Tieto otázky si kladie autor Tomáš Feřtek na začiatku svojej knihy Co je nového ve vzdělávání. V dnešnej dobe štrajkujúcich učiteľov a ich už takmer donkichotského boja za vyššie platy sa vytráca porozumenie celkového kontextu stavu vzdelávania.

Spoločenská degradácia postavenia pedagógov a úroveň ohodnotenia ich práce sú pritom sprievodným javom systému, ktorý si na mnohých frontoch zatvára oči pred skutočnosťou, a preto si nevyhnutne vyžaduje mentálny refreš.

Ťažoba tradície

Uzavretá školská trieda, kde sedí veľká skupina detí, ani nemukne a počúva učiteľa, ktorý všetkým rovnako nadiktuje vety, ktoré od nich bude zajtra chcieť zopakovať, aby číslicou ocenil mieru ich úspešnej reprodukcie. Do ktorej doby by ste zaradili tento model? Na začiatok dvadsiateho storočia, do školy normalizačného socializmu alebo ide o obraz dneška?

Pri dotazníkovom prieskume by každá z týchto možností isto dostala svoje hlasy. Podľa T. Feřteka je to znak toho, že škola sa dlhodobo drží v mantineloch, ktorých pôvod siaha až ku školskému poriadku Márie Terézie z roku 1774.

Čo vlastne ovplyvňuje nastavenie systému vzdelávania? V dobe demokratizácie gramotnosti pred dvesto rokmi išlo o to, aby čo najviac ľudí bolo schopných rozumieť príkazom a vykonávať ich. Tento mechanický model produkcie kvalifikovanej pracovnej sily pretrval aj v dobe priemyselnej revolúcie, počas budovania socializmu a tiež pri sofistikovaných požiadavkách dneška.

Ako spôsob realizácie tohto plánu sa zakorenil princíp frontálnej výučby v školskej triede, pri ktorej nositeľ vedomostí, čiže učiteľ, efektívnym spôsobom nalieva informácie do disciplinovaného kolektívu prázdnych hláv.

Ak sa dnes ukazuje, že sa tento systém otriasa v základoch, že úroveň vzdelania klesá, že žiaci sa v škole nudia a učiteľ prestáva byť inšpiratívnou autoritou, tak je na mieste otázka: Mohlo by byť matricou vzdelávania aj niečo iné než technokratická objednávky doby?

Prečo sú školy zamrznuté v časoch Márie Terézie a ako urobiť upgrade

Tomáš Feřtek – Co je nového ve vzdělávání. Nová beseda, 2015, 98 s. Zdroj: Nová Beseda

Ako sa naozaj učíme

„Objavy súčasnej neurológie konštatujú, že spôsob, akým v školách vyučujeme, je nezlučiteľný s fungovaním ľudského mozgu a len plytvá schopnosťami žiakov a študentov,“ konštatuje T. Feřtek.

Tým zároveň pomenúva jeden z možných inšpiračných zdrojov pre iný spôsob prístupu k adekvátnemu nastaveniu vzdelávania. Psychológia, neurológia a ďalšie prírodné vedy už viac než päťdesiat rokov produkujú poznatky o mentálnych procesoch pri učení, voči ktorým však inžinieri školských systémov zostávajú hluchí.

Stačí pritom letmý pohľad do galérie aktuálneho výskumu, aby sa ukázal úplne iný obraz toho, ako sa človek vo vývine učí. Začína to zistením, že u každého jedinca prebieha proces učenia individuálne, že pružnosť mozgu i uchovávanie poznatkov podporuje vzájomná komunikácia, že ľudia sa odlišujú rôznymi typmi inteligencie a teda nemôžu byť vnímaní ako jednoliata masa.

Ukazuje sa tiež, že motiváciou k učeniu je možnosť autonómneho rozhodovania a hlavne presvedčenie o 

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa