Pred dvadsiatimi rokmi si slovenský hip hop zakladal na nekomerčnosti a cielil na menšinové publikum. Byť underground bolo „cool“, išlo o životný štýl a rebéliu. Rapovalo sa o neprávosti, ťažkom živote pri paneláku, špine a životných motiváciách. Zvuk a texty neboli dokonalé, ale autentické, presvedčivé a chytľavé. Raperi tvorili hudbu po šichte alebo po škole a snívali o lepšom živote. Najlepšie to v roku 2003 vyjadril prelomový hit domácej scény Dáva mi od Kontrafaktu: „Hip hop mi dal to, čo mi život vzal, keď sa mi smeje a keď to nikam nespeje.“

Pre prvú vlnu interpretov nebola hudba primárne biznisom, ale skôr odreagovaním a vyjadrením pocitov v partii kamarátov. Išlo o uzavretú komunitu, takmer rodinu, čo malo svoje čaro. Texty sršali nadávkami a neriešilo sa, čo s problémami ďalej. Bol to vtedajší trend podľa vzoru projektu Zvuk ulice, za ktorým stál raper Dávid zo Senca. S príchodom internetu sa scéna začala zväčšovať a popularita rásť. Do hip hopu prišli peniaze, interpreti sa začali kvalitou vyrovnávať zahraničným idolom a zistili, že v brandži sa uživia.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa