Nerozumiem, prečo by pacient nemohol v ambulancii platiť

Pôsobil ako riaditeľ štátnej nemocnice, bol aj súčasťou vedenia súkromnej nemocnice. V čom je najväčší rozdiel, prečo si myslí, že šéfovia štátnych nemocníc nemajú takmer žiadne kompetencie, a ako sa na ministerstve zdravotníctva vybavujú investície, porozprával MUDr. Robert Vetrák.

Analytici ministerstva financií vydali štúdiu o fungovaní nemocníc. Skritizovali napríklad časté výmeny riaditeľov v štátnych nemocniciach, ako príklad uviedli Univerzitnú nemocnicu Bratislava, ktorej vedenie sa za dvanásť rokov zmenilo až osemkrát.

Bohužiaľ, štátne nemocnice na Slovensku nemajú skutočnú právnu subjektivitu, ale len virtuálnu subjektivitu. Reálne však nemajú žiadne kompetencie. V krajinách EÚ to nefunguje tak ako u nás, že by štátna nemocnica patrila pod ministerstvo zdravotníctva. Stačí sa ísť pozrieť do Rakúska a porovnať si ich AKH nemocnicu a našu Univerzitnú nemocnicu v Bratislave. AKH patrí mestu Viedeň, ďalším jej majiteľom je univerzita, nie štát. Majú skutočnú právnu subjektivitu, pretože majú predstavenstvo, kde sú zástupcovia mesta, univerzity, zamestnancov a tak ďalej. Oni vymenúvajú manažment na základe výberového konania. A aj keby tamojší minister zdravotníctva neviemako chcel, riaditeľa AKH nemocnice nemôže odvolať. O tom rozhoduje len samosprávny orgán nemocnice, ten rozhodne, či je riaditeľ dobrý alebo zlý. U nás vládne totálny centralizmus, minister zdravotníctva je vlastne generálny riaditeľ všetkých riaditeľov štátnych nemocníc. Všetky štátne nemocnice podliehajú ministerstvu zdravotníctva, a čo je horšie, riaditelia sú tam dosadzovaní na základe politických nominácií. A keď je niekto politický nominant, nemôže reálne riadiť nemocnicu podľa manažérskych princípov.

Mali sme už aj lesníka na čele Národného ústavu detských chorôb.

To je už úplne mimo. Možno išlo o dobrého manažéra, neviem, ale nemôže byť na čele nemocnice – a ešte takej špecifickej, ako je detská nemocnica.

Aj vy ste boli riaditeľom tej nemocnice, vtedy ešte Detskej fakultnej nemocnice.

Áno, a takisto som mal niekedy problém na ministerstve vysvetliť niektoré špecifiká. Napríklad mi vyčítali, že CT v našej nemocnici je na rozdiel od ostatných štátnych nemocníc ako jediné stratové. Nerozumeli však jednej veci – že keď ide na CT vyšetrenie dieťa, musíte ho predtým uspať. Tým sa, samozrejme, zvýšili personálne náklady, pretože pri vyšetrení potrebujete okrem rádiologického asistenta a rádiológa aj anestéziologický tím. Hneď máte pri tomto výkone o troch ľudí viac, ešte aj s vyšším platom. Navyše zákrok netrvá dvadsať minút, ale hodinu, pretože dieťa sa musí prebrať z anestézie. Ako vás teda môže riadiť niekto, kto nepozná procesy v nemocnici? Tak to potom aj vyzerá. Naozaj nie je dobre, že riaditelia nemocníc sú nominovaní politicky. I keď sú tam nejaké formálne výberové konania.