Slovensko je sebestačné vo výrobe certifikovaného osiva obilnín ako mäkká či tvrdá pšenica, jačmeň, ovos alebo tritikale. Rovnako na tom je pri certifikovanom osive sója. Čiastočne to platí pri výrobe osiva kukurice, keďže 75 percent z neho sa dováža zo zahraničia. Osivá slnečnice a repky sa dovážajú na sto percent.
Výnosnosť plodín
Bez dobrého osiva majú ostatné faktory na úrodu obmedzený efekt. Spoločnosť INTERAGROS aj preto zaraďuje do predaja iba certifikované osivá, ktoré úspešne prešli náročným procesom uznávania slovenským alebo európskym certifikačným orgánom. Registrované sú na Slovensku alebo sú uvedené v spoločnom katalógu odrôd Európskej únie (EÚ).
Vlajkovou loďou v oblasti osív repky a kukurice je pestovateľský program Enagold od renomovaných výrobcov. Ako uvádza manažérka oddelenia osív v spoločnosti INTERAGROS Ľudmila Luptáková, program stojí na dvoch pilieroch. Prvým je pestovateľská kvalita hybridu, kam sa radí výnosnosť a odolnosť proti stresovým podmienkam a chorobám. Druhým je spracovateľská kvalita, teda akosť škrobu pri kukurici a obsah oleja pri repke.
„Cez Enagold prepájame celý výrobný reťazec od šľachtiteľov ako nositeľov inovácie cez distribúciu osív, pestovanie u našich slovenských pestovateľov až po spracovateľský priemysel, ktorý transformuje komodity na biopalivá,“ hovorí odborníčka s tým, že v segmente obilnín a strukovín sú so spoločnosťou v skupine Exata Group výrobcom certifikovaného osiva potravinárskej pšenice, tvrdej pšenice, sladovníckeho jačmeňa a potravinárskeho hrachu. Aj tu je základnou požiadavkou na odrody vysoký výnos.
Faktory pri výbere osív
Výber správneho hybridu je kľúčové rozhodnutie pre každého pestovateľa. Do úvahy musí brať genetické vlastnosti hybridu, ale aj klimatické podmienky, v ktorých osivo zaseje. Moderné hybridy sú optimalizované na dosiahnutie vysokých výnosov pri rôznych úrovniach hnojenia a intenzity pestovania.
Ponuka osív spoločnosti INTERAGROS obsahuje hybridy s overenými výnosovými charakteristikami, ktoré sú navrhnuté tak, aby maximalizovali produkciu z hektára. Majú napríklad pokročilé vlastnosti odolnosti proti suchu a škodcom a zaručujú stabilitu výnosov aj v náročných pestovateľských podmienkach.
Častou témou farmárov, ale aj laickej verejnosti je vplyv genetického vylepšovania osív na zdravie ľudí i zvierat. Ako však upozorňuje Ľ. Luptáková, v genetickom vylepšovaní osív predstavujú významný krok smerom k udržateľnému a efektívnemu poľnohospodárstvu, ktoré dokáže čeliť výzvam klimatických zmien a rastúcej svetovej populácie. „Majú viacero etických výziev, a to najmä z hľadiska bezpečnosti zdravia a vplyvu na životné prostredie.“
Na druhej strane odborníčka zdôrazňuje, že v Únii, a teda aj na Slovensku, existujú veľmi prísne pravidlá týkajúce sa genetického vylepšovania rastlín. Platí to najmä pre geneticky modifikované organizmy (GMO).
„Všetky nové techniky editácie genómu sú pod režimom GMO, čiže v komerčnom poľnohospodárstve EÚ sú prakticky nepoužiteľné. V Európe sa pri tvorbe nových odrôd spoliehame najmä na tradičné metódy šľachtenia, čiže na MAS (marker-assisted selection) a mutagenézu, čo je chemická mutagenéza alebo žiarenie na vyvolanie náhodných mutácií. To sa nepovažuje za GMO. Opačným smerom idú USA, kde je až 90 percent produkcie kukurice GMO,“ dodáva.
