Nasáva do seba vplyvy naprieč kontinentmi, inšpiruje sa slávnymi románmi aj filmami. Aké sú hlavné trendy v klasickej hudbe po roku 2000? Keby som sa vás spýtal, či poznáte Príbeh služobníčky, pravdepodobne by ste mi povedali áno. Potom by som sa vás však musel opýtať, čo máte na mysli. Väčšina z vás by zrejme odpovedala, že ten skvelý dystopický seriál s úžasnou Elisabeth Mossovou v hlavnej úlohe. O trochu menej z vás by mi povedalo, že to je ten fantastický román od nositeľky radu prestížnych ocenení Margaret Atwoodovej. Som si však takmer stopercentne istý, že by si nikto nespomenul na famóznu operu dánskeho skladateľa Poula Rudersa, ktorý ju skomponoval v roku 2000 na libreto Paula Bentleyho, ktorý, samozrejme, vychádzal z románu M. Atwoodovej.

Je veľká škoda, že opera sa u publika neteší takej popularite ako seriál. Jednak to je mimoriadny hudobný zážitok, jednak skvelý dôkaz toho, že vážna hudba a forma opery nezamrzli niekde v Taliansku devätnásteho storočia, naopak, ide o živelnú časť kultúry. Napokon aj klasika má vlastnú streamingovú platformu v kadečom prekonávajúcu dokonca Spotify.

Aj preto sme si pre vás pripravili krátky exkurz do sveta klasiky po roku 2000, ktorá dokázala držať prst na pulze doby, či už sa to týka tém, príbehov, alebo vplyvov ďalších hudobných žánrov.

Zostáva len hluk

Hudba patrí k najemotívnejším umeleckým žánrom. Už preto, že si aspoň do určitej miery nemôže pomáhať žiadnymi konkrétnymi tvarmi a motívmi, ale všetko je iba zhluk zvukov, ktoré v poslucháčovej mysli vytvárajú obrazy, myšlienky, no predovšetkým emócie. Aj preto hudba patrila k najcennejším umeleckým prejavom od antiky cez stredovek až do začiatku 20. storočia. Ikonickým okamihom dejín hudby sa podľa amerického hudobného kritika Alexa Rossa stala premiéra opery Richarda Straussa Salome. Strauss v nej porušil všetky dovtedajšie pravidlá klasiky, narušil harmonický kánon, nahradil ho atonalitou... a potom už „zostáva len hluk“, ako znie titul Rossovej kľúčovej práce o klasickej hudbe 20. storočia.

Mohlo by sa zdať, že odvtedy sa v dejinách symfonickej hudby už neodohralo takmer nič, s výnimkou hnutia minimalistov. Vážna hudba sa však v skutočnosti nikdy nezastavila, nasáva všetky vplyvy, vníma posúvajúce sa hranice zvukových možností a čoraz viac koketuje s populárnymi žánrami.

Opernej adaptácie sa v roku  2007 dočkala aj Alica v krajine zázrakov, ktorú podľa slávneho príbehu skomponoval britský umelec Will Todd
Zdroj: Opera Holland Park
Opernej adaptácie sa v roku 2007 dočkala aj Alica v krajine zázrakov, ktorú podľa slávneho príbehu skomponoval britský umelec Will Todd

Globálne menu

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa