Na reprodukovaných fotografiách z knihy Praha objektívom tajnej polície možno rozpoznať prominentné objekty záujmu – Miloša Formana (obrázok vľavo dolu) a Milana Kunderu (obrázok vpravo dolu). Okrem nich táto unikátna publikácia z dielne českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov obsahuje ďalšie stovky doposiaľ nepublikovaných fotografií zo sledovaní, ktoré uskutočňovala komunistická Štátna bezpečnosť v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia.

Snímky predstavujú surový obraz normalizačnej Prahy. Sú to na prvý pohľad zlé fotografie, pričom práve ich antiestetickosť tiež otvorene komunikuje pôvodný účel – sledovanie. No okrem historickej hodnoty dnes, dosť paradoxne, získavajú tiež hodnotu umeleckú. V histórii svetovej fotografie môže ísť o unikát. Praha je na týchto záberoch zachytená spôsobom, pod ktorý by sa vedeli podpísať aj Robert Frank či Garry Winogrand – dokumentaristi svetového formátu. Otázkou v tejto súvislosti ostáva, či a za akých okolností je možné eštebácku „šmíru“ považovať za umeleckú tvorbu. Nad tým si budú lámať hlavy zberatelia (ak sa nejakí nájdu). Pre nich per analogiam ponúkame jeden aktuálny myšlienkový experiment. Nakoľko je pravdepodobné, že dnes populárne prepisy odpočutých rozhovorov budeme raz v budúcnosti považovať za literárne diela?

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa