Ekonomicky ťažké časy čakajú obyvateľov slovenských dedín a miest. Po siedmich rokoch samosprávy opäť čelia razantnému výpadku príjmov. Ich zamestnanci už pocítili nedostatok peňazí na škrtnutí väčšiny tohtoročných odmien. Navyše časť primátorov aj županov otvorene začína hovoriť o tom, že v tomto ani budúcom roku si nebude môcť dovoliť plošné zvyšovanie platov.

Občania začínajú pociťovať zhoršenie verejných služieb. Pre menej časté kosenie trávy je pred niektorými panelákmi tráva už po kolená. Priestory pripravené na vysadenie novej zelene začínajú zívať prázdnotou a v menších dedinách v noci svieti len každá druhá lampa. V tomto aj budúcom roku sa menej investuje do opravy ciest a rekonštrukcie budov. V hre je aj medzi obyvateľmi veľmi nepopulárne zvyšovanie daní z nehnuteľností. Takéto budú ekonomické dôsledky pandémie podľa starostov, primátorov a županov, ktorých oslovil TREND.

Súčasné hospodárske problémy samospráv sa naplno prejavia až potom, ako sa skončia ochranné opatrenia prijaté v lex korona. „Na konci roka budeme vedieť viac, koľko samospráv je v nútenej správe,“ hovorí pre TREND výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány.

Dnes sú miestne zastupiteľstvá na jednej strane atakované žiadosťami podnikateľov o odklad splatnosti daní, na druhej strane čoraz viac pribúdajú prosby obyvateľov o sociálnu alebo zdravotnú pomoc. „Výpadky daní je problematické nahradiť najmä v malých obciach. Majú menej možností na úpravu iných príjmov, pričom ich hospodárske funkcie a výdavky s tým spojené zostávajú rovnaké alebo sú vyššie,“ dodal J. Turčány. Dedinám s pár tisíc ľuďmi najviac pomôže nenávratná finančná pomoc.

Lenže ani vláda nemá peniaze na rozdávanie a verejný dlh stúpne z minuloročných 48 percent HDP na tohtoročných 60 percent HDP. Momentálne sa samosprávy môžu spoliehať len na poskytnutie bezúročných pôžičiek od ministerstva financií schválených v lete.

Ťažkú situáciu pomôže zvládnuť rýchly návrat ekonomického rastu a dobré zvládnutie druhej vlny pandémie. „Kľúčovým príjmom obcí je daň z príjmu fyzických osôb. Výpadok tejto dane nebude vďaka snahe zamestnávateľov udržať zamestnanosť a opatreniam ako kurzarbeit taký veľký, odhadom šesť až sedem percent,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana.

Zatvorením internátov prišli župy počas prvej vlny pandémie o státisíce eur. Rovnaká situácia sa môže zopakovať aj dnes.
Zdroj: TASR - Erika Ďurčová
Zatvorením internátov prišli župy počas prvej vlny pandémie o státisíce eur. Rovnaká situácia sa môže zopakovať aj dnes.

Školy obrali župy o peniaze

Ďalšie výpadky spôsobí nižšia ekonomická aktivita. Momentálne vo všetkých samosprávach klesajú príjmy z prenájmu verejných budov alebo z poplatkov za prenocovanie turistov. Obrovské finančné škody spôsobilo hlavne dočasné zatvorenie ekonomiky počas jari.

Trnavská župa v tomto roku očakáva výpadok príjmov 6,7 milióna eur. Ťažkosti sa začali potom, ako sa žiaci začali učiť online z domu a tržby z ubytovania na internátoch klesli na nulu. Zároveň chýbali peniaze z predaja obedov. Tie síce samosprávy v úvode roka poskytovali zadarmo, ale štát im posielal financie za vydané stravné jednotky. „Školské internáty či jedálne boli počas prerušenej prezenčnej formy vyučovania prakticky bez príjmov vo výške 991-tisíc eur,“ priblížil pre TREND trnavský župan Jozef Viskupič.

Pri školských jedálňach mali samosprávy dvojnásobnú smolu. Po zavedení obedov zadarmo župy ešte minulý rok vo veľkom investovali do rozšírenia stravovacích kapacít. Nová vláda zruší bezplatné stravovanie s príchodom nového roka a nárok naň budú mať len deti zo sociálne odkázaných skupín. Peniaze investované do kúpy nových sporákov, stolov, hrncov a príborov však samosprávam nikto nevráti.

Výber parkovného od ľudí žijúcich mimo Bratislavy výrazne zvýši príjmy mesta
 

Veľa peňazí sa minulo aj na fungovanie takmer prázdnej verejnej dopravy. „Výpadok 2,1 milióna eur v oblasti prímestskej autobusovej dopravy bol spôsobený nielen výrazným poklesom cestujúcich, ale aj dočasným zavedením bezplatného cestovania,“ povedal J. Viskupič. Hlavným cieľom bolo zabrániť nakazeniu šoférov počas predaja cestovných lístkov. „V snahe znížiť riziko šírenia vírusu bola v Trenčíne dočasne zadarmo mestská hromadná doprava, nevyberali sa poplatky za parkovanie,“ uviedla hovorkyňa mesta Trenčín Erika Ságová.

Trenčín začal šetriť na dotovaní kultúry, športu, sociálnej oblasti a životného prostredia. „S valorizáciou platov zamestnancov v roku 2020 ani v návrhu rozpočtu na rok 2021, nepočítame,“ hovorí E. Ságová. Oproti predkrízovým plánom sa počíta aj s menšou výsadbou zelene. S ešte väčším výpadkom, okolo sedem miliónov eur, počíta trenčianska župa. Napriek tomu v najbližších dvoch rokoch samospráva plánuje opravovať cesty II. a III. triedy, keďže jej ministerstvo poskytlo pôžičku dvadsať miliónov eur.

Hlavné mesto pandémiou spôsobený výpadok príjmov odhadlo na 24 miliónov eur.
Zdroj: MS Agency
Hlavné mesto pandémiou spôsobený výpadok príjmov odhadlo na 24 miliónov eur.

Najväčšie straty v Bratislave

Hlavné mesto priamy výpadok príjmov odhadlo na viac ako 24 miliónov eur. Tento rok príde menej peňazí nielen od pracujúcich ľudí, ale aj nájomníkov budov, prevádzkovateľov hazardných hier a klesnú aj výnosy z dividend. Pre klesajúce príjmy musela radnica odložiť niektoré plánované rekonštrukcie budov. „Chceme však stále zachovať prioritné investície, akými sú opravy ciest a verejných priestorov, rekonštrukcie električkových tratí či príprava na parkovaciu politiku,“ priblížila hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa