Súkromné vlastníctvo v zdravotníctve znižuje prevádzkové náklady o dvadsať percent v porovnaní s verejným vlastníctvom. Uviedol to analytik INESS Lukáš Žemla vo svojej analýze s názvom Vplyv vlastníctva na finančný výkon nemocníc. Tá zároveň ukázala, že ne-efektívnosť je vyššia pri nemocniciach v štátnom vlastníctve. Zaujímavé sú podľa autora aj zistenia v oblasti ziskovosti. Výsledky analýzy naznačujú, že vplyv typu vlastníctva nie je taký jednoznačný. „V analýze nebol zistený štatisticky významný vplyv súkromného vlastníctva v porovnaní s verejným vlastníctvom. No podrobnejšia analýza ukázala, že súkromné vlastníctvo zvyšuje ziskovú maržu o 5,13 percentuálneho bodu v porovnaní so štátnym vlastníctvom,“ uvádza L. Žemla.
Nákladová efektívnosť
Z výsledkov štúdie je možné podľa analytika vyvodiť, že typ vlastníctva pozitívne ovplyvňuje nákladovú efektívnosť v prospech súkromných a regionálnych nemocníc v porovnaní so štátnymi nemocnicami. No vplyv typu vlastníctva na ukazovatele ziskovosti nebol jednoznačne preukázaný. Analýza L. Žemlu skúma systém zdravotnej starostlivosti v inštitucionálnom kontexte. Autor sa zameral na ukazovatele ziskovosti, ktoré – aj keď na ne verejné nemocnice nie sú zamerané – sú stále pre tvorcov politík dôležité. „Dlhodobé straty vo verejných nemocniciach vedú k neustálym vládnym dotáciám, čo zaťažuje verejné rozpočty. Dobre riadené nemocnice znižujú závislosť od dotácií, čím sa zvyšuje udržateľnosť nemocníc aj verejných financií,“ vysvetlil.
Okrem ziskovosti sa analytik pozrel na nákladovú efektívnosť nemocníc. Aj tá je pre tvorcov politík dôležitá, keďže finančné problémy brzdia ich možnosť investovať do technológií, robiť štrukturálne zmeny či prilákať odborníkov. Autor štúdie zahrnul celkovo 55 nemocníc, ktoré poskytujú všeobecnú zdravotnú starostlivosť, a vylúčil všetky špecializované nemocnice a nemocnice vo vlastníctve cirkvi.
V štúdii L. Žemla poukazuje na to, že verejný sektor zabezpečuje špecializovanejšiu a finančne náročnejšiu zdravotnú starostlivosť, kým súkromné nemocnice poskytujú najmä lokalizovanú, komunitnú starostlivosť. Svedčí o tom fakt, že verejné nemocnice sú kategorizované prevažne do štvrtej a piatej úrovne, kým tie súkromné na prvú či druhú úroveň.
Výsledky štúdie
Analýza dospela k viacerým záverom. Jedným z nich je to, že priemerné prevádzkové náklady súkromných nemocníc oproti verejným nemocniciam sú nižšie, a to až do 70 percent. „Po zohľadnení viacerých faktorov, ktoré ovplyvňujú náklady nemocníc, sa rozdiel zmenší, no stále je výrazný, pričom náklady súkromných nemocníc sú priemerne o dvadsať percent nižšie. To podporuje myšlienku, že súkromné nemocnice sú
nákladovo efektívnejšie,“ píše L. Žemla.
Analýza však nepotvrdila teóriu, že súkromné vlastníctvo má vyššiu ziskovosť v porovnaní s verejným. V oblasti prevádzkových nákladov analytik zistil, že regionálne a súkromné nemocnice majú nižšie prevádzkové náklady v porovnaní so štátnymi nemocnicami aj po zohľadnení ďalších faktorov. V porovnaní so štátnym vlastníctvom regionálne vlastníctvo znižuje prevádzkové náklady o 34 percent a súkromné vlastníctvo až o 41 percent. To naznačuje, že nemocnice riadené regiónmi či súkromnými subjektmi sú nákladovo efektívnejšie než tie, ktoré riadi štát. To poukazuje na potenciálnu neefektívnosť štátnych nemocníc.
Navyše po zohľadnení viacerých premenných sa ukazuje, že typ vlastníctva nemocnice nemá významný vplyv na rentabilitu aktív. Súkromné vlastníctvo má však významný vplyv na ziskovú maržu. „A v prípade ziskovosti boli rozdiely medzi skupinami nemocníc menšie, čo naznačuje, že vyššia nákladová efektivita sa plne nepremieta do ziskov, ale časť z nej ostáva v systéme,“ dopĺňa autor.
