Mareka Hamšíka ľudia googlujú častejšie ako Zdena Cháru či Tomáša Tatara. A v NHL má Slovensko čoraz menšie zastúpenie. Kým hokej zaostal za svetovou špičkou, futbal sa k nej priblížil. Jeden z hlavných dôvodov je, že hokejový klub si nevie zarobiť predajom hráčov, kým futbalový áno. Preto investuje do systematickej výchovy mládeže. Hokej je tam, kde je, aj preto, že túto stránku zanedbal.

Kúpiť a predať

Futbalový MŠK Žilina pred pár dňami predal do nemeckej bundesligy mladého hráča Lászlóa Bénesa za päť miliónov eur, čo je viac ako jeho ročný rozpočet. Bol to síce historicky najdrahší prestup zo slovenského klubu, ale Žilina má za sebou mnohé ďalšie lukratívne prestupy a spolu s AS Trenčín sa stáva vzorom pre ďalšie ligové kluby.

„Podstatná časť klubov sa začala viac venovať práci s mladými futbalistami. Pochopili, že je to ich hlavný a de facto jediný kapitál,“ vysvetľuje Ladislav Križan, bývalý generálny riaditeľ sekcie štátnej starostlivosti o šport na ministerstve školstva.

Vysvetľuje, že tržby v slovenskej Fortuna lige, či už zo vstupného, reklamy alebo prenosových práv sú nízke, preto si vie klub predajom hráča významne prilepšiť.

V hokeji to tak nie je. „Vo futbale vychováte hráča, predáte ho a ste zabezpečení na celú sezónu. V hokeji urobíte to isté a nemáte nič,“ ozrejmuje riaditeľ klubu HK Nitra Miroslav Kováčik. Je to aj tým, že vo futbale sa točia väčšie peniaze. V hokeji, minimálne v tom európskom, je to horšie. Pri predaji hráča do zahraničia sa dá získať dvestotisíc eur, ale to je veľmi zriedkavé. Do lukratívnej severoamerickej NHL sa dostáva z roka na rok menej Slovákov.

Silní podnikatelia za chrbtom

Biznisový prístup, aký má Žilina či Trenčín, nie je v každom futbalovom klube. Dva historicky najúspešnejšie – Slovan Bratislava a Spartak Trnava sa viac zameriavajú na výsledky ako na ekonomiku. Môžu si to však dovoliť aj preto, lebo za nimi stoja vplyvní biznismeni Ivan Kmotrík a Vladimír Poór, ktorí ich cez svoje firmy finančne podporujú.

Aj v tomto smere je na tom hokejová Tipsport extraliga horšie. Bohatých veľkopodnikateľov sa v nej angažuje menej. Ten najvplyvnejší, Juraj Široký so svojím Slovanom Bratislava odišiel do KHL. Zobral si so sebou veľkú časť reklamného koláča, aj na úkor ostatných klubov extraligy. Ani futbalové kluby nie sú na tom finančne najlepšie. Minimálne sa im však menej stáva, že by svojim hráčom dlhovali výplaty.

Vo futbale dorástla nová generácia trénerov, ktorí ako hráči pôsobili v zahraničí a potom priniesli svoje skúsenosti domov

Podľa L. Križana sa pozícia futbalu začala zlepšovať okolo roku 2000. Predtým zadlžené kluby sa vtedy očistili od svojich záväzkov a začali od nuly. Aj prostredníctvom UEFA a Slovenského futbalového zväzu sa tento šport postupne profesionalizoval. „Dorástla nová generácia trénerov, ktorí ako hráči pôsobili v zahraničí a potom priniesli svoje skúsenosti domov,“ vraví L. Križan.

Profesionalizácia podľa neho nastala v celom tréningovom procese – od maséra až po trénera. Nástup technológií umožnil zaznamenávať a vyhodnocovať súťažné výkony i tréningové zaťaženie hráčov cez následnú individualizáciu tréningu vrátane stravy, pitného režimu, doplnkov výživy.

Jedným z ťahúňov tohto progresu je žilinský, predtým trenčiansky tréner Adrián Guľa. Čo podľa neho stojí za úspechmi slovenského futbalu? Prvým dôvodom sú  

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa