Koncom minulého roka sa koalícia nedokázala dohodnúť na zmene ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. S prudkým rastom dlhov budú liberáli súhlasiť iba v prípade zákazu zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia. Ministerstvo financií nechce o túto kompetenciu prísť a v koalícii sa rozhorel zásadný spor o podobe budúcej konsolidácie.

Pravičiari kontra ľavičiari

„Zmenu dlhovej brzdy podporíme jedine v prípade zavedenia daňovo-odvodovej brzdy,“ hovorí predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík. Úspech liberálov by znemožnil konsolidovať verejné financie zvyšovaním daní či odvodov. Rast jednej daňovej sadzby totiž musí okamžite kompenzovať pokles inej.

Slovenské hospodárstvo pred vysokými dlhmi roky chráni ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, hovorovo označovaný ako dlhová brzda. Súčasnej vláde pre prudký rast deficitov prikazuje už o tri roky predložiť do parlamentu vyrovnaný rozpočet. Tento problém navrhlo ministerstvo financií vyriešiť zmenou ústavného zákona a dočasným vy-pnutím stanovených limitov verejného dlhu. V takom prípade bude môcť vláda v rokoch 2019 až 2023 bez obáv zvýšiť finančné záväzky štátu zo 48,5 na 69,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Lenže za zmenu ústavy musí hlasovať minimálne 90 poslancov. Koalícia preto potrebuje aj hlasy SaS. Inak ostanú v platnosti terajšie pravidlá a parlament bude tesne pred voľbami hlasovať o dôvere v súčasný kabinet. Na to isté rokovanie navyše minister financií musí predložiť vyrovnaný rozpočet, ktorého prijatiu sa dá teoreticky vyhnúť pádom vlády.

Striktné ústavné pravidlo o maximálnej daňovej záťaži sa môže v budúcnosti ukázať ako nepružné a brzdiace zásahy vlády.
Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

Pre tieto dôvody hrá SaS pri presadzovaní daňovej brzdy s relatívne dobrými kartami. O zmenách sa rokuje, proti návrhu liberálov je minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Ním vedení úradníci už naznačili záujem zvyšovať dane z majetku a emisií.

Zákon o rozpočtovej zodpovednosti príde zavedením daňovej brzdy o podporu naprieč politickým spektrom. Na jeho vzniku sa pre prísnu neutralitu v minulosti dohodli predstavitelia všetkých politických smerov. Podľa dnes platných pravidiel ľavičiari môžu v prípade zvýšenia daní naďalej zvyšovať výdavky. Pravičiari zas môžu zavádzať nízke daňové sadzby za predpokladu, že výrazne okrešú služby poskytované štátom.

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií

Táto krehká rovnováha sa zavedením daňovej brzdy skončí. „Pri najbližšom nástupe k moci by sa ľavicové vlády pokúšali o zmenu. Mohli by navrhovať zavedenie pravidla, podľa ktorého by sa výdavky nemohli znižovať pod istú úroveň. Ústavný zákon by sa tak stal obeťou ideologických sporov,“ upozorňuje pre TREND riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa