Tohtoročná správa World Happiness Report priniesla nepríjemné zistenia: obyvatelia Slovenska sú so svojím životom menej spokojní než počas pandémie ochorenia covid-19 alebo na začiatku ruskej agresie na Ukrajine.

Za dva roky sa Slovensko na rebríčku prepadlo zo sľubného 29. miesta na 50., hlboko pod západných a severných susedov. Správa Výskumného centra blahobytu na Oxfordskej univerzite pritom uvádza, že medzi západnou a východnou Európou dochádza k dlhodobému zbližovaniu úrovne šťastia, čo dokazujú Litva na 16. mieste, 19. Slovinsko a 20. Česko.

Vzďaľovanie sa od susedov

Výskum pod záštitou OSN sa robí každoročne od roku 2011 vo väčšine štátov sveta. Jeho základom je dotazník Gallupovho inštitútu, v ktorom asi tisíc respondentov z každej krajiny hodnotí svoju spokojnosť so životom na škále od 0 do 10. Celkové skóre je potom priemerom posledných troch ročníkov. Aktuálne slovenské skóre 6,22 teda pochádza z prieskumov z rokov 2022 až 2024. Výsledné číslo následne autori interpretujú pomocou siedmich faktorov do značnej miery podložených tvrdými dátami.

Niektorí odborníci však poukazujú na problematickosť metodiky. „Vždy je kľúčové zohľadniť medzikultúrne rozdiely – ako ľudia vnímajú svoju životnú situáciu, či majú tendenciu skôr sťažovať sa alebo, naopak, za každých okolností hovoriť, že sa ‚majú dobre‘,“ podotýka sociologička Oľga Gyárfášová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Hodnoty a najmä trendy v sociokultúrne blízkych krajinách však majú výpovednú hodnotu. V strednej Európe stojí za pozornosť vzostup Slovinska, Litvy a tiež Poľska v kontraste s čerstvým poklesom Slovenska a Maďarska.

Tri príčiny poklesu

Slovensko na svetovú špičku stráca najmä v oblasti dôvery a vnímania korupcie. Podľa O. Gyárfášovej môže jeho súčasný pokles súvisieť s tromi faktormi. Prvým je prehlbujúca sa polarizácia spoločnosti, ktorá zrejme súvisí s popularitou radikálnych politických strán. „Je ťažké povedať, čo je príčina a čo dôsledok. Výsledok je však jasný – menej šťastia znamená väčší dopyt po antisystémových stranách,“ konštatuje sociologička. Ako druhú príčinu vidí rýchly sled kríz od pandémie cez infláciu až po politickú krízu, ktorý spôsobil stratu istôt a perspektívy stability. „Dochádza k synergickému vplyvu viacerých paralelných kríz alebo ak chcete – polykrízy,“ opisuje O. Gyárfášová.

Leitmotívom správy o šťastí je pozitívny vplyv štedrosti a ochoty pomáhať druhým na samotných darcov. A práve v nedostatku štedrosti tkvie tretia príčina zaostávania Slovenska. „Vo vývoji tohto ukazovateľa vidno obrovský nárast v rokoch 2022 a 2023, čo súviselo s masívnou nezištnou pomocou ukrajinským utečencom okamžite po ruskej agresii. Tento entuziazmus sa však do veľkej miery vyčerpal,“ uzatvára sociologička. 

Dôvera a stabilita ako kľúče k šťastiu
Čo by mal štát robiť, aby sa obyvatelia Slovenska cítili šťastnejší? Podľa Beatrice Chromkovej Maney z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne by mal najmä zvýšiť dôveru vo verejné inštitúcie prostredníctvom transparentnosti a znižovania korupcie a podporovať občiansku a komunitnú angažovanosť. „Ďalej je veľmi dôležitá podpora vzdelávania a mediálnej gramotnosti populácie,“ tvrdí sociologička. „Ak sa v krajine objaví politická nestabilita, polarizácia spoločnosti alebo politické zmeny, prejaví sa to rýchlejšie na subjektívnom hodnotení než reálnymi zmenami,“ vysvetľuje pokles Slovenska na rebríčku.