptovať pokročilé technológie vrátane AI. Súčasnou realitou podľa Eurostatu je, že takmer 49 percent Slovákov má problémy s hľadaním informácií na internete, posielaním e-mailov, vytváraním jednoduchých dokumentov aj ochranou svojich dát.
- Michal Janko
V českom médiu Economie pôsobí od jesene 2013, predtým šesť rokov pôsobil vo VLM. Špecializuje sa na vizualizáciu dát.
