Na inflačnej nákove

Keď lotyšská vláda predstavila plán radikálnych fiškálnych úspor, ktoré spriechodnia prílev ďalšej tranže záchranného balíčka Medzinárodného menového fondu (MMF), pomohla odvrátiť akútne obavy trhu z devalvácie. Úľava na rozvíjajúcich sa trhoch prispela k apreciačnej korekcii forintu i koruny na úroveň májových rekordov (275 HUF/EUR a 26,60 CZK/EUR), zlotého nakrátko k úrovniam zo začiatku mesiaca (4,45 PLN/EUR). Skôr zdôrazňované varovanie, že uprostred pokračujúcich turbulencií na svetových trhoch ostávajú stredoeurópske meny zraniteľné na strane oslabenia, ilustrovalo ich spoločné znehodnotenie v pondelok 15. júna skoro o jedno percento v prípade koruny, poldruha percenta pri zlotom a takmer dve percentá pri forinte. Okrem tradičných externých faktorov, akými sú prepad na akciových trhoch či prudké zvýšenie averzie k riziku, sa však na začiatku horúceho leta začali vynárať aj domáce riziká. Ako pripomenuli aprílové výsledky v priemysle, v čase prepadu externého dopytu nie sú ani slabšie domáce meny záchranou exportérov. Slabšia výkonnosť ekonomiky a sprievodné oslabenie príjmov nútia domáce vlády k fiškálnej reštrikcii, či už dobrovoľnej v mene udržania zdravého tempa zadlžovania a dôvery veriteľov (ČR, Poľsko) alebo vynútenej závislosťou od pomoci MMF (Maďarsko). Oprávnená je obava, či si krajiny čeliace recesii, kombinovanej s rozpočtovou reštrikciou, môžu dovoliť ďalšie sprísnenie menových podmienok cez posilňovanie výmenných kurzov. Tie môžu byť zraniteľné aj prípadným uvoľnením menovej politiky. Okrem vysokej inflácie to bola obava o stabilitu kurzu, ktorá v Maďarsku prinútila Magyar Nemzeti Bank ponechať kľúčové sadzby na úrovni 9,5 %. Pre vážnosť tohtoročnej recesie a obmedzenú dostupnosť rozpočtových stimulov sa v Maďarsku otvorila diskusia na pôde centrálnej banky o možnom znižovaní úrokov. No ako po prekvapujúcom májovom zrýchlení inflácie upozornil guvernér András Simor, znižovanie úrokov by mohlo byť riskantné a recesiu prehĺbiť. Nepriamo tak pripomenul, že stabilita cenovej úrovne je aj v zlých časoch lepším dlhodobým príspevkom k rastu než stimulácia lacnými peniazmi. Rovnakej dileme čelia i Poliaci a Česi. Tohtoročná recesia podľa člena Bankovej rady Českej národnej banky Vladímíra Tomšíka „zabila diskusiu o termíne“ prijatia eura a pripomenula dôležitosť urýchlenia rozpočtových reforiem, najmä na strane mandatórnych výdavkov. Hlasovania o základných sadzbách na susedných trhoch, ako aj sprievodné reakcie devízového trhu budú v nasledujúcich mesiacoch napínavejšie než zvyčajne. Leto na stredoeurópskom devízovom trhu preto nemusí byť vôbec nudné. Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko, a. s.