Projekt celoživotného vzdelávania ako nástroja uplatniteľnosti (CVANU) z rezortu školstva patrí medzi tie menej známe. No je vzorovým príkladom negatív, ktorými eurofondy na Slovensku trpia. Neodborná príprava, nezmyselné ciele, nesprávna realizácia, formálne napĺňanie zámerov a napokon plytvanie zdrojmi, ktoré pritom práve školstvo tak veľmi potrebuje.

Premrštený rozpočet

Keď v roku 2013 vtedajší minister školstva Dušan Čaplovič posvätil projekt CVANU, mnohí odborníci len zalomili rukami. Brusel síce slovenskú vládu už dlhšie upozorňoval, že zaostáva vo vzdelávaní dospelej populácie, no riešenie rezortu nadchlo málokoho. Oprášený projekt, ktorý neprešiel cez exministra školstva Jána Mikolaja (SNS), zveril D. Čaplovič malej, priamo riadenej organizácii bez skúseností s ďalším vzdelávaním.

Na projekt pritom vyčlenil 28 miliónov eur. Sumu, ktorá by nasýtila celú brandžu na štyri-päť rokov.

Na Slovensku v tom čase existovalo vyše tisíc inštitúcií ďalšieho vzdelávania, ktoré medzi sebou súperili o zamestnancov súkromných firiem aj štátu a školili v stovkách rôznych programov od angličtiny po zváranie. Grantová schéma a súťaž by prospeli kvalite a cene kurzov aj počtu preškolených ľudí. Štát sa však rozhodol ísť vlastnou cestou úplne odznova a radšej rozšafne míňal.

Všetko odznova

Právnička Zuzana Štrbíková a jej tím z ústavu navrhli vytvoriť úplne novú infraštruktúru – sieť „poradenských centier pre dospelých“ v 25 krajských a okresných mestách. Vyžadovalo si to nájsť a prenajať priestory, nakúpiť počítače, projektory a tlačiarne, zazmluvniť lektorov a tútorov, ktorí by v mene ústavu vykonávali kariérne poradenstvo a rekvalifikačné školenia. Ústav dal za peniaze z projektu vytvoriť nové opisy kvalifikačných štandardov ako kozmetička či kuchár a dal si ich akreditovať na ministerstve školstva, hoci už ako štandardy existovali a vzdelávacie inštitúcie v nich vzdelávali.

Od profesijných komôr si ústav objednal štyridsať kurzov – tzv. modulových vzdelávacích programov. Tie mali manažérov či záhradníčky prevzdelať napríklad na chov zvierat, prípravu minútok či masáže tváre. „Rozhodli sa rozkopať celé mesto, aby naťahali nové káble, namiesto toho, aby použili zadarmo tie existujúce, navyše kvalitnejšie,“ hovorí andragóg Branislav Frk. Súčasťou každého školenia mala byť aj elektronická časť, na ktorú projekt vyčlenil najväčší balík peňazí – desať miliónov eur. A práve tento e-learning podľa niektorých odborníkov neexistuje. Nikdy ho vraj reálne nevideli.

Ako Columbova žena

„Vytvárať pre všetky kurzy e-learning je nezmysel, pretože je to pre tieto cieľové skupiny ako baník, murár, tesár alebo chovateľ oviec nevhodná forma vzdelávania a zbytočne vyhodené peniaze,“ tvrdil prezident Asociácie inštitúcií vzdelávania dospelých Klaudius Šilhár v čase, keď ministerstvo školstva projekt ohlásilo. Dnes upozorňuje, že ani rok a pol po skončení projektu nemá odborná verejnosť možnosť posúdiť kvalitu vzdelávacieho softvéru, za ktorý štát zaplatil milióny eur.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa