Osemdesiat percent infekcií dýchacích orgánov spôsobujú vírusy. Tie však antibiotiká nelikvidujú. Na chrípku či prechladnutie nezaberajú. A iba necelá tretina angín je takého bakteriálneho pôvodu, kde sú antibiotiká užitočné.

Na Slovensku sú ambulantní lekári zvyknutí predpísať antibiotiká ihneď, ako sa objaví pacient s teplotou napríklad s podozrením na chrípku. Aj keď vidieť mierne klesajúci trend v predpisovaní antibiotík, oproti škandinávskym krajinám či Maďarsku, Česku a Rakúsku si pacienti v slovenských lekárňach až príliš často vyberajú tieto lieky.

V Česku to tak nepreháňajú

Podľa slovenskej štúdie S-MedDial, ktorá sledovala predpisovanie antibiotík na vzorke lekárov pediatrov v rozpätí rokov 2003 až 2009, by sa malo šesťdesiat až osemdesiat percent prípadov infekcií dýchacích ciest liečiť bez antibiotík. „V analýze nám vyšlo, že aj najlepší lekári napíšu v štyridsiatich až päťdesiatich percentách prípadov antibiotiká,“ tvrdí prednostka Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) Helena Hupková, ktorá projekt viedla. Spolu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou analyzovali postupy a dáta od piatich stoviek lekárov.

Detailné analýzy postupov lekárov ukázali veľké rozdiely v prístupoch medzi jednotlivými pediatrami. Napríklad v zimnej sezóne na prelome rokov 2008 a 2009 skupina špičkových pediatrov predpisovala antibiotiká iba v 28 percentách prípadov, kým iní detskí lekári až v 51 percentách. Podobne pediatri s najkvalitnejšími liečebnými postupmi mali na jedného pacienta nižšie náklady na antibiotiká o 21 percent.

Analýza S-MedDial zistila aj podstatný rozdiel medzi zvyklosťami slovenských a českých pediatrov. Kým na západ od slovenských hraníc je 26-percentná šanca, že pri vstupe dieťaťa s akútnym ochorením horných dýchacích ciest do ordinácie odíde matka s predpísaným antibiotikom, na Slovensku ich dostane každé druhé vyšetrované dieťa.

Makrolidy príliš nezaberajú

Slovensko zápasí aj s ďalším antibiotickým problémom. Takzvaný makrolidový rad je najčastejšie predpisovaná skupina širokospektrálnych antibiotík. Patrí k nemu aj pacientmi žiadané trojdňové antibiotikum Sumamed, ktoré je na Slovensku na špici najpredávanejších antibiotík, ale aj Klacid či Fromilid.

Podľa projektu ESAC (European Surveillance of Antimicrobial Consuption) z roku 2008 sú slovenskí ambulantní lekári lídrami v predpisovaní týchto liekov v rámci celej Európskej únie. Na tisíc obyvateľov ich podávajú sedemnásobne viac ako vo Švédsku. „Tento druh antibiotík by mali lekári predpisovať iba pri alergiách na penicilín, pri niektorých druhoch zápalov pľúc a napríklad pri zistenom Helicobateri pylori, ktorý spôsobuje žalúdočné komplikácie. Na Slovensku sa predpisuje takmer na všetko,“ hovorí H. Hupková.

Pričasté predpisovanie makrolidov spôsobuje vysokú rezistenciu – zlyhanie lieku pri eliminácii baktérie, na ktorý bol pôvodne určený. Podľa ostatných analýz už makrolidy nezaberajú štyridsiatim percentám Slovákov. V mestách tento druh liekov v súčasnosti zbytočne berie viac ako šesťdesiat percent pacientov. V Česku je to len desatina ľudí.

Slováci hltajú antibiotiká

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa