Snaží sa vnášať do učenia prístup zameraný na žiaka podobne, ako to robia britské či škandinávske školy. Sama hovorí, že podstatou nie je množstvo slovíčok či zložitá gramatika, ale predovšetkým schopnosť vedieť komunikovať v cudzom jazyku. Tradičný prístup k učeniu jazykov však podľa nej v študentoch vytvára skôr bariéry, ktoré si potom prenášajú aj do ďalšieho života.

Ako ste sa dostali k výučbe angličtiny?

Náhodou. Ja som študovala pedagogickú psychológiu a angličtinu. Zamilovala som sa do psychológie, ale čo s ňou za diktatúry proletariátu? Zhodou okolností sa na filozofickej fakulte práve otvárala táto kombinácia, tak som sa utešovala, že keď sa neuplatním s psychológiou, tak stále budem mať aj tú angličtinu. Aj keď aj tá bola taká neistá v tom čase. Skončila som štúdium s tým, že presne viem, ako nechcem učiť angličtinu, ale netuším, ako by som ju učiť mala. Ani som ju potom dlho neučila, učila som pedagogickú psychológiu. Prvé leto po revolúcii som zažila trojtýždňový intenzívny kurz pre učiteľov angličtiny so štyrmi Britmi a štyrmi Američanmi — lektormi. Vtedy sme na vlastnej koži poprvýkrát zažili vyučovanie orientované na žiaka. Po troch dňoch som vedela, že presne toto chcem robiť, takto chcem učiť. Predtým som od februára do júna musela učiť angličtinu a bolo to strašné. Bola som tradičná a nepríjemná, boli to muky pre mňa i žiakov. Chcela som odísť zo školstva. Po tomto kurze som však začala uplatňovať nové poznatky a skúsenosti, bolo neuveriteľné, čo to robilo so žiakmi. Zakrátko som prešla na univerzitu a začala sa tomuto smerovaniu venovať naplno.

Prekvapilo ma, že firmy sa sťažujú na nedostatok ľudí hovoriacich po anglicky. Čím to je, že takmer po 30 rokoch a neustálom učení angličtiny ľudia aj tak nerozprávajú? Nemáme učiteľov?

Ak by som to mala zhrnúť jednou vetou, tak by to bolo: tradičné školstvo a nedostatok kvalitných učiteľov. Bodka. Nebudem rozprávať o stave školstva, o tom sa píše naozaj veľa a týka sa to aj jazykov. Angličtina má navyše vlastné špecifiká. Ľudia, ktorí dobre ovládajú angličtinu, sú na trhu žiadaní, a ak sú šikovní, zamestnajú sa vo firme, ktorá si ich ešte doškolí. Veľa kvalitných študentov z pedagogickej fakulty nejde do školstva. Hlavne kvôli peniazom. Dlho som sa bránila si pripustiť, že je to o peniazoch, ale: je to hlavne o peniazoch. Tie argumenty typu: nehovorte mi, že keď dostane vyšší plat, bude lepšie učiť, sú mimo. Keď dostane lepší plat, nebude musieť mať dve zamestnania, nepôjde robiť do firmy, pretože ho duša ťahá do školstva. Najviac ma bolí, keď mám šikovných študentov, z ktorých by boli vynikajúci učitelia, chcú to robiť. Ale nie za také platy a v takých podmienkach. A sú v tom aj emócie. Ani status učiteľa nie je vnímaný dobre, ľudia sa cítia nedocenení. Učiteľov to negatívne naprogramováva, takže možno by aj vedeli učiť inak a lepšie, ale prečo? Za tie peniaze? Som telom a dušou pedagóg, dlho som sa tomu bránila, ale je to naozaj hlavne v peniazoch. V lepšom prípade idú učiť do jazykových škôl alebo firiem.

Aký je záujem o pedagogický odbor angličtiny?

Záujem tu je, prichádzajú ľudia, ktorých baví angličtina a chceli by ju učiť. No čím sú starší, tým akoby ich záujem o učenie klesal. Rozhľadia sa, sú medzi staršími na intráku. Na začiatku ešte idú za ideálmi, ale keď sa rozhľadia, idú zo školstva radšej preč. To ma osobne veľmi mrzí. Nemáme páky na to, ako ich motivovať. Na seminároch máme často skvelú spätnú väzbu, ale zatvoria sa brány školy a idú do iného sveta. Mnohí sa nakoniec dostanú do školstva, ale neskôr, napríklad ženy s malými deťmi, keď sa im to zdá výhodné. Akurát to je na motiváciu dosť málo.

Ako je 

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa