V českých verejnoprávnych médiách by mohli buchnúť šampanské. Minulý týždeň prezident Petr Pavel podpísal zákon, ktorý po dlhých rokoch zvyšuje koncesionárske poplatky za verejnoprávnu televíziu a rozhlas a pridáva ďalších viac ako pol milióna českých občanov, ktorí by ich mali platiť. Po novom všetci tí, ktorí majú smartfóny. Po dlhoročnej prestávke sa mesačný poplatok za Českú televíziu zvýši zo súčasných 135 korún na 150 korún, teda asi na šesť eur mesačne, a za Český rozhlas zo 45 na 55 korún, teda asi dve eurá dvadsať. Poplatok je za jednu domácnosť, nie za osobu. Podniky platia pomerne vysoké sumy a firmy s viac ako 500 zamestnancami platia stonásobok poplatku.
V českom kontexte s desiatimi miliónmi obyvateľov a relatívne slušnou platobnou morálkou si Česká televízia podľa odhadov polepší asi o miliardu korún – z dnešných necelých ôsmich miliárd približne na 9,4 miliardy, v prípade Českého rozhlasu je nárast z 2,3 miliardy niečo okolo pol miliardy korún, pretože percentuálne zvýšenie rozhlasových poplatkov je výrazne vyššie. Generálny riaditeľ Českej televízie Jan Souček, ktorý v uplynulých mesiacoch zrušil sedem prestížnych relácií pre parlamentné prieťahy pri schvaľovaní zvýšených poplatkov, ktoré mali pôvodne platiť od decembra, oznámil ich návrat na obrazovku. V septembri by sa mal vrátiť aj „dôchodcovský“ kanál ČT3, ktorý v čase covidu vytvorili pre dôchodcov, aby ich vysielaním starých filmov udržal pri obrazovke. Na to peniaze budú.
Nedostatočná nezávislosť
Postavenie a nezávislosť českých verejnoprávnych médií sa zlepšili i v zákonoch. Novela mediálneho zákona dala senátu väčšiu úlohu pri voľbe mediálnych rád a obmedzila možnosť súčasnej politickej väčšiny v poslaneckej snemovni bleskovo meniť dozorné orgány televízie a rozhlasu. „Podarilo sa nám dosiahnuť, aby tretinu členov dozorných mediálnych rád verejnoprávnych médií volil senát, ktorý je volený v inom politickom cykle ako poslanecká snemovňa,“ hovorí senátor David Smoljak z hnutia STAN, ktorý zmeny presadil. D. Smoljak chcel pôvodne dosiahnuť, aby senátori volili polovicu členov mediálnych rád, ale parlament to odmietol, hoci vo vládnej koalícii Petra Fialu, ktorá oficiálne podporuje nezávislosť médií verejnej služby, má jasnú väčšinu. Žiaľ, nie je to tak, najmä v prípade niektorých členov Fialovej ODS. Preto bolo veľmi ťažké presadiť túto novelu aj zvýšenie poplatkov. Najmä keď opozícia na čele so stranou ANO Andreja
Babiša rozpútala počas rokovaní o zvýšení poplatkov doslova obštrukčné peklo.
České verejnoprávne médiá patria medzi novinársku špičku a vďaka svojej stabilite, zachovaniu veľkej nezávislosti a kvalite produkcie sú úplne iné ako na Slovensku, v Orbánovom Maďarsku, ale aj v Poľsku, kde sa verejnoprávna televízia a rozhlas stali obeťou politických sporov a pred mnohými rokmi stratili nezávislosť a dôveru, ktorú teraz len veľmi ťažko získavajú späť. Česká televízia a rozhlas sú prinajmenšom na rovnakej úrovni ako ORF v susednom Rakúsku.
RTVS ako odstrašujúci príklad
Situácia, v ktorej sa nielen v posledných rokoch ocitla Slovenská televízia a rozhlas, slúži v Českej republike ako odstrašujúci príklad. Okrem veľmi slabej nezávislosti a sledovanosti to možno vidieť na príjmoch a postavení spojenej televízie a rozhlasu, ktoré sa v poslednom čase dostali nielen pod ekonomický, ale aj politický tlak ministerstva kultúry a vlády
Roberta Fica.
Aj bez politického tlaku sú slovenské verejnoprávne médiá v zlej ekonomickej situácii od svojho vzniku až dodnes. Je to spôsobené nielen trhom, ktorý je v porovnaní s Českom polovičný, ale aj nízkou platobnou morálkou. Z tohto pohľadu sa Richardovi Sulíkovi a jeho strane SaS nezdalo ako až taký zlý nápad naviazať pred voľbami financovanie vtedajšieho RTVS na štátny rozpočet na úrovni 0,17 percenta HDP.