Kľúčové riziká v sektore
V oblasti osív zohrávajú zásadnú úlohu faktory, ktoré nie je možné priamo ovplyvniť. Keďže ide o sektor závislý od prírodného cyklu, čoraz častejšie čelí dôsledkom klimatických výkyvov, ako sú extrémne zrážky, dlhodobé suchá či vysoké teploty. Vplyv týchto javov na pestovateľov a distribútorov je priamy a môže znamenať zásadné výpadky v produkcii. Environmentálne faktory sú preto podľa odborníkov pre sektor tou najväčšou a najkomplexnejšou výzvou.
Okrem klimatických javov poľnohospodárstvo ovplyvňujú ďalšie vonkajšie vplyvy. Medzinárodnopolitické napätie, čoraz prísnejšie regulačné požiadavky a zároveň rozbiehajúca sa digitalizácia zásadne menia spôsob, akým musia firmy v osivárstve fungovať. S tým súvisí potreba prepracovania vnútropodnikových stratégií a zavádzania systémov schopných rýchlo reagovať na nové situácie. Riešením výziev je podľa Ľ. Luptákovej investícia do ľudského kapitálu.
„Aby sme na tieto výzvy dokázali odpovedať, treba mať k dispozícii kvalitných a kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú schopní flexibilne predvídať a následne reagovať na neočakávané situácie.“
Finančné prostredie podnikania ovplyvňuje daňová politika štátu. Napriek tomu, že väčšina osív nie je zaťažená DPH, existujú výnimky, ako napríklad osivo hrachu, ktoré prinášajú komplikácie. Navyše transakčná daň zvyšuje nákladovosť, čím znižuje ziskový potenciál najmä pri menších subjektoch.
Ukrajina do EÚ
Ďalším veľmi vážnym faktorom, ktorý môže naozaj významne ovplyvniť slovenský osivársky trh, je potenciálna integrácia Ukrajiny do spoločného európskeho priestoru. Ukrajina má efektívne fungujúcu veľkovýrobu základných plodín a jej výrobné náklady sú výrazne nižšie ako v štátoch EÚ. Tým by sa mohla narušiť konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva, čo by sa následne premietlo aj do sektora osív.
Rozdiely v legislatívnych a environmentálnych štandardoch sú podľa Ľ. Luptákovej významné – ide najmä o voľnejšie osivové normy, nedostatočnú trasovateľnosť a neoficiálne používanie geneticky modifikovaných plodín. Ako upozorňuje, prípadnej integrácii Ukrajiny do EÚ bude musieť predchádzať dôsledná harmonizácia týchto noriem.
Napriek tomu ostane ukrajinská konkurencia výrazná. Ľ. Luptáková preto odporúča, aby slovenskí pestovatelia už teraz zvažovali diverzifikáciu svojej výroby na plodiny s vyššou pridanou hodnotou. „Príkladom môže byť pestovanie tvrdej pšenice, ale i samotné osivárstvo, množenie osív či už kukurice, sóje, alebo obilnín.“
- Geopolitika a konkurenčný tlak
- Rozsah globalizácie v poľnohospodárstve spôsobuje, že aj najmenšia zmena na medzinárodnej scéne sa premieta do fungovania domácich podnikov. Ceny energií, obchodné obmedzenia či vojenské konflikty vplývajú na výrobu, dovoz a cenotvorbu osív. Geopolitika totiž podľa Ľudmile Luptákovej často ovplyvňuje ceny komodít vrátane osív, čo ešte zvyšuje tlak na firmy. Situácia sa výrazne vyostrila v období pandémie, keď sa objavili problémy s dostupnosťou kľúčových dodávok zo zahraničia. Slovensko bolo závislé od importu osív kukurice a slnečnice a časovo sa blížil agronomický termín sejby. Krátko nato malo na agrosektor vážny negatívny vplyv vypuknutie vojenského konfliktu na Ukrajine, ktorý zásadne ovplyvnil európsky trh s energiami. Náklady na vstupy skokovo stúpli, čo prispelo k nevídanej volatilite cien. (ts)
Článok je súčasťou seriálu Poľnohospodárstvo, ktorého partnerom je spoločnosť Interagros.
