Názory na to, ako pristúpiť k nájomnému bývaniu a jeho podpore, sa rôznia. Riešením by mohla byť podľa respondentov ankety upravená DPH, úprava úverovej politiky Štátneho fondu rozvoju bývania, či dokonca investovanie dôchodkových úspor z druhého piliera.
Problematike financovania nájomných bytov a ich následného spravovania sa bude venovať TREND konferencia Reality a development, ktorá sa uskutoční 25. marca 2025 v Bratislave.

Martin Čapo
CEO, realitná kancelária Riešime bývanie
Akýkoľvek model nájomného bývania, ktorého podstata nebude v podpore individuálneho vlastníctva, je v prudkom rozpore s cieľom zvyšovania dostupnosti bývania. Existujúce znenie zákona o nájomnom bývaní a z neho vychádzajúce komerčné aktivity inštitucionálnych investorov vstupujúcich na trh komerčného rezidenčného prenájmu ešte viac marginalizujú skupiny mladých a nízkopríjmových rodín, ktoré sú z hľadiska nadobudnutia bývania už aj tak ohrozené. To, že skupovanie rezidenčných nehnuteľností fondmi vytláča osobné vlastníctvo, je v zahraničí potvrdený fakt.
Skutočné riešenie dostupnosti bývania by malo byť kombináciou zmeny účelu Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a úprav zákona o DPH. ŠFRB by mal namiesto celého úveru poskytovať iba prvú časť kúpnej ceny pri kúpe nehnuteľnosti, čo by riešilo prvú časť problému dostupnosti bývania, ktorou sú vlastné zdroje. Zákon o DPH by mal zase oslobodiť od dane novostavby nadobudnuté bytovými družstvami, ktorých členovia spĺňajú vekové a majetkové podmienky. Oslobodenie od DPH by sa vzťahovalo iba na nehnuteľnosti, ktoré by boli následne po uplynutí desiatich rokov odkúpené členmi.
Martin Halás
analytik Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík
Masívnejšiu bytovú výstavbu napríklad štátnych bytov možno financovať využitím dôchodkových úspor z druhého piliera so štátom garantovaným výnosom pre sporiteľov. Súčasné nastavenie investičných stratégií v druhom a treťom pilieri napomáha úniku investícií zo Slovenska. Peniaze uložené v dôchodkových úsporách by mohli byť použité nielen na výstavbu nájomných a sociálnych bytov, ale aj na výstavbu a opravy infraštruktúry vrátane železníc, diaľnic či obnoviteľných zdrojov energie. Ak by sa tieto peniaze podarilo vo vyššej miere investovať na Slovensku, pomohlo by to aj rozpočtovým príjmom krajiny.
Vhodnou formou poskytovania verejného nájomného bývania sú bytové družstvá či sociálne podniky bývania. Aj na Slovensku musíme využívať celý rozsah podpory týmto formám bytových podnikov, ktorú umožňujú európske pravidlá štátnej pomoci. Pomoc ponúkajú európske finančné podporné fondy či programy a mnohé členské štáty EÚ ich aplikujú.

