Extrémy počasia sa stávajú bežnou súčasťou života. Priemerne sa naša planéta za posledných sto rokov oteplila o 1,1 stupňa Celzia. Pri dnešnom tempe rastu teploty vedci predpokladajú, že do roku 2050 priemerná teplota stúpne o ďalšie dva stupne. Bude to znamenať viac extrémov počasia, prudšie výkyvy teplôt aj gigantické ekonomické škody.

„Európa, aj s našou účasťou, by sa mala stať dlhodobým lídrom pri odvrátení viacerých globálnych hrozieb. Aj hrozby, ako je klimatická kríza. Proces globálnej zmeny klímy musíme spomaliť a zvrátiť, lebo v opačnom prípade to môže mať zásadné následky aj pre Slovensko,“ vyhlásila v inauguračnom prejave prezidentka Zuzana Čaputová. Okrem symbolického významu, ktorý má slovné spojenie „klimatická kríza“ namiesto „zmena klímy,“ majú slová prezidentky aj ekonomický presah.

Európska environmentálna agentúra (EEA) vyrátala, že medzi rokmi 1980 až 2013 európske krajiny stratili v dôsledku klimatickej zmeny viac ako 480 miliárd eur. Slovensko prišlo o 1,3 miliardy eur. Globálne otepľovanie negatívne ovplyvňuje takmer každú oblasť života, od poľnohospodárstva a priemyslu cez energetiku, turizmus až po ľudské zdravie.

Figovníky a južanské jablká

Kým pred 30 rokmi boli citróny alebo figy na Slovensku „exotikou“, dnes už na mnohých miestach dokážu nielen prežiť zimu, ale ponúknuť úrodu. Práve figovník je strom, ktorý kedysi patril k oblasti Stredozemného mora. Dnes sa v nízkych polohách u nás dá nájsť celkom bežne.

„Figovník som zasadil pred piatimi rokmi, za ten čas z neho vyrástol veľký strom. Úroda mi väčšinou dozreje už v polovici alebo na konci septembra,“ hovorí dôchodca Ivan Komínek zo Skalice. Kraj, ktorý je známy najmä viničom, sa začína amatérsky orientovať na nové druhy plodín. Podľa klimatológov nie je vylúčené, že postupne sa bude meniť aj štruktúra poľnohospodárskych rastlín pestovaných vo veľkom.

„Dostávajú sa k nám nové odrody jabĺk, ktoré by pred 15 rokmi nedorástli. Posúva sa aj dátum zberu, pri väčšine plodín sú to dva až tri týždne,“ hovorí predseda Ovocinárskej únie Slovenskej republiky Marián Varga. Tu sa však pozitíva, ktoré sa na klimatickej zmene dajú nájsť, končia. Hoci priemerne spadne za rok asi rovnaké množstvo zrážok ako v minulosti, naťahujú sa obdobia sucha a potom padá veľké množstvo zrážok naraz, čo je pre agrosektor problém.

Stámiliónové náklady

Tento rok vytrvalé dažde spôsobili problémy pestovateľom jahôd. Po relatívne suchej jari začalo v máji výdatne pršať a ešte nezrelá úroda na poliach začala plesnivieť. Vo firme Boni Fructi v Dunajskej Lužnej odhadli straty na úrode na 20 až 30 percent oproti vlaňajšku.

Prudké výkyvy počasia so sebou prinášajú prudké búrky sprevádzané krupobitím, ktoré takisto pravidelne ničia úrodu. Na ochranné opatrenia proti krúpam ovocinári míňajú ďalšie peniaze, ktoré by sa dali použiť inde. K boju proti suchu patria aj investície do závlahových systémov, ktoré síce rezort pôdohospodárstva podporí sumou 22 miliónov eur, no podporená firma z týchto peňazí môže pokryť len polovicu svojich nákladov.

Máme miliardovú klimatickú sekeru. A zatína sa hlbšie

Zdroj: Trend.sk

„Priame finančné dôsledky zmeny klímy sa vyčísľujú

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa