Andrej Glatz z Mercedes-Benz: Prejav dôvery ma doživotne poznačil

Všetci vieme, že donekonečna sa rásť nedá, ale na zostup sa nik nepripravuje Zdroj: Maňo Štrauch

Ako sa šesťnásobný majster Československa v parkúrovom jazdectve dopracoval ku koňom pod kapotou?

Prostredníctvom môjho známeho z jazdectva ma v 1989 oslovil Patrick Douglas, spolumajiteľ a konateľ firmy Wiesenthal. Tá v Rakúsku predávala značku Mercedes-Benz. Tušil, že ak v Bratislave nezaloží dílerstvo, čoskoro pocíti konkurenciu spoza hraníc. Hrkla vo mne spomienka... Keď pred hotelom Slovan v Košiciach zaparkoval mercedes, my chlapci sme vyskočili na bicykle a išli si ho obzrieť. Bola to udalosť. Aj preto som ponuku prijal.

Vtedy ešte neexistovali eseročky. Fungoval som cez podnik zahraničného obchodu (PZO) Polytechna v kancelárii nad maštaľou jazdeckého areálu. Potom nám priviezli z Viedne drevenú búdu a šesť jazdených mercedesov. Už solídnejšiu úroveň mali o čosi neskôr priestory v Techcentre. Až do roku 1995 sme boli len dílerom pre Bratislavu. Vtedy sme získali právo priameho nákupu áut zo Stuttgartu a stali sa importérom pre Slovensko.

Vráťme sa ešte o krok späť. Pekné autá asi neboli jediná motivácia prijať takúto výzvu.

V roku 1989 mi vzhľadom na môj vek bolo jasné, že olympiádu už nevyhrám. Nastal čas zavesiť kariéru športovca na klinec. Chodili za mnou známi z Rakúska aj z Nemecka s návrhmi typu – poďme predávať koberce, zeleninu, potraviny. Všetci cítili príležitosť založiť firmu na zelenej lúke, no potrebovali niekoho, kto má známosti a nie je v biznise nováčikom. Prijatie ponuky robiť pre značku Mercedes som nikdy neoľutoval.

Za socializmu súkromné podnikanie neexistovalo. Kde ste k nemu pričuchli?