Jozef Ráž: Čoskoro sa spustí registrácia štátom podporovaných nájomných bytov pre záujemcov
Lenka Antalová
námestníčka primátora Bratislavy pre nájomné bývanie a rozvoj bývania
Za kľúčové pre rozvoj dostupného mestského nájomného bývania považuje Bratislava financovanie, ktoré je predvídateľné a zohľadňuje realitu mestských projektov. Je potrebné poskytovať podporu aj obchodným spoločnostiam vo vlastníctve obcí, čiže mestským podnikom, ak prebytky hospodárenia používajú na rozvoj nájomného bývania. Systém mestských podnikov bývania funguje v Rakúsku, Nemecku aj v Poľsku.
Dotáciu na obstaranie nájomných bytov je najefektívnejšie poskytovať ako pevnú sumu na štvorcový meter podlahovej plochy nájomného bytu. Z úverov ŠFRB by potom malo byť možné dofinancovať náklady projektu vrátane projektovej prípravy, vyvolaných investícií, verejnej infraštruktúry a nebytových priestorov v parteri. Dotácia a úverový rámec by sa mali schvaľovať už po vydaní stavebného povolenia. Dotačné schémy pre obce by mali byť otvorené celoročne, so záväzkom navýšiť finančné zdroje na dotácie pri vysokom záujme samospráv. Pomôcť môže aj presmerovanie nevyužitých eurofondov.
Juraj Suchánek
výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja
Pre podmienky Slovenska je podľa môjho názoru potrebné nájsť taký model financovania a správy nájomných bytov, ktorý by bolo reálne zaviesť v krátkom čase tak, aby sme výsledky videli už v horizonte niekoľkých rokov. Žiaľ, diskusie o novinkách a následná úprava legislatívy trvá na Slovensku pridlho.
Vhodným riešením by mohla byť úprava modelu štátom podporovaného nájomného bývania. Súčasný model počíta s veľkými zahraničnými investormi a vytvára tak možno až príliš robustný systém. Dnešné nastavenie zákonných podmienok limituje investičných partnerov na medzinárodné, respektíve zahraničné spoločnosti. Prípadná úprava kvalifikačných požiadaviek na investičných partnerov by umožnila zapojiť sa viacerým domácim subjektom. Za týmto účelom by bolo vhodné presunúť schvaľovanie investičných partnerov z vlády na Agentúru štátom podporovaného nájomného bývania. Pri zachovaní ostatných pravidiel tohto modelu by zapojenie viacerých subjektov prinieslo väčšiu flexibilitu a konkurenciu.

Štát chce zrýchliť nižšou daňou pre investorov výstavbu nájomných bytov a zmierniť bytovú krízu
Michal Rehák
Business Development Director, Penta Real Estate
Na zlepšenie dostupnosti bývania prostredníctvom nájomného bývania a efektívnejší rozvoj komerčného nájomného bývania na Slovensku je nevyhnutné vytvoriť priaznivé podmienky pre developerov a investorov. Tento cieľ možno dosiahnuť dvoma hlavnými prístupmi – znížením vstupných nákladov na výstavbu a zlepšením podmienok bankového financovania.
Zníženie vstupných nákladov môže byť podporené štátom prostredníctvom nástrojov, ako sú daňové úľavy. Slovensko už získalo súhlas Európskej komisie na zavedenie zníženej päťpercentnej sadzby DPH na nájomné byty. V súčasnosti sú však tieto úľavy obmedzené výlučne na štátom podporované nájomné bývanie. Rozšírenie daňových úľav aj na komerčné nájomné bývanie, kde DPH významne zvyšuje obstarávacie náklady, by mohlo tento koncept výrazne zefektívniť.
V oblasti bankového financovania je hlavným problémom krátky čas splatnosti úverov, ktorý sa štandardne pohybuje v rozpätí 10 až 20 rokov. Riešením by mohlo byť predĺženie splátkového kalendára na 30 až 40 rokov, pričom by sa koncept nájomného bývania vnímal podobne ako družstevné bývanie.
Marek Hattas
primátor Nitry
Nájomné bývanie je dnes podporované a implementované predovšetkým prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Napriek nespornej snahe o zlepšenie sa tento nástroj samosprávam javí ako značne limitujúci. Preto vítame ďalšie možnosti financovania nájomného bývania, ktoré by doplnili existujúcu schému ŠFRB a podporili ďalší rozvoj bytového fondu v mestách. Veľkou výzvou zostáva zapojenie zahraničného kapitálu a zosúladenie výstavby s už aj tak komplikovanými procesmi stavebného povolenia a činnosťami samosprávy. Nedávne skúsenosti s poskytovaním príspevku na ubytovanie odídencov potvrdili, že súkromný nájomný bytový sektor je nasýtený a je potrebné tento stav systémovo riešiť.
Ďalšie dôležité správy