Z hľadiska politickej nezávislosti to však bolo veľmi problematické. Veď prvé, čo vláda R. Fica urobila, bolo zníženie koeficientu financovania v tom čase ešte čiastočne neposlušnému RTVS takmer o tretinu. „Keby teraz Slovenská televízia prestala vysielať, nikto by si to ani nevšimol,“ komentoval to poslanec Smeru Dušan Jarjabek.
Rodinné striebro
V Českej republike by si koniec Českej televízie a Českého rozhlasu určite všimol každý. Česká televízia má najväčší, 25-percentný podiel na televíznom trhu. Český rozhlas Radiožurnál je už roky najpočúvanejšia česká rozhlasová stanica. ČT24 aj Český rozhlas Plus sú špičkové spravodajské stanice, ktoré v krízových situáciách znesú porovnanie s európskou špičkou. Česká televízia sa podieľa na výrobe a financovaní desiatok filmov ročne a Český rozhlas vysiela aj vynikajúce divadelné hry, čítania na pokračovanie, ako aj publicistické a vzdelávacie programy. Okrem siete zahraničných spravodajcov majú obe médiá kompletnú regionálnu sieť a špičkové spravodajské weby, všetko bez poplatkov a reklám. A stovky špičkových novinárov.
Napriek tomu sa zdá, že českí politici si toto rodinné striebro neuvedomujú. „Nemám pocit, že by súčasná vláda posilnila postavenie verejnoprávnych médií v spoločnosti ani že by obyvateľom dokázala vysvetliť, na čo slúžia koncesionárske poplatky a čo im zaručujú,“ hovorí predsedníčka Syndikátu novinárov ČR Ivana Šuláková.
Babiš vo Ficových stopách
Pred septembrovými voľbami podľa prieskumov jasne vedie hnutie ANO A. Babiša. Ústavnú väčšinu by mohlo dosiahnuť aj s extrémistickou stranou SPD Tomia Okamuru, protieurópskymi Motoristami a krajne ľavicovým hnutím Stačilo! A. Babiš sa vôbec netají zámerom zlikvidovať súčasnú podobu Českej televízie a Českého rozhlasu a svoju inšpiráciu vidí na Slovensku. „Hlavný dôvod nášho návrhu je ekonomický. Občania nemajú platiť za netransparentné inštitúcie, ktoré sú zneužívané v prospech tejto vlády a päťkoalície,“ tvrdí A. Babiš. A svojim voličom sľubuje nielen zrušenie koncesionárskych poplatkov, ale aj zlúčenie Českej televízie a Českého rozhlasu do jednej inštitúcie a brutálne zníženie ich financovania, ktoré by sa prideľovalo zo štátneho rozpočtu.
„Transformácia verejnoprávnych médií v podobe ich zoštátnenia a financovania zo štátneho rozpočtu je z nášho pohľadu neprijateľná, pretože je priamo závislá od vôle najvyššej politickej nomenklatúry,“ hovorí šéfka syndikátu I. Šuláková. „Model, ktorý sa odohráva na Slovensku, je jasným dôkazom, že keď neexistujú verejnoprávne médiá, obyvateľstvo nemá záruku, že dostane všetky relevantné informácie bez ohľadu na to, kto je práve pri moci,“ vysvetľuje. Aby toho nebolo málo, mediálna rada Českej televízie pri výbere nového generálneho riaditeľa v októbri 2023 siahla vedľa. O rok a pol neskôr sa ukazuje, že výber vtedajšieho šéfa brnianskeho štúdia ČT Jana Součka bol veľkou chybou. Takou veľkou, že Rada Českej televízie bude v januári o Součkovom odvolaní hlasovať a je pravdepodobné, že ten pár mesiacov pred septembrovými voľbami skončí. Ak voľby dopadnú tak, ako zatiaľ ukazujú prieskumy, české verejnoprávne médiá môžu o rok vyzerať rovnako ako slovenské. Poslednou nádejou sú českí občania. Pred štvrťstoročím sa im podarilo ubrániť nezávislosť Českej televízie, keď na jej podporu demonštrovali státisíce Čechov. Je symbolické, že vtedajšia spolušéfka Českej televízie Jana Bobošíková je jednou z volebných lídrov extrémistickej strany Stačilo!
Autor je spolupracovník TRENDU a európsky editor webu deník.cz
