Pokles zrážok opäť vysušil Európu. Česko varuje, že tohoročný nedostatok vody môže byť bezprecedentný. „Budeme čeliť situácii, keď budeme musieť zásobovať obce cisternami, rieky budú vysychať,“ varoval český minister životného prostredia Richard Brabec. Až osemdesiat percent vodných zdrojov v krajine podľa neho nemá dostatok vody.

Hydrológia Slovenska sa vzhľadom na odlišnú geológiu a vyššiu hornatosť od Česka líši. Je na tom o čosi lepšie. Aj tunajší odborníci však situáciu komentujú s varovným prstom. „Je neštandardné, ak je na jar dlhotrvajúce a výrazné sucho,“ hovorí klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

S poklesom úhrnu zrážok sa znižuje aj využiteľnosť vodných zdrojov. Podľa vládnej stratégie adaptácie na zmenu klímy bude situácia len horšia. „V rokoch 2075 až 2100 budú na Slovensku celkové úhrny zrážok asi o 10 percent nižšie než doteraz, využiteľné vodné zdroje poklesnú o 30 až 50 percent,“ predpovedá dokument.

Negatívne dôsledky badať už dnes na šesťdesiatich percentách územia. Priemerný pokles výdatnosti prameňov zdrojov podzemných vôd za obdobie rokov 1981 až 2015 vedci vyčíslili približne na mínus osem percent. V Kysuckej vrchovine, vo Vtáčniku, v Podtatranskej kotline, Muránskej planine, Slovenskom raji či vo Vihorlatských vrchoch je pokles výdatnosti zdrojov dokonca až dvojnásobný.

Nízky stav vody na Veľkej Domaši v apríli 2019. Vodná dielo máva nízku hladinu vody v dôsledku dlhodobého deficitu zrážok. Najväčší pokles vody tu zaznamenali vo februári 2004 a viac ako 12 metrov pod maximálnou prevádzkovou hladinou.
Zdroj: TASR
Nízky stav vody na Veľkej Domaši v apríli 2019. Vodná dielo máva nízku hladinu vody v dôsledku dlhodobého deficitu zrážok. Najväčší pokles vody tu zaznamenali vo februári 2004 a viac ako 12 metrov pod maximálnou prevádzkovou hladinou.

Hladina v studniach sa vzďaľuje

Dlhodobý trend nárastu suchých rokov je nespochybniteľný aj podľa vodárenských spoločností, ktoré pitnou a úžitkovou vodou obyvateľov zásobujú. Veľká časť územia Slovenska je síce pitnou vodou zásobovaná z podzemných zdrojov, iné oblasti sú závislé od povrchových vodných zdrojov, teda vodných nádrží a lokálnych prameňov. Práve tie sú suchom ohrozené vo väčšej miere.

Bratislava ťaží zo svojej polohy na Dunaji a blízkosti Álp, z ktorých voda vsakuje do pôdy a v oblasti hlavného mesta vytvára výdatné vodné zdroje. Ich kapacita niekoľkonásobne prevyšuje mieru spotreby v regióne. „Vodný zdroj Šamorín s výdatnosťou 3 300 litrov za sekundu by sám dokázal zásobovať veľkú časť Slovenska. K tomu máme v okolí Bratislavy ďalšie mimoriadne výdatné zdroje s kvalitnou podzemnou vodou,“ uvádza hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Peter Podstupka.

Počas suchého a teplého obdobia, keď sa ľudia častejšie sprchujú, súčasne polievajú záhrady alebo napúšťajú bazény, môže byť infraštruktúra preťažená
Bratislavská vodárenská spoločnosť

Bratislavskí vodári okrem hlavného mesta vodou zásobujú aj Záhorie a mestá a obce v okolí Malých Karpát. Tam situáciu komplikuje závislosť od lokálnych prameňov. „Evidujeme sťažnosti mnohých obyvateľov zo Záhoria, že im klesla hladina spodnej vody v studni, preto tu máme zvýšený záujem o pripojenie na verejný vodovod,“ potvrdzuje P. Podstupka. Výdatnosť tamojších prameňov môže byť počas dlhotrvajúceho sucha obmedzená, čo môže spôsobiť problémy s dodávkou vody.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa